Na ukrajinskom bojisku prebieha nepretržitý súboj medzi technologickými inováciami a provizórnymi protiopatreniami. Najnovším prírastkom v tejto asymetrickej vojne je zavedenie vysokokontrastného deformačného maskovania, známeho ako „dazzle paint“, na ruských logistických vozidlách. Táto technika, ktorá pokrýva ťažké nákladné automobily Ural a KAMAZ vrátane ich kolies a pneumatík, má za cieľ jediné: zmiasť palubné systémy strojového videnia moderných ukrajinských dronov. Ide o priamu reakciu na nástup autonómnych bezpilotných prostriedkov, ktoré už pri vyhľadávaní a zasahovaní cieľov v ruskom tyle nepotrebujú neustále rádiové spojenie s ľudským operátorom, informuje server The War Zone.
Názov dazzle paint (v preklade „oslňujúca“ alebo „deformačná“ farba) neoznačuje jeden konkrétny farebný odtieň, ale špecifický štýl geometrického maskovania, ktorý využíva prudký kontrast. Najčastejšie ide o kombináciu týchto farieb:
- Čierna a biela (najtypickejšia a najúčinnejšia kombinácia)
- Tmavomodrá a svetlosivá
- Svetlozelená, olivová a khaki (najmä pri dnešnom pozemnom maskovaní techniky)
Celý vtip tohto sfarbenia nespočíva v tom, aby objekt splynul s okolím (ako klasická vojenská kamufláž), ale v tom, aby bol neprehliadnuteľný, no opticky deformovaný. Prudké striedanie tmavých a svetlých geometrických tvarov (pruhov, trojuholníkov, cik-cak línií) rozbíja reálne obrysy objektu. Ľudské oko alebo počítačový algoritmus potom nedokážu presne určiť, kde začína predok a kde končí zadok vozidla či lode, akým smerom sa pohybuje a aké je v skutočnosti veľké.
Historické korene tejto taktiky siahajú do roku 1917, kedy britský umelec Norman Wilkinson navrhol geometrické, čiernobiele vzory pre vojnové lode kráľovského námorníctva. Cieľom vtedy nebolo plavidlo úplne zneviditeľniť, ale deformovať jeho siluetu natoľko, aby nemeckí ponorkoví dôstojníci v periskopoch nedokázali správne odhadnúť kurz, rýchlosť a vzdialenosť lode. Kým v prvej a druhej svetovej vojne toto maskovanie cielilo na ľudské oko, dnes sa Rusi pokúšajú oklamať oko umelé – elektrooptické a infračervené kamery navádzacích systémov.
Algoritmy umelej inteligencie integrované v moderných dronoch prechádzajú intenzívnym tréningom zameraným na rozpoznávanie, klasifikáciu a sledovanie objektov. Ak softvér identifikuje siluetu nákladného vozidla 6×6, autonómne spustí útočný manéver. Extrémne skreslenie vizuálneho profilu vozidla pomocou zebrovitých línií alebo vírivých organických vzorov však môže spôsobiť, že umelá inteligencia cieľ neidentifikuje s dostatočnou mierou pravdepodobnosti, ktorá je podmienkou pre vykonanie úderu. Toto opatrenie tak cieli na zraniteľnosť strojového videnia vo fáze autonómneho vyhľadávania.
Efektivita tohto riešenia je však prinajmenšom sporná. Deformačné vzory sú v reálnom prostredí pre ľudské oko oveľa nápadnejšie ako štandardná tmavozelená armádna farba. Ak je do riadenia dronu zapojený človek v režime kontroly, maskovanie vozidlo skôr prezradí. Navyše, algoritmy strojového učenia sa dajú v digitálnom prostredí rýchlo vycvičiť práve na vyhľadávanie týchto špecifických geometrických anomálií, čím by sa maskované autá stali prioritným terčom. Rôzne typy senzorov, najmä infračervené kamery s dlhou vlnovou dĺžkou, navyše vnímajú tepelnú stopu motora bez ohľadu na to, aká farba je na kapote.
Napriek tomu ide o logické pokračovanie trendu, ktorý začal ukladaním drevených klátov na korby na začiatku konfliktu a pokračoval cez improvizované ochranné mriežky, takzvané korytnačie tanky až po pokrývanie krídel strategických bombardérov starými pneumatikami. Práve pneumatiky na ruských lietadlách potvrdili experti z technologického velenia armády USA ako funkčný prostriedok, ktorý modelom počítačového videnia zásadne sťažuje identifikáciu techniky zhora. Použitie historického námorného maskovania na pozemných vozidlách tak len potvrdzuje, že drony s umelou inteligenciou definitívne vymazali bezpečné zázemie a nútia armády k neustálej taktickej improvizácii.