Dánsko prechádza zásadnou transformáciou svojej obrany, ktorá miliardami z peňazí daňových poplatníkov oživuje koncepciu masovej mobilizácie známu z čias studenej vojny. Uniknuté utajované dokumenty ministerstva obrany, ktoré získala dánska rozhlasová a televízna stanica DR, odhaľujú ambiciózny plán odporúčaný náčelníkom obrany Michaelom Hyldgaardom. V prípade vojnového konfliktu alebo dlhotrvajúcej krízy musí byť krajina schopná postaviť do zbrane až 180 000 zmobilizovaných vojakov určených na obranu vlastného územia a plnenie záväzkov v rámci NATO. Rezort obrany považuje tento krok za kľúčový, keďže bez neho by ozbrojené sily nedokázali dlhodobo personálne obsadiť armádne kapacity a bojové jednotky, uvádza dánsky web DR.
Čítajte viac Dánsko po 46 rokoch služby vyraďuje lietadlá F-16 a plne prechádza na F-35
Základným pilierom nového systému sa stane predĺžená, 11-mesačná základná vojenská služba. Po jej absolvovaní prejdú vycvičení branci do takzvanej operatívnej mobilizačnej sily, kde budú vedení nasledujúcich desať rokov. Počas tohto obdobia ich armáda plánuje opätovne povolať na udržiavací výcvik a cvičenia v priemere raz za čas, a to na 10 až 15 dní. Po uplynutí desiatich rokov sa ich povinnosť neskončí, ale presunie sa do doplnkovej zložky pre starších vojakov. Celková mobilizačná povinnosť sa tak pre prepustených brancov a bývalých stálych zamestnancov rozšíri až do ich 65. roku života. Týmto spôsobom chce štát vytvoriť masívnu personálnu rezervu bez extrémnych finančných nákladov na udržiavanie obrovskej stálej armády.
Dánske ozbrojené sily (dánsky: Forsvaret) zabezpečujú obranu suverenity Dánskeho kráľovstva, pod ktoré administratívne patria aj autonómne územia Grónsko a Faerské ostrovy. Dánsko je zakladajúcim členom NATO (od roku 1949) a jeho obranná politika je úzko integrovaná do štruktúr Aliancie. V súčasnosti prechádzajú dánske ozbrojené sily najväčšou transformáciou od konca studenej vojny, čo je reakcia na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe. Vojenská štruktúra Dánska sa delí na štyri základné zložky, ktoré dopĺňajú špecializované veliteľstvá:
- Pozemné sily (Hæren) – Tradičná zložka zameraná na pozemné operácie. Jej jadro tvorí 1. brigáda (označovaná ako bojová brigáda určená pre nasadenie v rámci NATO) a 2. brigáda, ktorá má na starosti výcvik a logistickú podporu. Armáda využíva modernú techniku, ako sú tanky Leopard 2A7 a bojové vozidlá pechoty CV90.
- Vojenské letectvo (Flyvevåbnet) – Zabezpečuje ochranu vzdušného priestoru. Dánsko momentálne prechádza na moderné stíhacie lietadlá 5. generácie F-35 Lightning II, ktoré postupne nahrádzajú staršie stroje F-16. Letectvo disponuje aj transportnými lietadlami C-130J Super Hercules a flotilou vrtuľníkov (napr. MH-60R Seahawk a EH101 Merlin).
- Vojenské námorníctvo (Søværnet) – Vzhľadom na geografickú polohu Dánska a jeho zámorské územia má námorníctvo strategický význam. Operuje v Baltskom mori, Severnom mori a v severnom Atlantiku (okolo Grónska a Faerských ostrovov). Medzi hlavné plavidlá patria protilietadlové fregaty triedy Iver Huitfeldt a oceánske hliadkové lode.
- Domobrana (Hjemmeværnet) – Dobrovoľnícka zložka, ktorá v čase mieru pomáha pri civilných núdzových situáciách, ochrane infraštruktúry a strážení hraníc. V prípade konfliktu je integrovaná priamo do bojových operácií. Má desiatky tisíc členov.
Arktické veliteľstvo (Arktisk Kommando) – Špecifický spoločný orgán so sídlom v grónskom Nuuku. Jeho hlavnou úlohou je monitorovanie obrovského priestoru Arktídy, pátracie a záchranné operácie (SAR), ochrana rybolovu a presadzovanie suverenity v oblastiach Grónska a Faerských ostrovov. Pod toto veliteľstvo spadá aj elitná jednotka Sirius (Slædepatruljen Sirius), ktorá vykonáva diaľkový prieskum na psích záprahoch v nehostinných podmienkach severného a východného Grónska.
Matematika odvodov a demografický tlak na mladú generáciu
Naplnenie týchto cieľov si vyžiada bezprecedentné zapojenie dánskej mládeže, pričom plány počítajú s postupným uplatňovaním brannej povinnosti pre mužov aj pre ženy. Zatiaľ čo v roku 2030 bude armáda potrebovať 6 500 brancov, čo predstavuje zhruba každého desiateho osemnásťročného občana z vtedajšej populácie, do roku 2033 sa požiadavka zvýši na 10 000 regrútov ročne. Okolo roku 2035 má armádne odporúčanie dosiahnuť strop na úrovni 13 000 brancov ročne. V praxi to znamená, že do služby bude musieť nastúpiť takmer každý piaty osemnásťročný Dán, pričom po započítaní percenta ľudí, ktorí budú zo zdravotných alebo iných dôvodov vyhlásení za nespôsobilých, bude reálny tlak na schopnú časť populácie ešte výraznejší.
Čítajte viac Koniec rozprávok: Kráľovské deti cvičia na najhoršie vojnové scenáre, princezné vymenili luxus za maskáče
Napriek tomu, že ministerstvo očakáva do roku 2040 pripravenosť približne 40 000 čistých mobilizačných vojakov priamo z novej štruktúry, predložený koncept vyvoláva medzi odborníkmi aj kritické hlasy. Major v zálohe Jeppe Trautner z Aalborskej univerzity síce prechod na mobilizačnú obranu schvaľuje, no plány považuje za príliš pomalé a málo intenzívne. Podľa jeho slov je jedno krátke preškolenie za desať rokov pre bojové jednotky absolútne nepostačujúce a pre zvládnutie náročných úloh by bolo potrebné povolávať zálohy každé tri až štyri roky na 10 až 20 dní. Súčasné tempo transformácie označil za prejav politickej pohodlnosti, keďže reálna bezpečnostná hrozba môže narastať oveľa rýchlejšie, než stihne dánsky štát svoje sily do roku 2040 vybudovať.
