Závislosť od globálnych dodávateľských reťazcov, kritický nedostatok strategických surovín a neschopnosť rýchlo i masovo generovať zbraňové systémy predstavujú prekážky, ktoré odhaľuje znepokojujúca americká správa Center for Strategic and Budgetary Assessments (CSBA). Analytik Chad Wanek v nej otvorene konštatuje, že obranný priemysel Spojených štátov stratil kapacity potrebné na zvládnutie vlečúceho sa konfliktu vysokej intenzity s rovnocenným protivníkom, akým je Čína alebo Rusko. Od konca studenej vojny totiž USA prechádzali obdobím relatívneho mieru a protipovstaleckých operácií na Blízkom východe, čo viedlo k reštrukturalizácii vojenského sektora okolo ekonomickej rentability, úzkej špecializácie a zníženého počtu priemyselných hráčov. Tento prístup síce optimalizoval finančné náklady, no drasticky oslabil odolnosť celej obrannej priemyselnej základne (DIB), takže v prípade vypuknutia reálnych nepriateľských akcií by americké jednotky mohli čeliť kritickému poddimenzovaniu zásob.
Čítajte viac USA vyčerpali polovicu elitného arzenálu na záchranu Izraela, Pentagón čelí kritickej situácii
Dokument s názvom „Arzenál v konverzii: Lekcie z priemyselnej konverzie počas druhej svetovej vojny“ hľadá riešenia v historickom modeli z rokov 1939 až 1945, kedy USA úspešne pretransformovali svoj masívny civilný automobilový priemysel na obrovskú vojnovú mašinériu. Vtedajšie giganty ako Ford, General Motors či Chrysler zamestnávali státisíce pracovníkov a po počiatočnom odpore, kedy sa korporácie obávali straty ziskov z civilného trhu a znehodnotenia povojnových investícií, sa stali pilierom štátom riadeného programu. Skutočný zlom však nastal až po útoku na Pearl Harbor v decembri 1941, kedy Rooseveltova administratíva zaviedla prísne prídelové systémy, obmedzila civilnú produkciu a prebrala kontrolu nad distribúciou surovín. Výsledkom bolo takmer 296 000 lietadiel a vyše 88 000 tankov, čo zásadne zvrátilo priebeh vojny.
Čítajte viac USA priznali stratu 42 lietadiel od začiatku vojny s Iránom
Súčasná realita je však odlišná a vtedajší úspech nie je ľahké replikovať. Moderné zbraňové systémy sú technologicky mimoriadne komplexné, vyžadujú si pokročilú elektroniku, polovodiče a vzácne materiály, ktorých produkciu nemožno zo dňa na deň znásobiť. Súčasné vojnové konflikty, vrátane bojov na Ukrajine, pritom jasne demonštrujú, že spotreba munície a dronov prebieha tempom, ktoré ďaleko presahuje produkčné limity celého Západu. Z tohto dôvodu správa ponúka moderným plánovačom mobilizácie niekoľko kľúčových historických lekcií:
- Prvou lekciou je nutnosť budovať kapacity a transformovať priemysel na rýchle škálovanie už v čase mieru.
- Druhým poznatkom je fakt, že neustály technologický pokrok a dizajnové zmeny poháňané priamymi skúsenosťami z frontu paradoxne brzdia finálny objem výroby, čo si vyžaduje zavedenie modulárnych štandardov a jasnejších požiadaviek pre dodávateľov.
- Tretia lekcia núti armádu hľadať vyvážený mix medzi obmedzeným množstvom špičkových technológií a masovou výrobou jednoduchších, cenovo dostupnejších platforiem.
- Štvrtým odporúčaním je urgentné rozširovanie národných zásob kritických materiálov a podpora iniciatív na návrat výroby do vlastnej krajiny (reshoring), keďže globálne reťazce sú voči krízam extrémne zraniteľné.
- Piatou lekciou je potreba nájsť citlivú rovnováhu medzi štátnou reguláciou a slobodným podnikaním v momente prechodu na krízové riadenie.
Čítajte viac Čína je dnes vojensky vyrovnaným súperom Ameriky v každom budúcom boji, varuje generál námornej pechoty
Ako efektívne riešenie správa posudzuje koncept priemyselnej konverzie prostredníctvom iniciatívy „Civilná rezervná výrobná sieť“ (Civil Reserve Manufacturing Network), ktorú navrhol Výbor pre transakcie Snemovne reprezentantov. Tento systém by civilné firmy vopred integroval do vojenského plánovania. Ministerstvo obrany by ich mohlo zapojiť štyrmi spôsobmi: masovou výrobou jednoduchých, no vysoko žiadaných systémov pod vedením hlavných civilných dodávateľov, využitím firiem ako subdodávateľov na vykrytie medzier pri komplexných zbraniach, partnerstvom s technologickými inovátormi pre rýchlu modernizáciu techniky a zapojením špecializovaných zmluvných výrobcov na zvýšenie flexibility dizajnu.
Čítajte viac Dron LUCAS: Ako sa z nízkonákladového klonu stala strategická priorita USA
Aby bol takýto záložný program úspešný, musí firmy motivovať finančnými stimulmi, jasnými certifikáciami a flexibilným obstarávaním. Zároveň si vyžaduje existenciu špecializovanej vládnej agentúry s pevnou zákonnou právomocou a jednoznačné zadania zo strany armády. Súčasne navrhovaný rozpočet vo výške 131 miliónov dolárov je však podľa autorov štúdie úplne zanedbateľný a nedokáže priniesť žiadnu reálnu zmenu. Ak chcú Spojené štáty brať priemyselnú konverziu ako reálnu obrannú alternatívu, musia počítať s masívnymi vstupnými nákladmi, ktoré síce budú vysoké, no stále sa ukážu ako hospodárnejšie než budovanie kompletne novej vojenskej infraštruktúry na zelenej lúke.
