Východné krídlo NATO čelí novej, mimoriadne znepokojivej realite. Výrazný nárast narušení vzdušného priestoru pobaltských štátov ruskými bezpilotnými lietadlami vyvolal v regióne vlnu solidarity, ale najmä akútny záujem o ukrajinské obranné skúsenosti. Keďže drony z bojiska na Ukrajine čoraz častejšie zablúdia nad územie Európskej únie – často aj v dôsledku sofistikovaného ruského rušenia signálu –, Litva, Lotyšsko a Estónsko začali intenzívne hľadať ukrajinské know-how v oblasti budovania a strategického rozmiestnenia bombových krytov.
Čítajte viac Nemecko investuje 10 miliárd do civilnej ochrany pre prípad vojny
Hrozba preliatia konfliktu už nie je len teoretickou úvahou vojenských stratégov. Minulý týždeň zažil Vilnius momenty čistej krízy, keď neidentifikovaný dron narušil vzdušný priestor Litvy v blízkosti hraníc s Bieloruskom. Incident bol natoľko vážny, že aktivoval leteckú hliadkovaciu misiu NATO a litovský prezident spolu s premiérkou museli byť urýchlene evakuovaní do podzemných bunkrov, zatiaľ čo obyvateľom hlavného mesta úrady odporučili okamžite vyhľadať úkryt. Podobné incidenty hlásia v uplynulých dňoch aj Tallinn a Riga. Predstavitelia Pobaltska otvorene priznávajú, že ich menšia geografická rozloha a vysoká koncentrácia obyvateľstva v mestách nenechávajú v prípade masívneho útoku žiadny priestor na chyby.
Čítajte viac Estónsko buduje stovky bunkrov pozdĺž východnej hranice
Ihor Fedyrko, výkonný riaditeľ Ukrajinskej rady zbrojárskeho priemyslu, potvrdil pre denník Politico na okraj bezpečnostného fóra GLOBSEC v Prahe, že pobaltské spoločnosti už kontaktovali ukrajinských expertov na civilnú ochranu a zbrojárov. Cieľom je nielen nákup samotných prefabrikovaných krytov, ale najmä získanie taktických vedomostí o tom, ako čeliť stratégii Moskvy, ktorá dokáže počas jedinej noci vypustiť 700 až 800 dronov a presýtiť tak modernú protivzdušnú obranu. Záujem o spoluprácu potvrdil aj Jurij Ryženkov, šéf ukrajinského oceliarskeho gigantu Metinvest, ktorý od začiatku plnohodnotnej invázie vo februári 2022 masívne zásobuje ukrajinský front nadzemnými aj podzemnými úkrytmi. Podľa neho vie bombový kryt postaviť každý, no skutočnou hodnotou je práve ukrajinské taktické know-how overené rokmi tvrdej opotrebovacej vojny.
Čítajte viac Lotyšsko postavilo na hranici s Ruskom 280-kilometrový plot
Napätie v regióne navyše umocňuje nebezpečná rétorika zo strany Moskvy. Ruské ministerstvo zahraničných vecí najnovšie oznámilo zámer obrátiť sa na Medzinárodný súdny dvor OSN, kde chce žalovať pobaltské štáty za údajnú „rusofóbiu“, zakazovanie ruského jazyka a búranie sovietskych pamätníkov. Hoci experti označujú tento krok za čisto politický manéver, keďže súd v Haagu nemá priame páky na výkon rozhodnutí a aktuálne v ňom po prvýkrát nesedí ruský sudca, načasovanie vyvoláva vážne obavy. Kremeľ totiž pred časom schválil legislatívu, ktorá výrazne rozširuje právomoci Vladimira Putina na nasadenie ozbrojených síl v zahraničí pod zámienkou „ochrany ruských občanov pred trestným stíhaním“.
Čítajte viac Príprava pobaltských štátov na obranné scenáre: Evakuácia obyvateľstva v pohraničných oblastiach s Ruskom
V kontexte varovaní európskych spravodajských služieb, podľa ktorých by Rusko mohlo byť schopné vyprovokovať priamy vojenský konflikt s krajinami NATO v priebehu nasledujúcich piatich rokov, pôsobí situácia mimoriadne urgentne. Aj preto do Litvy v stave najvyššej pohotovosti mieri predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spoločne s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom, aby s pobaltskými lídrami prerokovali okamžité posilnenie civilnej ochrany, odolnosti systémov a prepojenie európskeho obranného priemyslu s neoceniteľnými skúsenosťami Ukrajiny.
