Globálny systém udržiavania mieru prechádza hlbokou krízou, ktorá priamo ohrozuje jeho samotnú existenciu. Podľa najnovšej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) klesol celkový počet medzinárodných pracovníkov v mierových misiách na konci roka 2025 na najnižšiu úroveň od prelomu milénií. Na celom svete bolo nasadených len 78 633 príslušníkov, čo predstavuje drastický polovičný pokles v porovnaní s rokom 2016. Hoci mal klesajúci trend dlhodobejší charakter, rok 2025 priniesol bezprecedentný medziročný prepad o 17 percent. Tento alarmujúci stav je výsledkom dokonalej búrky, v ktorej sa stretlo vyostrené geopolitické napätie, tvrdý politický tlak a akútny nedostatok peňazí.
Experti varujú, že ak bude tento trend pokračovať, Organizácia Spojených národov môže v oblasti riešenia globálnych konfliktov úplne stratiť svoj význam. Riaditeľ programu SIPRI Jair van der Lijn v tejto súvislosti upozorňuje, že oslabenie multilaterálneho manažmentu povedie k nárastu nových konfliktov, ktoré budú mať kvôli ignorovaniu zavedených medzinárodných noriem oveľa ničivejšie následky pre civilné obyvateľstvo. V priebehu roka 2025 bolo aktívnych 58 medzinárodných mierových operácií v 34 krajinách, čo je menej ako v predchádzajúcom roku. Definitívne sa zatvorili napríklad misie v Iraku, Demokratickej republike Kongo, na Haiti či v Náhornom Karabachu. Väčšina zostávajúcich síl, takmer tri štvrtiny, sa navyše koncentruje do pouhých piatich misií, prevažne v subsaharskej Afrike.
Hlavným motorom tejto krízy je neochota štátov plniť si svoje finančné záväzky. V júli 2025 čelili mierové operácie OSN obrovskému deficitu vo výške dvoch miliárd dolárov, čo odčerpalo viac než tretinu ich celkového rozpočtu a vynútilo si radikálne škrty v personálnom obsadení. K finančným problémom sa pridáva paralyzovaná Bezpečnostná rada OSN, kde nekompromisné požiadavky stálych členov a neustále hrozby vetom blokujú predlžovanie mandátov. Príkladom sú Spojené štáty, ktoré napriek opakovanému porušovaniu prímeria medzi Izraelom a Libanonom žiadali ukončenie misie UNIFIL. Výsledkom bol krehký kompromis a predĺženie misie do decembra 2026 s prívlastkom poslednýkrát. Podobne kvôli opozícii Číny a Ruska uviazla snaha transformovať bezpečnostnú misiu na Haiti na plnohodnotnú operáciu pod hlavičkou OSN, čo viedlo k vytvoreniu ad hoc koalície pod názvom Sila na potlačenie gangov.
Analýza SIPRI zároveň jednoznačne ukazuje, že k tradičnému manažmentu konfliktov pod záštitou OSN neexistuje plnohodnotná alternatíva. Od roku 2014 nedostala žiadna nová misia OSN zelenú a hoci sa iniciatívy chopili regionálne organizácie ako Africká únia, ECOWAS či OBSE, ich misie narážajú na rovnaké bariéry. Aj tie sú sužované podfinancovaním a rozhodovacím patom, čo sa jasne ukázalo pri krízach v Sudáne a na Ukrajine. Podľa vedúcej výskumníčky Claudie Pfeifer Cruz regionálnym štruktúram chýbajú kľúčové integrované kapacity na budovanie mieru, takže ústup OSN vytvára nebezpečnú priepasť, ktorú iné modely nedokážu zaplniť. Krízy sa tak čoraz viac riešia mimo oficiálnych inštitúcií formou unilaterálnych alebo bilaterálnych dohôd, ktoré sú oveľa viac militarizované a podriadené sebeckým záujmom silných štátov.
Zaujímavý posun nastal aj v štruktúre personálu, kde sa do prvej desiatky najväčších prispievateľov vojenských síl dostali výhradne krajiny Globálneho juhu. Na čelo rebríčka sa prepracovala Uganda, ktorú nasledujú Nepál, Bangladéš a India, doplnené o ďalšie ázijské a africké štáty ako Rwanda, Etiópia či Pakistan. Napriek celkovému globálnemu poklesu bol zaznamenaný mierny nárast personálu v Európe a Amerike, zatiaľ čo všetky ostatné regióny zaznamenali pokles.
Experti zo SIPRI napriek tomu zdôrazňujú, že kolaps medzinárodnej bezpečnosti nie je nevyhnuteľný. Principiálna podpora multilaterálneho riešenia konfliktov vo svete stále existuje, čo potvrdila aj účasť zástupcov viac ako 130 členských štátov na berlínskom fóre v máji 2025, či plánované nasadenie mierových síl v pásme Gazy na základe jesenných dohôd. Ak však chcú svetové mocnosti udržať globálny mier stabilný, musia prejsť od prázdnych diplomatických deklarácií k činom. To v praxi znamená garantovať predvídateľné a včasné financovanie a vytvoriť dostatočný politický priestor v Bezpečnostnej rade, ktorý umožní efektívne a rýchle nasadenie modrých prilieb tam, kde sú najviac potrebné.