Nedávny priamy vojenský konflikt medzi Izraelom a Iránom, ktorý po intenzívnych bojoch vyústil 8. apríla do krehkého prímeria, odhalil hlboké trhliny v globálnej obrannej architektúre Spojených štátov. Investigatívna správa denníka The Washington Post priniesla alarmujúce zistenia, ktoré dlho zostávali pred verejnosťou skryté. Vyšlo najavo, že Spojené štáty americké v zákulisí absorbovali drvivú väčšinu protiraketovej misie a na ochranu svojho blízkovýchodného spojenca minuli takmer polovicu celých svojich globálnych zásob najmodernejších antirakiet. Táto masívne použitie hi-tech arzenálu vyvoláva v Pentagóne vlnu vážnych obáv. Vyčerpanie strategických zásob totiž priamo ohrozuje schopnosť Washingtonu simultánne garantovať bezpečnosť a plniť záväzky v iných kritických oblastiach sveta. Do stavu najvyššej pohotovosti to stavia najmä ázijských spojencov, ako sú Japonsko a Južná Kórea, ktorí sa spoliehajú na americký protiraketový dáždnik pri odstrašovaní rastúcich hrozieb zo strany Číny a Severnej Kórey.
Čítajte viac Nemecko uviedlo do prevádzky izraelský systém protiraketovej obrany Arrow 3
Čísla, ktoré šokovali analytikov: Asymetria na bojisku
Rozsah amerického zapojenia vyjadrený číslami ministerstva obrany šokoval aj popredných vojenských expertov. Spoločná americko-izraelská kampaň, ktorá odštartovala 28. februára s cieľom oslabiť vojenské kapacity iránskeho režimu, oddialiť jeho jadrový a raketový program a vytvoriť podmienky na zmenu režimu v Teheráne, čelila obrovskému tlaku. Irán počas vojny vypálil na Izrael približne 650 balistických striel. Tie napriek obrane zabili 21 izraelských civilistov a cudzincov (spolu so štyrmi Palestínčanmi na Západnom brehu) a ich konvenčné i kazetové hlavice spôsobili rozsiahle škody v obývaných oblastiach.
Čítajte viac Medzi USA a Iránom platí prímerie, Irán útočí na Spojené arabské emiráty
Obranná reakcia však odhalila obrovskú operačnú asymetriu:
- Americké sily odpálili vyše 300 pokročilých antirakiet. Tento kontingent zahŕňal viac ako 200 pozemných striel systému THAAD (Terminal High Altitude Area Defense), čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu celkových zásob tohto systému, akými USA disponovali. K tomu americké vojnové lode nasadené vo východnom Stredomorskí pridali vyše 100 striel typu SM-3 a SM-6. Podľa magazínu Open The Magazine tak Pentagón jednorazovo obetoval polovicu svojho najlepšieho protiraketového inventára.
- Izraelské sily odpálili iba 190 antirakiet. Izrael zapojil do akcie menej ako 100 striel svojho najvyššieho systému Arrow a približne 90 striel strednej vrstvy Davidov prak (David’s Sling). Niektoré z nich navyše míňal na menej sofistikované projektily vystrelené proiránskymi skupinami z Jemenu a Libanonu.
„Tie čísla sú zarážajúce,“ uviedla pre The Washington Post Kelly Grieco, vedúca expertka zo Stimson Center. „Spojené štáty absorbovali väčšinu protiraketovej misie, zatiaľ čo Izrael si šetril vlastné zásobníky. Aj keď bola operačná logika opodstatnená, USA teraz zostalo len okolo 200 antirakiet THAAD a ich výrobná linka absolútne nedokáže držať krok s tempom dopytu.“
Čítajte viac Trumpovo odloženie amerického úderu na Irán a diplomatické manévre v Perzskom zálive
Tento nepomer začal okamžite podnecovať ostré debaty v amerických vojenských kruhoch. Hoci sa spojenectvo navonok prezentuje ako vyvážené partnerstvo, realita ukázala, že Washington nesie neúmerné bremeno. Jeden z amerických predstaviteľov pre noviny otvorene a bez obalu opísal stav vecí: „Izrael nie je schopný bojovať a vyhrávať vojny sám, ale nikto to v skutočnosti nevie, pretože nikdy nevidia to, čo sa deje v zákulisí. Celkovo sme vypálili asi o 120 antirakiet viac a zneškodnili dvakrát viac iránskych rakiet.“ Situácia je o to urgentnejšia, že ak by sa boje s Iránom obnovili, tlak na americké sklady by bol ešte drastickejší. Izrael totiž bezprostredne po vyhlásení prímeria poslal časť svojich batérií protiraketovej obrany na plánovanú technickú údržbu. To znamená, že v najbližších mesiacoch bude jeho závislosť od amerických systémov ešte vyššia a USA by museli na jeho obranu vynaložiť ešte väčší počet vlastných interceptorových striel.
Čítajte viac Húsíovia podporovaní Iránom varujú pred možnou konfrontáciou s USA a Izraelom
Pentagón sa prostredníctvom svojho hlavného hovorcu Seana Parnella snažil situáciu diplomaticky zjemniť. Parnell odmietol, že by išlo o zlyhanie v zdieľaní obranného bremena, pričom argumentoval, že antirakety sú len jedným z nástrojov v celej komplexnej sieti viacvrstvovej integrovanej vzdušnej obranu. Táto argumentácia však v očiach pozorovateľov neobstojí pred realitou prázdnych skladov. Izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone na správu reagovalo vyhlásením, že USA nemajú žiadneho iného partnera s takou vojenskou vôľou, pripravenosťou a kapacitami, aké ponúka Izrael. Tel Aviv zároveň dôsledne odmieta, že by mu dochádzala munícia. V snahe posilniť nezávislosť však izraelská vláda minulý mesiac schválila plány na dramatické urýchlenie domácej výroby interceptorov systému Arrow.
Čítajte viac Izraelské obranné sily dostali prvý laserový systém protivzdušnej obrany Iron Beam
Priemyselný kolaps a nová globálna stratégia
Súčasná kríza naplno obnažila štrukturálne limity americkej obrannej priemyselnej základne. Výrobné linky na sofistikované protiraketové strely sú nastavené na mierové kapacity a nedokážu rýchlo reagovať na masovú spotrebu v reálnom konflikte. Výroba jedinej špičkovej rakety, akou je napríklad izraelsko-americký exoatmosférický (pôsobiaci mimo zemskej atmosféry) interceptor Arrow 3, trvá celé mesiace a jej cena sa odhaduje na astronomických 1,85 až 2,78 milióna EUR (2 až 3 milióny USD). Tento nedostatok rezonuje v širšom geopolitickom meradle. Washington, ktorý len nedávno oznámil vyslanie ďalších 5 000 vojakov do Poľska, musí kvôli vyčerpaniu munície radikálne prehodnotiť stratégie prideľovania svojich zdrojov.
Čítajte viac USA priznali stratu 42 lietadiel od začiatku vojny s Iránom
Zároveň sa ukazuje, že dlhotrvajúce konflikty extrémne vyčerpávajú kapacity akéhokoľvek štátu – čo potvrdzujú aj paralely s ruskou ekonomikou, ktorá v súčasnosti taktiež zažíva hlboké otrasy kvôli vlastnému vojnovému úsiliu. Celá situácia dáva nový, pragmatický rozmer vyhláseniam európskych lídrov NATO z ich nedávneho stretnutia vo Švédsku. Tí čoraz hlasnejšie volajú po obrannej autonómii Európy. Tento trend dokonale kopíruje staršie vyhlásenia amerického viceprezidenta J.D. Vancea, ktorý otvorene vyzval európske štáty, aby sa konečne naučili „stáť na vlastných nohách“ a prevzali plnú zodpovednosť za svoju suverenitu. Pre Spojené štáty totiž začína byť obrana celého sveta na vlastné náklady logisticky neudržateľná.
