Európska bezpečnosť prechádza zásadnou geopolitickou transformáciou, ktorú odštartoval návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Pentagón oficiálne oznámil plány na zníženie počtu svojich vojakov v Európe na úroveň z roku 2021, teda na obdobie pred vypuknutím plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu. V praxi to znamená, že počet bojových tímov brigád americkej armády na kontinente klesne zo štyroch na tri, pričom jedna takáto brigáda reprezentuje približne štyritisíc až štyritisícsedemsto príslušníkov personálu. Podľa hovorcu Pentagónu Seana Parnella je tento krok výsledkom komplexného procesu zameraného na prehodnotenie amerických vojenských pozícií a priamo reflektuje Trumpovu doktrínu „Amerika na prvom mieste“. Washington chce týmto spôsobom prinútiť svojich európskych spojencov v NATO, aby konečne prevzali primárnu zodpovednosť za vlastnú konvenčnú obranu.
Čítajte viac Trumpova hrozba Nemecku: Odsun vojsk ako nástroj nátlaku v tieni iránskeho konfliktu
Tento krok však sprevádza značné napätie v transatlantických vzťahoch, ktoré v uplynulom období zasiahlo niekoľko vážnych roztržiek. Výrazným spúšťačom nezhôd bol Trumpov kontroverzný pokus získať kontrolu nad arktickým ostrovom Grónsko, ktorý patrí pod Dánske kráľovstvo. Olej do ohňa priliala aj ostrá verejná debata o americko-izraelskej vojne proti Iránu. Keď nemecký kancelár Friedrich Merz kritizoval tento konflikt a vyhlásil, že Washington sa v rokovaniach s Teheránom nechal ponížiť, vyslúžil si ostrú reakciu Bieleho domu. Krátko nato Pentagón oznámil stiahnutie päťtisíc vojakov z nemeckého územia, kde ich v súčasnosti pôsobí zhruba tridsaťpäťtisíc. Podľa viacerých pozorovateľov ide o jasný signál, že nová americká administratíva sa nebojí použiť vojenskú prítomnosť ako politický nástroj na potrestanie neposlušných spojencov.
Čítajte viac Admirál Cavo Dragone: Európa sa nachádza v momente, kedy sa musí naučiť stáť na vlastných nohách
Zmeny v amerických plánoch okamžite vyvolali poplach v strednej a východnej Európe, najmä v Poľsku. Varšava, ktorá v obavách z ruskej agresie investuje do obrany rekordných 4,8 percenta HDP, sa ocitla v neistote po správach, že plánované vyslanie štyritisíc nových amerických vojakov bolo pozastavené. Viceprezident J. D. Vance aj poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz sa snažili situáciu upokojiť s tým, že nejde o trvalé zníženie kontingentu, ale len o dočasné odloženie rotácie v dôsledku celkového zoštíhľovania amerických síl v Európe. Veliteľ amerických pozemných síl generál Christopher LaNewe v Kongrese vysvetlil, že armáda dostala jasný pokyn na obmedzenie stavov, a preto bolo pre nich logisticky výhodnejšie neposlať nové jednotky, než sťahovať tie, ktoré už na poľskom území operujú. Pre Poľsko, kde koncom minulého roka pôsobilo približne desaťtisíc z celkového počtu osemdesiatpäťtisíc amerických vojakov v Európe, zostáva spojenectvo s Washingtonom absolútnou prioritou.
Čítajte viac Washington presadzuje v NATO reset na výrobné nastavenia a obmedzenie globálnych misií
Paralelne s redukciou personálu prichádza aj zásadný zvrat v strategickom odstrašovaní. Spojené štáty totiž nateraz nerealizujú plány na opätovné rozmiestnenie rakiet stredného doletu v Nemecku, čím Donald Trump definitívne zmietol zo stola dohody svojho predchodcu Joea Bidena. Pôvodná dohoda pritom počítala s tým, že na nemeckom území budú premiérovo od čias studenej vojny umiestnené okrídlené rakety Tomahawk s doletom do dvetisícpäťsto kilometrov a nové nadzvukové zbrane schopné zasiahnuť ciele hlboko v Rusku. V reakcii na tento zvrat už nemecká vláda začala podľa dostupných informácií rokovať o možnosti odkúpenia striel Tomahawk do vlastného vlastníctva a o vybudovaní spoločného nemecko-amerického podniku na ich priamu výrobu na území Nemecka.
Čítajte viac Rubio: NATO musí prejsť redefiníciou, aby zostalo silné
Vojenské špičky NATO a jej politické vedenie sa však snažia verejnosť presvedčiť, že európska obranyschopnosť nie je v ohrození. Generálny tajomník aliancie Mark Rutte vyhlásil, že postupné sťahovanie amerických síl prebehne prísne štruktúrovaným spôsobom bez negatívneho vplyvu na obranné plány. Podľa Rutteho je načase opustiť nezdravé a nadmerné spoliehanie sa na jediného partnera a prejsť k spravodlivejšiemu deleniu bremena. Tento názor zdieľa aj hlavný veliteľ spojených ozbrojených síl NATO v Európe Alexus Grynkewich, ktorý potvrdil, že v krátkodobom horizonte ide len o odchod rotačných síl, zatiaľ čo v dlhodobom horizonte je presun Američanov do iných regiónov sveta prirodzeným výsledkom postupného budovania vlastných európskych vojenských kapacít.
Čítajte viac Admirál Cavo Dragone: Žiadna kríza v NATO, európsku armádu odmietam
Debata o redefinícii transatlantického partnerstva pritom vnútri aliancie prebieha už vyše roka. Európske štáty a Kanada pod tlakom okolností masívne zvyšujú svoje vojenské rozpočty a Európania najnovšie preberajú tri kľúčové veliteľské posty v štruktúrach NATO. O tom, ako dramaticky sa zmenilo bezpečnostné prostredie v Európe, svedčí aj fakt, že nadchádzajúce stretnutie aliančných ministrov zahraničných vecí sa koná vo švédskom Helsingborgu. Pre Švédsko je to historicky prvé hostenie takejto schôdze od jeho vstupu do aliancie v roku 2024, ktorým definitívne ukončilo éru neutrality. Napriek preformovaniu americkej prítomnosti zostáva hlavný cieľ aliancie rovnaký, keďže Rusko je naďalej vnímané ako najpriamejšia hrozba pre euroatlantickú bezpečnosť a nová éra si vyžaduje užšiu kooperáciu európskych armád bez neustáleho spoliehania sa na ochranné krídla Washingtonu.
