Súčasná geopolitická situácia v tichomorskom regióne prechádza zásadnou transformáciou, ktorá stavia Spojené štáty pred bezprecedentnú výzvu. Generálporučík námornej pechoty Stephen Sklenka, zástupca veliteľa pre základne a logistiku, dôrazne varuje, že éra, kedy bola Čína vnímaná len ako „takmer vyrovnaný“ súper, definitívne skončila. Dnes už Čínska ľudová republika predstavuje plnohodnotného rivala, ktorý Amerike konkuruje v každej merateľnej oblasti národného vplyvu. Podľa generála Sklenku je táto hrozba natoľko zásadná, že v porovnaní s ňou by akýkoľvek iný súčasný konflikt, vrátane nedávnych stretov s Iránom, pôsobil len ako zanedbateľná epizóda.
Čítajte viac Čína oficiálne zaradila do aktívnej služby svoju tretiu lietadlovú loď - CNS Fujian
Kľúč k pochopeniu tejto hrozby leží vo vízii generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga, ktorý sa usiluje o totálnu prestavbu medzinárodného poriadku a znovuzískanie historického postavenia Číny ako dominantnej „Ríše stredu“. Tento strategický zámer je podložený masívnou priemyselnou základňou, ktorá v poslednom desaťročí systematicky predbieha americkú produkciu. Čína dnes dominuje vo výrobe ocele, lodí, satelitov aj munície, pričom jej lodenice disponujú kapacitou, ktorá je podľa odhadov až 230-krát vyššia než tá americká. Tento nepomer umožňuje Pekingu bleskovo modernizovať svoj jadrový arzenál a rozširovať flotilu ponoriek na jadrový pohon, čím priamo ohrozuje americkú dominanciu v Pacifiku i mimo neho.
Označenie Ríša stredu (v čínštine Čung-kuo – Zhongguo) nie je len poetický názov, ale hlboký filozofický, kultúrny a politický koncept, ktorý formoval čínsku identitu po tisícročia. Toto vnímanie vychádza z kombinácie geografie, histórie a konfuciánskeho videnia sveta. Tu sú hlavné dôvody, prečo sa Čína takto vníma:
Kultúrny egocentrizmus a konfuciánsky poriadok – Po stáročia bola Čína technologicky, ekonomicky aj kultúrne najvyspelejšou civilizáciou vo svojom regióne (východná Ázia). Číňania verili, že ich kultúra je jediná „pravá“ civilizácia. Podľa konfuciánskeho učenia bol svet usporiadaný hierarchicky: v centre stál čínsky cisár ako Syn nebies, ktorý mal mandát vládnuť celému svetu (Tchien-sia – „všetko pod nebesami“). Okolo tohto centra sa nachádzali okolité národy, ktoré boli vnímané ako „barbari“ a ich úlohou bolo prinášať tribut (dary) a uznávať nadradenosť čínskeho cisára.
Geografická izolácia – Staroveká Čína bola prirodzene izolovaná od iných veľkých civilizácií. Na severe to boli nehostinné stepi, na západe Tibetská náhorná plošina a Himaláje, na juhozápade džungle a na východe nekonečný oceán. Táto izolácia spôsobila, že Číňania po dlhú dobu nepoznali iného rovnocenného partnera. Nadobudli pocit, že obývajú centrálnu časť sveta, ktorá je obklopená menej vyvinutou perifériou.
Etymológia názvu – Samotný čínsky názov krajiny sa skladá z dvoch znakov:
- Čung (中): Stred alebo centrum.
- Kuo (国): Krajina, štát alebo ríša.
Spojenie týchto znakov doslova znamená „Centrálny štát“. Pôvodne sa tento termín vzťahoval na štáty v povodí Žltej rieky, ktoré boli kolískou čínskej civilizácie, no neskôr sa rozšíril na celú ríšu.
Historická kontinuita – Na rozdiel od Rímskej ríše alebo iných starovekých útvarov, ktoré zanikli, Čína si dokázala udržať vysokú mieru kultúrnej a inštitucionálnej kontinuity viac ako dvetisíc rokov. Aj keď bola niekedy dobytá (napríklad Mongolmi alebo Mandžuami), dobyvatelia často prebrali čínsky administratívny systém a kultúru, čím len potvrdili silu a centrálnu úlohu čínskej civilizácie.
Moderný význam – Dnes toto vnímanie zažíva renesanciu. Súčasné čínske vedenie sa snaží vrátiť krajinu na miesto, ktoré považuje za prirodzené – do pozície globálnej superveľmoci. V ich očiach nie je vzostup Číny „novým javom“, ale skôr návratom k historickému normálu, kedy bola Čína centrálnou osou svetového diania. Tento naratív pomáha legitimizovať ambície krajiny v medzinárodnej politike a posilňovať národnú hrdosť.
Skúsenosti z prebiehajúcich operácií v rámci Epic Fury proti Iránu prinášajú pre Pentagón triezve ponaučenia. Hoci je Irán v porovnaní s Čínou len mocnosťou strednej kategórie s obmedzeným HDP a priemyslom, dokázal americkým silám a ich spojencom v regióne spôsobiť vážne straty a ekonomické škody. Ak dokáže relatívne slabší protivník takto efektívne ohroziť americké záujmy pomocou dronov a balistických rakiet, konfrontácia s čínskou priemyselnou mašinériou by bola katastrofálne náročnejšia. Generál Sklenka preto zdôrazňuje, že americké vojenské základne už nemožno považovať za bezpečné administratívne zázemie. Musia sa transformovať na skutočné bojové formácie, ktoré sú rovnako dôležité ako samotné divízie či expedičné jednotky.
Čítajte viac Čínsky morský hybrid na scéne: Obojživelná útočná loď S'-čchuan mení pravidlá hry v Pacifiku
Moderné vedenie vojny proti vyrovnanému súperovi bude podľa Sklenku prebiehať súčasne vo všetkých doménach – pozemnej, námornej, vzdušnej, ale aj kybernetickej a vesmírnej. Čína sa intenzívne pripravuje na takzvanú „inteligentnú“ vojnu, kde kľúčovú úlohu zohráva umelá inteligencia, roje autonómnych dronov a útoky v kognitívnej sfére. Prvé výstrely budúceho konfliktu pravdepodobne nepadnú v Juhočínskom mori, ale prejavia sa ako ochromujúce kybernetické útoky na elektrické siete amerických základní alebo dezinformačné kampane zamerané na destabilizáciu rodín vojakov priamo na území USA.
Čítajte viac Nový čínsky kvantový systém by mohol poslať umelú inteligenciu do starého železa
Táto nová realita si vyžaduje okamžitú akciu v oblasti opevňovania infraštruktúry a zvyšovania odolnosti komunikačných sietí. Generál Sklenka presadzuje koncept integrovanej obrany základní, kde sa o vojenské inštalácie nebude len opierať, ale bude sa o ne priamo bojovať. Je nevyhnutné prestať podceňovať fyzické spevňovanie objektov a urýchlene zaviesť pokročilé systémy na elimináciu dronov. Úspech v prípadnom strete s Čínou nebude závisieť len od počtu zbraní, ale predovšetkým od schopnosti americkej spoločnosti a priemyslu projektovať a udržať silu v prostredí, kde bude každý krok k dejisku bojov od prvého momentu tvrdo napádaný.
