Podľa Frencha Ukrajina ukázala svetu „úžasnú vec“. Namiesto toho, aby pod tlakom ruskej invázie zmizla z mapy, dokázala zastaviť ruský postup a zároveň odštartovať technologickú revolúciu v pozemnej vojne. Za jeden z dôkazov považuje rastúci význam ukrajinských ozbrojených síl, najmä v oblasti dronov a moderného vedenia bojových operácií.
„Volodymyr Zelenskyj, prezident Ukrajiny, teraz robí ďalší krok, ktorý by bol ešte v roku 2024 nemysliteľný. Slovom aj činom ukazuje Európe a svetu, ako si postamerický slobodný svet môže zachovať slobodu a nezávislosť,“ napísal veterán z Iraku.
USA nedokázali ochrániť Perzský záliv
Komentátor varuje pred tým, aby bola Ukrajina vnímaná len ako „zúfalý outsider“. Hoci jej boj o vlastnú existenciu pokračuje, Kyjev podľa neho už na medzinárodnej scéne formuje novú geopolitickú realitu. Ako príklad uvádza nové vojenské dohody s krajinami Perzského zálivu, ktoré podľa jeho slov Spojené štáty nedokázali ochrániť.
Reuters koncom marca informoval, že Kyjev uzavrel obrannú spoluprácu so Saudskou Arábiou, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi, pričom dohody sa týkajú najmä výmeny skúseností pri obrane proti raketám a bezpilotným systémom. Ukrajina podľa agentúry vyslala do krajín Blízkeho východu viac než 200 vojenských a bezpečnostných expertov, ktorí majú pomáhať s obranou proti dronovým útokom na energetickú a civilnú infraštruktúru.
French zároveň odmieta názor, ktorý pripisuje Donaldovi Trumpovi, že „Ukrajina nemá žiadne karty“. Tvrdí, že Ukrajina má najväčšiu a najbojaschopnejšiu armádu v slobodnom svete. V oblasti pozemnej vojny a vojny dronov môžu byť podľa neho ukrajinské ozbrojené sily v reálnej bojovej efektivite dokonca silnejšie než americká armáda.
Američania si neuvedomujú cenu Trumpových chýb
French v komentári pre NYT tvrdí, že Trump vedome narúša vzťahy so spojencami, ktoré sa budovali celé generácie. Podľa neho si Američania dostatočne neuvedomujú cenu Trumpových vyjadrení a chýb.
„Vzhľadom na to, že Američania videli, ako sa Trump správal počas svojho prvého funkčného obdobia, a napriek tomu ho vrátili k moci, Európania oprávnene dospejú k záveru, že rozkol sa netýka len Trumpa; týka sa aj kritickej masy Američanov,“ napísal French.
Podľa komentátora v Európe slabne presvedčenie, že Spojené štáty sa po Trumpovi automaticky vrátia k úlohe spoľahlivého spojenca. Ak Amerika túto úlohu opustí, vzniknuté vákuum podľa neho zaplní niekto iný.
„Žiadny národ sa nemôže rovnať americkej moci, ale po prvý raz v mojom dospelom živote morálne a strategické srdce obrany liberálnej demokracie nebije vo Washingtone. Nebije ani v Londýne, Paríži, Berlíne či Ottawe. Je v Kyjeve, kde odvážny líder a odvážny národ zdvihli pochodeň, ktorú Amerika pustila z rúk,“ uzavrel French.
Menšia istota americkej ochrany
Do tejto Frenchovej polemiky zapadajú aj najnovšie údaje SIPRI (Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru). Americká prevaha trvá, no čoraz viac krajín zvyšuje vlastné obranné výdavky a pripravuje sa na menšiu istotu americkej ochrany. Podľa najnovších údajov SIPRI dosiahli svetové vojenské výdavky v roku 2025 hodnotu 2,887 bilióna dolárov, čo bol už jedenásty medziročný rast za sebou. Hoci globálne tempo rastu spomalilo na 2,9 percenta, mimo Spojených štátov sa výdavky zvýšili až o 9,2 percenta. SIPRI to spája s pokračujúcimi vojnami, geopolitickou neistotou a rozsiahlym prezbrojovaním štátov.
Najvýraznejšie sa tento posun prejavil v Európe, kde vojenské výdavky v roku 2025 vzrástli o 14 percent na 864 miliárd dolárov. SIPRI uvádza, že hlavným motorom bol pokračujúca ruská vojna proti Ukrajine, ale aj zrýchlené prezbrojovanie európskych členov NATO. Výdavky európskych spojencov v aliancii dosiahli spolu 559 miliárd dolárov a 22 z 29 európskych členov NATO už podľa metodiky SIPRI vynakladalo na obranu najmenej dve percentá HDP. Nemecko zvýšilo výdavky o 24 percent na 114 miliárd dolárov a prvýkrát od roku 1990 prekročilo hranicu dvoch percent HDP, Španielsko ich zvýšilo dokonca o 50 percent na 40,2 miliardy dolárov.
Ukrajina bola podľa SIPRI v roku 2025 siedmym najväčším vojenským výdavkom na svete. Svoje výdavky zvýšila o 20 percent na 84,1 miliardy dolárov, čo predstavovalo približne 40 percent jej HDP. Rusko v tom istom roku zvýšilo vojenské výdavky o 5,9 percenta na 190 miliárd dolárov, teda 7,5 percenta HDP. SIPRI zároveň upozorňuje, že podiel vojenských výdavkov na celkových vládnych výdavkoch dosiahol v Rusku aj na Ukrajine najvyššiu úroveň, akú inštitút zaznamenal.
Nové vojenské formácie – bez USA
Európska únia v apríli 2026 formálne schválila pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, ktorá má pokryť približne dve tretiny ukrajinských potrieb na nasledujúce dva roky. Podľa Reuters má byť väčšina prostriedkov určená na vojenské výdavky. Už bezpečnostné záväzky EÚ z júna 2024 pritom hovorili o dlhodobej, predvídateľnej a udržateľnej podpore ukrajinskej obrany vrátane dodávok výzbroje, výcviku a posilňovania odolnosti.
Podobný trend vidno aj v severnej Európe. Británia podľa denníka The Guardian v apríli 2026 oznámila vytvorenie spoločnej námornej sily s deviatimi európskymi štátmi v rámci Joint Expeditionary Force. Formácia má pôsobiť ako doplnok NATO a reagovať najmä na ruské hrozby v severnom námornom priestore. Podľa šéfa britského námorníctva má ísť o silu s reálnymi plánmi, integrovaným velením a schopnosťou okamžitého nasadenia. Spojené štáty jej súčasťou nie sú.
Čítajte aj Putin stvoril monštrum, ktoré ho môže zničiť. Expert varuje pred novou fázou vojny
Zároveň však európski predstavitelia priznávajú, že úplná obranná sebestačnosť je stále vzdialená. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur pre Reuters povedal, že verí v americkú pomoc a nepredpokladá kolaps NATO, no zároveň upozornil, že Európa dnes ešte nie je pripravená postaviť sa Moskve sama.
