Vojenský konflikt, ktorý vypukol koncom februára 2026, mal jasne definovaný cieľ: eliminovať iránske kapacity na výrobu a odpaľovanie balistických rakiet spolu s jadrovým programom. Štatistiky operácie sú na prvý pohľad ohromujúce. Americké Veliteľstvo Stred Ozbrojených síl USA (CENTCOM) nahlásilo zásahy viac ako 13 000 cieľov, zatiaľ čo Izrael pridal ďalších 4 000 úderov. Americký minister obrany Pete Hegseth dokonca vyhlásil, že iránska armáda bola vyradená z boja na dlhé roky. Skúsenosti priamo z bojiska však naznačujú, že toto víťazstvo môže byť Pyrrhovo alebo prinajmenšom dočasné. Aj v posledných hodinách pred vyhlásením prímeria totiž na Izrael a ďalšie regionálne štáty dopadali iránske rakety, čo vyvoláva vážne pochybnosti o skutočnej efektivite náletov. Nad príčinami, prečo má Irán stále väčšie množstvo rakiet, sa zamyslel izraelský denník The Times of Israel.
Čítajte viac Prvýkrát od studenej vojny americké námorníctvo nasadilo v ostrom boji palubné delostrelectvo
Podľa aktuálnych odhadov Izraelských obranných síl (IDF) si Teherán zachoval približne 1 000 balistických rakiet. Hoci ide o výrazný pokles z pôvodných 2 500 kusov pred začiatkom vojny, stále ide o silu schopnú spôsobiť devastujúce škody. Ešte znepokojujúcejšia je situácia v oblasti odpaľovacích zariadení. Hoci spojenci zničili alebo znefunkčnili približne 60 % iránskeho arzenálu mobilných odpaľovacích plošín, zvyšných 40 % zostáva aktívnych alebo rýchlo opraviteľných. Irán navyše preukázal mimoriadnu schopnosť adaptácie, keď svoje odpaľovacie zariadenia stavia na podvozkoch upravených komerčných nákladných vozidiel, ktoré sa ľahko maskujú v civilnom prostredí a ich výroba je lacná a rýchla.
Čítajte viac Uznanie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom zo strany USA by podľa ISW znamenalo zásadnú porážku
Hlavným pilierom iránskej odolnosti sú takzvané raketové mestá. Ide o rozsiahle komplexy tunelov a hál vytesaných hlboko do pohorí Zagros a Alborz. Mnohé z týchto zariadení sa nachádzajú v hĺbke, ktorá presahuje možnosti súčasnej konvenčnej munície. Zatiaľ čo štandardné ciele boli zasiahnuté, zariadenia v hĺbkach okolo 500 metrov pod pevnou žulou zostávajú prakticky nedotknuteľné. Izraelské a americké letectvo preto zvolilo taktiku „zátkovania“ – cieleného ničenia vstupov a výstupov z týchto podzemných komplexov s cieľom uväzniť techniku vo vnútri. Táto stratégia však naráža na mravčiu usilovnosť iránskych technických jednotiek, ktoré dokážu trosky odpratať a znovu sprevádzkovať bunkre v priebehu niekoľkých hodín. Satelitné snímky opakovane potvrdili prítomnosť ťažkej techniky, ktorá čistila vchody do tunelov v Tabríze a Khomeyne takmer okamžite po útoku.
Čítajte viac Pentagón tvrdí, že „ovláda nebo“ nad Iránom. Experti však hovoria, že vzdušná vojna nie je taká jednoduchá
K strategickým výhodám Iránu patrí aj jeho rozloha a členitý terén. Kampaň USA a Izraela sa logisticky sústredila najmä na južné a západné časti krajiny, no hlboké vnútrozemie zostalo relatívne ušetrené. Práve z týchto oblastí môže Irán stále ohrozovať Perzský záliv a strategické ciele v regióne. K tomu treba pripočítať faktor počasia. Iránske obdobie dažďov, charakteristické snežením v horách a hustou hmlou, vytvára prirodzený štít pred modernými prieskumnými systémami. Elektro-optické senzory a satelity, na ktoré sa západné spravodajstvo spolieha, strácajú v týchto podmienkach ostrosť, čo Iránu poskytuje drahocenné krytie pre presuny techniky a prípravu odpalov.
Čítajte viac Hormuzský prieliv sa otvára: Kľúčová dohoda medzi USA a Iránom nateraz odvrátila totálnu vojnu
Aktuálna diplomatická situácia pridáva do celého konfliktu ďalšiu vrstvu neistoty. S blížiacim sa utorkovým obnovením rozhovorov o prímerí vládne v Jeruzaleme nervozita. Existujú obavy, že Spojené štáty v snahe o stabilitu pristúpia na dohodu, ktorá nebude striktne limitovať iránsky raketový program. Pre Izrael je to neprijateľný scenár, pretože pauza v bojoch umožní Teheránu reštartovať zbrojársky priemysel, ktorý bol náletmi síce poškodený, ale nie vymazaný z mapy. Spravodajské dôstojníci varujú, že ak by sa Teheránu podarilo naplniť svoje pôvodné plány a vybudovať arzenál 8 000 rakiet, akákoľvek protiraketová obrana by bola pod takouto masou zahltená.
Čítajte viac Digitálne oko Pekingu v službách Teheránu: Koniec americkej neviditeľnosti na Blízkom východe
Iránsky raketový program preukázal v roku 2026 nečakanú mieru flexibility a životaschopnosti. Kombinácia hĺbkového opevnenia, lacnej mobilnej techniky a schopnosti rýchlej inžinierskej obnovy znamená, že hrozba nebola eliminovaná, ale iba zatlačená hlbšie pod povrch. Bez trvalého diplomatického tlaku alebo opakovanej vojenskej akcie sa môže Irán čoskoro vrátiť k svojej predvojnovej sile, tentoraz obohatený o skúsenosti z prežitia masívnej leteckej kampane dvoch technologicky najvyspelejších armád sveta. Budúcnosť bezpečnosti v regióne tak v najbližších rokoch nebude závisieť len od presnosti bômb, ale najmä od schopnosti zabrániť Teheránu v regenerácii jeho „pochovaného“ arzenálu.
