Nemecko sa definitívne lúči s dekádami zdržanlivosti a operačnej opatrnosti. V stredu 22. apríla 2026 nemecký minister obrany Boris Pistorius predstavil v Berlíne dokument, ktorý prepisuje dejiny nemeckej obrany. Ide o vôbec prvú komplexnú vojenskú stratégiu štátu, ktorá reaguje na dramaticky zmenené bezpečnostné prostredie v Európe. Tento strategický dokument spolu s plánom rozvoja ozbrojených síl jasne pomenúva Rusko pod vedením Vladimira Putina za primárnu hrozbu. Podľa Berlína sa Moskva prostredníctvom masívneho prezbrojovania cielene pripravuje na otvorený konflikt so Severoatlantickou alianciou a neváha používať vojenskú silu ako legitímny nástroj na presadzovanie svojich imperiálnych záujmov.
Jadrom novej doktríny je premena Bundeswehru na najstrašnejšiu pozemnú silu v Európe v priebehu nasledujúcich pätnástich rokov. Tento cieľ nie je len deklaratívny, ale opiera sa o konkrétne personálne a technologické míľniky. Nemecko plánuje udržiavať minimálne 460 000 bojaschopných vojakov, čo predstavuje masívnu expanziu súčasných stavov. Táto sila bude tvorená kombináciou aktívnych jednotiek a plne vybavených záloh, ktoré sa stanú neoddeliteľnou súčasťou ozbrojených síl. Takéto rozsiahle zvyšovanie počtu personálu si vyžiada gigantické investície do výcvikových centier, modernej techniky a programov na udržanie vojakov v službe, pričom ruka v ruke s tým porastie aj civilný sektor obrany.
Moderné bojisko si podľa nemeckých stratégov vyžaduje radikálnu zmenu v myslení. Budúca vojna sa už nebude deliť na front a zázemie, pretože protivník cielene stiera hranice medzi civilným a vojenským sektorom. Bundeswehr sa preto musí pripraviť na vedenie hybridnej vojny, ktorej súčasťou sú každodenné kybernetické útoky, dezinformačné kampane, špionáž a diverzie. Kľúčom k úspechu má byť technologická prevaha a informačná dominancia. Dáta sa v novej stratégii stávajú zbraňou a umelá inteligencia už nie je len pomocníkom, ale kľúčovým faktorom, ktorý rozširuje schopnosti vojaka. Nemecko plánuje nasadzovať špičkové inovácie, ako sú kvantové výpočty a robotika, no zároveň si uvedomuje potrebu masovej produkcie lacnejších technológií, napríklad dronov, aby nemuselo plytvať drahou výzbrojou na menej dôležité ciele.
Výrazný posun nastáva aj v oblasti protivzdušnej obrany, ktorá sa stáva základným kameňom nemeckého príspevku do NATO. Berlín mieni prevziať vedúcu úlohu v ochrane európskeho neba, čo zahŕňa budovanie infraštruktúry proti dronom, pokročilé batérie zem-vzduch a najmä systémy schopné eliminovať hrozbu nadzvukových zbraní. Bezpečné tylové zóny už neexistujú a prítomnosť systémov s dlhým doletom núti Bundeswehr investovať do vlastných vysokopresných zbraní, ktoré dokážu zasiahnuť protivníka hlboko v jeho území.
Hoci Nemecko buduje svoju suverenitu, Spojené štáty americké zostávajú v stratégii označené za nenahraditeľného partnera. Novým imperatívom však je, aby Európa, a predovšetkým Nemecko, prevzali oveľa väčšiu časť bremena v rámci Aliancie. Táto strategická rekalibrácia má slúžiť ako primárny konvenčný odstrašujúci prostriedok, ktorý má Rusku jasne naznačiť, že akýkoľvek pokus o narušenie integrity NATO vyvolá zdrvujúcu reakciu. Berlín tak do roku 2039 plánuje vytvoriť architektúru kontinentálnej bezpečnosti, v ktorej nemecká sila bude garantom stability a mieru pre celú Európu.