Hormuzský prieliv sa na jar roku 2026 stal centrálnym bodom geopolitického napätia, kde sa Irán pokúša o nastolenie nového status quo prostredníctvom kontroly nad touto strategickou medzinárodnou vodnou cestou. Podľa aktuálnych analýz amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) by akékoľvek uznanie iránskej kontroly nad prielivom zo strany USA znamenalo zásadnú porážku s kritickými dôsledkami pre globálny obchod a energetickú bezpečnosť. Irán si nárokuje suverenitu nad touto oblasťou a snaží sa zaviesť výpalnícky systém, v rámci ktorého požaduje od obchodných plavidiel bezpečnostné poplatky vo výške približne dvoch miliónov dolárov za prioritný tranzit. Plavidlá, ktoré odmietnu spolupracovať s Islamskými revolučnými gardami, čelia oneskoreniam, hrozbám alebo sú nútené zmeniť kurz.
Čítajte viac Pentagón tvrdí, že „ovláda nebo“ nad Iránom. Experti však hovoria, že vzdušná vojna nie je taká jednoduchá
V reakcii na iránske aktivity americké námorníctvo zintenzívnilo blokádu iránskych prístavov a po prvýkrát počas konfliktu zadržalo kontajnerovú loď Touska plaviacu sa pod iránskou vlajkou. Okrem priameho zadržiavania plavidiel americké sily monitorujú líniu blokády v Ománskom zálive a nútia lode smerujúce do Iránu k návratu do prístavov. Súčasťou amerických operácií je aj nasadenie bezposádkových hladinových plavidiel a podmorských dronov na odstraňovanie námorných mín, ktoré Irán v prielive položil s cieľom narušiť oficiálne tranzitné trasy. Tento vojenský tlak USA zároveň obmedzil schopnosť Teheránu využívať veľké mínonosné lode, čo viedlo k nižšiemu počtu položených mín, než sa pôvodne očakávalo.
Čítajte viac Hormuzský prieliv sa otvára: Kľúčová dohoda medzi USA a Iránom nateraz odvrátila totálnu vojnu
Paralelne s vojenskými operáciami prebiehajú pokusy o diplomatické riešenie, pričom sa očakáva, že delegácia USA na čele s viceprezidentom JD Vanceom vycestuje do Pakistanu na rokovania. Vyhliadky na úspech sú však nízke, keďže iránske štátne médiá a zdroje napojené na Iránske revolučné gardy popierajú účasť na ďalšom kole rozhovorov a kritizujú pokračujúcu námornú blokádu. Podľa bezpečnostných analýz navyše gardy plne ovládli iránsku vyjednávaciu politiku, čo potvrdzujú aj stretnutia generála Ismaila Ghaaniho v Bagdade, kde s lídrami irackých milícií pravdepodobne koordinoval prípravy na obnovenie konfliktu proti USA a Izraelu po vypršaní aktuálneho prímeria.
Čítajte viac Digitálne oko Pekingu v službách Teheránu: Koniec americkej neviditeľnosti na Blízkom východe
Z hľadiska vojenských kapacít zostáva hrozba iránskeho raketového a dronového programu naďalej významná, hoci kombinované americko-izraelské údery spôsobili Teheránu určité škody. Odhaduje sa, že Irán si stále ponecháva približne 70 % svojich zásob rakiet a značnú časť odpaľovacích zariadení, ktoré počas prímeria aktívne reorganizuje a vyťahuje z podzemných základní. Presné posúdenie iránskej ofenzívnej sily je však nateraz nemožné, pretože nie je jasné, koľko z vyzdvihnutej techniky je po predchádzajúcich útokoch skutočne prevádzkyschopných. Teherán tak využíva čas na taktickú regeneráciu svojich síl pred možným ďalším kolom eskalácie.
Čítajte viac Zemetrasenie v Pentagóne: Hegseth uprostred vojny proti Iránu odvolal náčelníka štábu Pozemných síl USA
Koniec jednej éry: Posledný americký konvoj opustil územie Sýrie
Sýrska vláda v Damasku oficiálne oznámila úplné stiahnutie amerických vojenských jednotiek z územia krajiny, čo následne potvrdilo aj Centrálne velenie ozbrojených síl USA. Sýrske ministerstvo zahraničných vecí tento krok privítalo a označilo ho za výsledok zásadnej zmeny okolností, ktoré pôvodne viedli k potrebe americkej vojenskej prítomnosti. Podľa oficiálneho vyhlásenia je dnes sýrsky štát plne pripravený a schopný samostatne viesť protiteroristické operácie proti zostatkom organizácie Islamský štát, pričom Damask zdôraznil vysokú mieru profesionality a koordinácie, ktorá sprevádzala odovzdávanie vojenských objektov vládnym silám.
Tento strategický posun v regióne je priamym dôsledkom budovania vzťahov medzi Washingtonom a Damaskom, ktoré sa zintenzívnilo po historickom stretnutí dočasného sýrskeho prezidenta Ahmeda al-Šaru s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v novembri 2025. Hovorca Veliteľstva Stred Ozbrojených síl USA CENTCOM Tim Hawkins potvrdil, že odovzdanie hlavných základní prebehlo v rámci plánovaného prechodného procesu. Hoci sa priame vojenské jednotky stiahli, Spojené štáty deklarovali ochotu naďalej podporovať protiteroristické aktivity svojich partnerov s cieľom zabezpečiť trvalú porážku IS a stabilitu v celej oblasti Blízkeho východu.
Čítajte viac Americká lietadlová loď USS Nimitz mala byť v roku 2026 vyradená, nakoniec si službu predĺži
Proces redukcie amerického kontingentu bol postupný, pričom k prvým výraznejším zmenám prišlo už v apríli 2025, keď USA začali zatvárať niektoré zo svojich základní na severovýchode krajiny. Vo februári 2026 prešla pod kontrolu sýrskej armády aj dôležitá základňa at-Tanf a posledné konvoje s technikou sa v polovici apríla 2026 presunuli do susedného Iraku. Odchod amerických vojsk uzatvára dlhú kapitolu medzinárodnej intervencie, ktorá sa začala v roku 2014 v reakcii na vzostup takzvaného chalifátu Islamského štátu.
Čítajte viac Pentagón prechádza na režim „AI-first“, aby urýchlil dominanciu USA v boji
Nová sýrska vláda pod vedením Ahmeda al-Šaru, ktorý prevzal moc po zvrhnutí Baššára al-Asada v roku 2024, sa teší podpore Washingtonu a v roku 2026 sa stala oficiálnym členom medzinárodnej protiteroristickej koalície. Damasku sa začiatkom tohto roka podarilo obnoviť plnú kontrolu aj nad severnými územiami krajiny, kde predtým dlhé roky fungovala kurdská autonómia. Úplné stiahnutie amerických vojsk tak predstavuje pre sýrsku administratívu dôležitý míľnik pri upevňovaní štátnej suverenity a vnútornej bezpečnosti.
