Taliansky minister obrany Guido Crosetto vystúpil 7. apríla 2026 v parlamente a vysvetľoval odmietnutie povolenia americkým lietadlám pristáť na leteckej základni Sigonella (Sicília), aby dočerpali pohonné hmoty. Odmietnutie povolenia vzbudilo rozruch, pretože lietadlá už boli vo vzduchu. Vystúpenie ministra Guida Crosetta v Poslaneckej snemovni prinieslo dôležité objasnenie aktuálnych strategických vzťahov medzi Rímom a Washingtonom. Podľa šéfa rezortu obrany tento krok nie je prejavom nepriateľstva, ale dôsledným dodržiavaním právneho rámca. Zdôraznil, že ctiť si dohody neznamená byť automaticky zatiahnutý do vojny. Taliansko podľa jeho slov kráča po ceste zákona, medzinárodných zmlúv a Ústavy, pričom odmieta tak „hysterické rozchody“ so spojencami, ako aj „detinskú podriadenosť“.
Čítajte viac Nečakaný krok: Taliansko zastavilo americké bombardéry smerujúce do Iránu
Crosetto vo svojom prejave vyzdvihol mimoriadnu kontinuitu talianskej zahraničnej politiky. Za viac ako 75 rokov žiadna talianska vláda, bez ohľadu na jej politické zafarbenie – od stredoľavých cez technokratické až po súčasnú pravicovú koalíciu – nikdy nespochybnila ani neporušila základné zmluvy so Spojenými štátmi. Minister pripomenul, že pilierom týchto vzťahov je Dohoda o štatúte síl (SOFA) z roku 1951 a bilaterálna „Zastrešujúca dohoda“ z roku 1954. Tieto dokumenty jasne definujú limity amerických aktivít na talianskom území a Rím v tomto vzťahu pôsobí ako „semafor“, ktorý dohliada na dodržiavanie pravidiel.
Čítajte viac Hormuzský prieliv sa otvára: Kľúčová dohoda medzi USA a Iránom nateraz odvrátila totálnu vojnu
Minister podložil svoje tvrdenia konkrétnymi číslami z minulosti, aby demonštroval, že súčasný prístup nie je ideologickým výkyvom, ale pokračovaním zabehnutej praxe. Poukázal na štatistiky zo základní Aviano a Sigonella, kde sa počty letov s vojenským materiálom (tzv. hot cargo) a operácie dronov menili v závislosti od potrieb USA, no vždy podliehali talianskemu schváleniu. Napríklad v Sigonelle počet letov bezpilotných prostriedkov v roku 2025 klesol v porovnaní s rokom 2022, čo však Crosetto nepripisuje politickým zásluhám, ale operatívnej realite.
Čítajte viac Zemetrasenie v Pentagóne: Hegseth uprostred vojny proti Iránu odvolal náčelníka štábu Pozemných síl USA
Zároveň sa šéf obrany ostro ohradil voči personifikácii spojenectva. Podľa neho vzťah medzi Talianskom a USA presahuje mená lídrov ako Biden, Trump, Meloni alebo Draghi. Ide o spojenectvo dvoch národov, ktoré je kľúčové pre európsku bezpečnosť. V kontexte narastajúceho globálneho napätia, hrozby jadrového konfliktu a agresívnej rétoriky na Blízkom východe, minister vyzval k národnej jednote. Uviedol, že akékoľvek „nie“, ktoré Taliansko adresuje Spojeným štátom, nie je otázkou osobnej odvahy ministra, ale otázkou úcty k inštitúciám, ktorú by v rovnakej situácii prejavili aj všetci jeho predchodcovia. Taliansko tak zostáva lojálnym, no suverénnym partnerom, ktorý svoje rozhodnutia zakladá na demokratickom mandáte a parlamente.
Čítajte viac Trump vo svojom prejave sľúbil definitívne ukončenie iránskej hrozby v priebehu niekoľkých týždňov
V súvislosti s eskaláciou napätia a vojenskými operáciami v Iráne (podľa aktuálnej situácie v apríli 2026) vyvolali kroky USA značný odpor u viacerých európskych aj regionálnych spojencov. Okrem Talianska, ktoré sa v prípade základne Sigonella odvolalo na svoju Ústavu a fakt, že nie je účastníkom tejto vojny, sa v podobnom duchu vyjadrili aj ďalšie krajiny:
- Španielsko – Madrid opakovane zdôraznil, že nedovolí využívanie svojich základní (najmä Rota a Morón) na priame útočné operácie proti Iránu, ak tieto akcie nemajú mandát OSN alebo NATO. Španielska vláda dlhodobo presadzuje politiku deeskalácie a odmieta byť logistickým zázemím pre konflikt, s ktorým nesúhlasí.
- Turecko – Ankara, ktorá susedí s Iránom, zaujala veľmi opatrný postoj. Tureckí predstavitelia naznačili, že letecká základňa Incirlik nesmie byť použitá na útoky proti Iránu. Turecko sa obáva destabilizácie celého regiónu a prílevu utečencov, preto sa snaží udržať si od amerických útočných operácií odstup, hoci zostáva členom NATO.
- Nemecko – Hoci je Nemecko kľúčovým uzlom pre americké letectvo (základňa Ramstein), Berlín dal jasne najavo, že nemecké územie a vzdušný priestor nesmú slúžiť ako odrazový mostík pre vojnu s Iránom. Nemecká diplomacia sa sústreďuje na návrat k jadrovej dohode a odmieta akúkoľvek účasť na ozbrojenom konflikte, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť Európy.
- Krajiny Perzského zálivu – Prekvapivo zdržanlivý postoj zaujali aj niektorí tradiční arabskí spojenci USA, ako sú Katar či Spojené arabské emiráty. Tieto krajiny obmedzili Spojeným štátom možnosť podnikať nálety zo svojho územia, aby sa vyhli priamej odvete zo strany Teheránu a neohrozili vlastnú energetickú infraštruktúru.
Hlavným dôvodom týchto odmietnutí je fakt, že mnohé krajiny nepovažujú vojenskú konfrontáciu s Iránom za legitímnu obranu a obávajú sa nekontrolovateľného rozšírenia konfliktu, ktorý by zahŕňal aj útoky na ich vlastné územie alebo dôležité obchodné cesty.
