Pchjongjang v najnovšej sérii vojenských testov demonštroval pokročilé zbraňové systémy, ktoré majú za cieľ zvýšiť ničivý potenciál jeho raketového arzenálu voči Južnej Kórei. Kľúčovým prvkom tohtotýždňových skúšok bolo nasadenie balistických rakiet vyzbrojených kazetovými hlavicami, ktoré sú schopné pokryť rozsiahle plochy a spôsobiť masívnu deštrukciu civilných aj vojenských cieľov. Podľa oficiálnych správ severokórejských štátnych médií sa trojdňový testovací cyklus zameral na preverenie technológií určených na obchádzanie protiraketovej obrany a zvyšovanie hustoty ničivého účinku, informuje server CNN. Hlavnú pozornosť pútali balistické rakety Hwasong-11, ktoré sú známe svojou schopnosťou manévrovať v malých výškach. Tieto nosiče, konštrukčne pripomínajúce ruský systém Iskander, boli tentoraz vybavené kazetovou muníciou. Podľa vyjadrenia agentúry KCNA dokáže jedna takáto raketa vďaka vysokej hustote submunície premeniť na popol oblasť s rozlohou až sedem hektárov, čo predstavuje mimoriadnu hrozbu pre husto obývané oblasti a logistické uzly na juhu polostrova.
Čítajte viac Severná Kórea vykonala test raketometov schopných niesť jadrové zbrane
Juhokórejský zbor náčelníkov štábov potvrdil, že rakety odpálené z východného pobrežia preleteli vzdialenosť od 240 do 700 kilometrov, kým dopadli do vôd Japonského mora. Okrem balistických striel Pchjongjang otestoval aj protilietadlové zbrane, systémy údajne využívajúce elektromagnetický impulz a bomby z uhlíkových vlákien určené na vyraďovanie elektrických sietí. Juhokórejská armáda zatiaľ oficiálne nekomentovala technické parametre kazetových hlavíc, no pozorne monitoruje ďalšie aktivity režimu, ktorý v posledných dvoch dňoch uskutočnil už druhé kolo hromadných štartov.
Bomby z uhlíkových vlákien, často označované aj ako grafitové bomby sú špeciálne nesmrtiace zbrane navrhnuté tak, aby paralyzovali elektrickú infraštruktúru nepriateľa bez trvalého fyzického zničenia elektrární. Ich cieľom je vyvolať masívny skrat v rozvodných sieťach. Fungovanie tejto zbrane možno rozdeliť do niekoľkých kľúčových fáz:
Dopravný systém a rozptyl – Zbraň sa zvyčajne nachádza v submunícii (kazetovej bombe) alebo v hlavici rakety. Vo vopred určenej výške nad cieľom, najčastejšie nad elektrickou rozvodňou alebo vedením vysokého napätia, sa puzdro otvorí. Namiesto klasickej výbušniny sa do priestoru uvoľní veľké množstvo stoviek alebo tisícov malých cievok alebo zásobníkov.
Uvoľnenie vlákien – Z týchto cievok sa následne rozvinú extrémne tenké a ľahké vlákna z chemicky upraveného uhlíka (grafitu). Tieto vlákna sú také ľahké, že vytvárajú vo vzduchu hustý „mrak“, ktorý sa pomaly znáša k zemi a pokrýva všetko v cieľovej oblasti.
Mechanizmus skratu – Uhlík je vynikajúci elektrický vodič. Keď sa tieto vlákna usadia na nechránených častiach elektrickej siete, ako sú izolátory, transformátory alebo vedenia vysokého napätia, vytvoria vodivé premostenie medzi komponentmi s rôznym napätím alebo medzi vedením a zemou. Výsledkom je okamžitý a masívny elektrický skrat (oblúkový výboj).
Následky pre sieť – Tento skrat aktivuje automatické ochranné systémy (ističe), ktoré odpoja zasiahnutú časť siete, aby zabránili požiaru alebo výbuchu transformátorov. V momente tak dôjde k úplnému výpadku elektriny v danej oblasti (blackout).
Hlavné výhody a nevýhody z pohľadu útočníka
- Minimálne vedľajšie škody: Zbraň priamo nezabíja ľudí a neničí budovy.
- Psychologický efekt: Odstavenie elektriny paralyzuje komunikáciu, priemysel a osvetlenie, čo má silný dopad na morálku a logistiku.
- Náročná sanácia: Hoci vlákna neničia komponenty trvalo, ich odstránenie je mimoriadne komplikované. Sú také tenké, že ich je ťažké vidieť a akýkoľvek pokus o opätovné zapnutie prúdu bez dokonalého vyčistenia (často manuálneho) povedie k ďalším skratom.
- Závislosť od počasia: Silný vietor alebo dážď môžu uhlíkový mrak rozptýliť mimo cieľ alebo vlákna spláchnuť k zemi skôr, než stihnú vyvolať skrat.
V histórii boli tieto zbrane známe predovšetkým z operácie Púštna búrka (1991) v Iraku alebo z útoku NATO na Srbsko v roku 1999, kde sa im podarilo vyradiť približne 70 % elektrickej siete krajiny v priebehu jednej noci.
Nové zbraňové skúšky sprevádzala ostrá rétorika zo strany severokórejského ministerstva zahraničných vecí. Prvý námestník ministra Jang Kum Chol otvorene označil Južnú Kóreu za najnepriateľskejší štát a v hanlivom tóne odmietol snahy Soulu o obnovenie mierového dialógu. Toto vyhlásenie len potvrdzuje dlhodobý kurz vodcu Kim Čong-una, ktorý od roku 2019 a krachu rozhovorov s Washingtonom uprednostňuje vojenskú konfrontáciu pred diplomaciou. Severokórejský režim v súčasnosti intenzívne investuje do rakiet schopných niesť jadrové hlavice, ktoré môžu zasiahnuť nielen amerických spojencov v Ázii, ale aj kontinentálne územie Spojených štátov.
Foto: SITA/AP, KCNA
V snahe o prelomenie medzinárodnej izolácie sa Pchjongjang čoraz viac uchyľuje k budovaniu úzkych partnerstiev s krajinami, ktoré stoja v opozícii voči politike USA, predovšetkým s Ruskom a Čínou. Významným diplomatickým signálom je ohlásená návšteva čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Iho, ktorý do KĽDR pricestoval práve v deň zverejnenia správ o testoch kazetových rakiet. Táto koordinácia naznačuje snahu Pchjongjangu o upevnenie regionálneho postavenia a zabezpečenie vonkajšej podpory v čase, keď sa napätie na Kórejskom polostrove dostáva na najvyššiu úroveň za posledné roky.
