Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko vyslal medzinárodnému spoločenstvu jasný signál o zmene kurzu svojej krajiny smerom k plnej vojenskej pripravenosti. Na rozsiahlej porade za účasti približne 300 predstaviteľov, ktorá sa konala 1. apríla 2026, vyhodnotil výsledky doteraz najprísnejšej a najrozsiahlejšej previerky ozbrojených síl. Podľa jeho slov už neexistuje priestor pre mierový čas, pretože geopolitická situácia a hrozby v bezprostrednej blízkosti bieloruských hraníc si vyžadujú neustálu bojovú pohotovosť. Lukašenko zdôraznil, že armáda je zriadená a financovaná z peňazí občanov práve preto, aby bola schopná odpovedať každému, kto by sa na Bielorusko chcel pozerať cez mieridlá zbraní.
Bieloruská armáda (oficiálne Ozbrojené sily Bieloruskej republiky) predstavuje v súčasnom geopolitickom kontexte špecifický element východoeurópskej bezpečnosti. Jej charakter je definovaný úzkym prepojením s Ruskom, sovietskym dedičstvom a v posledných rokoch aj výraznou transformáciou smerom k vyššej bojovej pohotovosti.
Štruktúra a kapacity – Ozbrojené sily sa delia na dve hlavné zložky: Pozemné vojsko a Vzdušné sily s vojskom protivzdušnej obrany. Okrem nich existujú Sily špeciálnych operácií, ktoré sú považované za elitu armády a sú určené na rýchle nasadenie. Celkový počet aktívnych vojakov sa odhaduje na približne 45 000 až 65 000, no Bielorusko disponuje rozsiahlym systémom záloh. Alexandr Lukašenko opakovane deklaroval, že v prípade vojnového stavu dokáže krajina zmobilizovať až pol milióna ľudí.
Vojenská doktrína a vzťah s Ruskom – Bielorusko tvorí s Ruskom takzvaný Zväzový štát, čo sa odráža aj v spoločnej vojenskej doktríne. Obe krajiny majú vytvorené Regionálne zoskupenie vojsk a integrovaný systém protivzdušnej obrany. Armáda sa pravidelne zúčastňuje na veľkých cvičeniach, ako napríklad Západ. Významným zlomom bolo rozhodnutie z roku 2023 o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území, čím sa zvýšil odstrašujúci potenciál krajiny voči NATO.
Výzbroj a modernizácia – Väčšina techniky pochádza zo sovietskej éry, no prechádza postupnou modernizáciou. Pozemné sily sa spoliehajú na tanky T-72B3 a obrnené vozidlá pechoty. Vzdušné sily prevádzkujú stíhačky Su-30SM a systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400. Bielorusko sa tiež snaží rozvíjať vlastný obranný priemysel, známy výrobou kolesových podvozkov pre raketové systémy a vývojom raketometu Polonez, ktorý vznikol v spolupráci s Čínou.
Aktuálna situácia a bojová pripravenosť – Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prešla bieloruská armáda do režimu neustálych previerok bojovej pohotovosti. Hoci sa bieloruské jednotky doteraz priamo nezapojili do bojov na ukrajinskom území, armáda poskytuje logistickú podporu, výcvikové priestory a slúži ako nástupište pre ruské sily. V roku 2026 sa rétorika vedenia krajiny ešte viac vyostrila, pričom sa kladie dôraz na ochranu hraníc s Poľskom a pobaltskými štátmi, ktoré Minsk označuje za potenciálnu hrozbu.
Počas tejto komplexnej previerky boli vojenské jednotky postavené do podmienok, ktoré sa maximálne približovali reálnemu boju, a to bez ohľadu na dennú dobu či nepriaznivé počasie. Do cvičení sa zapojili útvary stálej pohotovosti Západného aj Severozápadného operatívneho velenia, sily špeciálnych operácií, letectvo aj protivzdušná obrana. Lukašenko v tejto súvislosti vyhlásil, že v prípade vypuknutia skutočného konfliktu je Bielorusko schopné okamžite zmobilizovať a navýšiť počet svojich vojakov až na pol milióna mužov. Hoci deklaroval, že krajina vojnu nechce a dôstojníci poznajú jej hrôzy, súčasná rétorika o nutnosti „vojenskej mobilizácie“ v mierových časoch naznačuje prechod na tvrdé a netradičné metódy riadenia štátu aj ekonomiky.
Čítajte viac Náhla mobilizácia v Bielorusku: Cvičenie alebo príprava na konflikt?
Tento posun k agresívnejšej obrannej politike je sprevádzaný aj budovaním nových strategických spojenectiev mimo západného sveta. Len niekoľko dní pred týmito vyhláseniami, 26. marca, podpísal Lukašenko počas svojej historicky prvej oficiálnej návštevy Pchjongjangu zmluvu o priateľstve a spolupráci s najvyšším vodcom KĽDR Kim Čong-unom. Tento dokument podľa oboch strán otvára novú etapu vzťahov, v ktorej Severná Kórea vyjadrila plnú solidaritu Minsku v jeho boji proti „nezákonnému tlaku Západu“. Spoločný pohľad na medzinárodné otázky a vzájomná podpora režimov, ktoré sú pod paľbou sankcií, upevňujú pozíciu oboch krajín ako kľúčových spojencov Ruskej federácie.
Bielorusko aj Severná Kórea zohrávajú dôležitú úlohu v prebiehajúcej vojne proti Ukrajine. Kým Pchjongjang zásobuje Rusko muníciou a vojakmi, Minsk už od februára 2022 poskytuje svoje územie ako odrazový mostík pre inváziu a súhlasil s rozmiestnením ruských taktických jadrových zbraní. Lukašenkove varovania, že akýkoľvek útok na bieloruské územie by sa stal priamym prológom k tretej svetovej vojne, tak nadobúdajú nový rozmer v kontexte jeho aktuálnych vojenských cvičení a úzkej kooperácie s ďalšími militarizovanými režimami. Celková atmosféra v krajine sa tak definitívne mení z mierovej na predvojnovú, čo potvrdzujú aj Lukašenkove slová o tom, že armáda musí byť pripravená na akýkoľvek scenár.
