V neobyčajnom kroku, ktorý zvýrazňuje hlboké zmeny v nemeckom priemyselnom a geopolitickom prostredí, rokuje automobilový gigant Volkswagen s izraelskou štátnou zbrojárskou spoločnosťou Rafael Advanced Defence Systems o zásadnej transformácii jedného zo svojich výrobných závodov. Predmetom týchto rozhovorov je prebudovanie továrne v dolnosaskom Osnabrücku, ktorej momentálne v rámci reštrukturalizácie koncernu hrozí zatvorenie. Namiesto automobilov by sa tu v budúcnosti mali vyrábať kľúčové komponenty pre renomovaný izraelský systém protivzdušnej obrany železná kupola (Iron Dome). Tento plán, o ktorom s odvolaním sa na dobre informované zdroje informoval denník Financial Times, predstavuje pre Volkswagen potenciálny návrat k výrobe zbraní po viac ako ôsmich desaťročiach, keďže naposledy produkoval vojenskú techniku a muníciu počas druhej svetovej vojny pre potreby Nemecka. Hoci dcérska spoločnosť MAN už spolupracuje s koncernom Rheinmetall na výrobe vojenských nákladných áut, priama účasť na produkcii zbraňových systémov je pre samotnú značku VW historickým zlomom.
Motivácia pre túto radikálnu zmenu je primárne ekonomická a sociálna. Nemecký automobilový priemysel prežíva jedno z najťažších období vo svojej histórii. Čelí drvivej konkurencii zo strany čínskych výrobcov na ich domácom trhu aj v sektore elektromobility. Situáciu zhoršili aj vysoké ceny energií. V roku 2024 Volkswagen prvýkrát za 87 rokov svojej existencie oznámil zámer zatvoriť niektoré závody priamo v Nemecku. Transformácia Osnabrücku by však mohla zachrániť všetkých 2 300 ohrozených pracovných miest a do budúcna dokonca zabezpečiť rast výroby, keďže dopyt v zbrojárskom sektore celosvetovo rastie. Investície do prebudovania závodu by boli podľa zdrojov minimálne, keďže ide o pomerne jednoduchý transfer výrobných postupov pre potreby obrany.
Závod v Osnabrücku by sa mal konkrétne zamerať na výrobu rôznych hardvérových komponentov systému Železná kupola. Konkrétne by išlo o odpaľovacie zariadenia, elektrogenerátory a ťažké nákladné vozidlá určené na prepravu a manipuláciu s raketami. Samotné rakety systému by sa v Osnabrücku nevyrábali, keďže si vyžadujú špecializované manipulačné priestory. Spoločnosť Rafael má v úmysle postaviť pre ich produkciu samostatný špecializovaný podnik priamo v Nemecku. Začiatok novej obrannej produkcie v Dolnom Sasku je reálny v horizonte jedného až jeden a pol roka, ak sa podarí dosiahnuť dohodu a ak pracovníci akceptujú tento prechod na výrobu zbraní.
Podľa zdrojov Financial Times nemecká vláda tento návrh aktívne podporuje. Kancelár Friedrich Merz opakovane potvrdil neotrasiteľnú podporu Izraela. Len týždeň po začatí izraelsko-americkej vojenskej operácie proti Iránu vyhlásil, že jeho vláda nedá ani na jeden deň dôvod pochybovať o svojom postoji a pevne stojí na strane Izraela. Táto politická podpora je kľúčová, keďže Nemecko je už teraz jedným z najvýznamnejších európskych podporovateľov Izraela a jeho druhým najväčším dodávateľom zbraní, hneď po Spojených štátoch, s podielom približne 30 percent na izraelskom dovoze zbraní. Prehlbovanie obranných väzieb potvrdzuje aj minuloročná dohoda na nákup izraelského systému Arrow 3 za 3,1 miliardy dolárov, ktorá nadviazala na predchádzajúci kontrakt za 3,5 miliardy dolárov. Spoločne tieto zmluvy predstavujú doteraz najväčší predaj zbraní v histórii Izraela.
Zámer vyrábať a predávať systémy Železná kupola v Európe je reakciou na masívne prezbrojovanie európskych krajín po ruskej invázii na Ukrajinu. Západné spravodajské služby odhadujú, že Rusko by mohlo byť pripravené na vojenský konflikt s krajinami NATO už približne do roku 2029. Tieto obavy posilnil aj nedávny krok ruskej vlády, ktorá predložila Štátnej dume návrh zákona umožňujúci vyslať vojská do iných krajín na ochranu ruských občanov pred prenasledovaním. Podobné právne kroky predchádzali ruským inváziám do Gruzínska, na Krym a na Ukrajinu. Európska protivzdušná obrana sa ukázala ako nepripravená na masové útoky dronov a rakiet, čo potvrdili aj incidenty, kedy drony dopadli v Poľsku, Litve či Rumunsku a odhalili diery v radarových sieťach a obranách v nízkych nadmorských výškach. Nemecko, ktoré plánuje do konca desaťročia minúť na obranu viac ako 500 miliárd eur, radí protivzdušnú obranu medzi svoje priority.
Hoci Izrael uvádza, že jeho sieť protivzdušnej obrany zachytila viac ako 90 percent rakiet vypálených na krajinu, niektorí experti pochybujú o vhodnosti Železnej kupoly pre európsky kontext. Systém má dosah len 70 kilometrov a bol vyvinutý na zastavenie raketových útokov z Gazy. Európske krajiny však môžu čeliť hrozbám z oveľa dlhšieho dosahu. Napriek tomu spoločnosť Rafael vidí v Európe obrovský potenciál a už v Nemecku vyrába rakety Spike a ochranný systém Trophy pre tanky. Pre Volkswagen by bola táto transformácia strategickým krokom k diverzifikácii rizika a zabezpečeniu budúcnosti svojich zamestnancov v čase, keď automobilový priemysel stráca svoju dominanciu a zbrojársky sektor sa stáva jedným z najvýznamnejších motorov priemyselného rastu.