V čínskych ozbrojených silách v súčasnosti prebieha intenzívny proces posilňovania osobného dohľadu Si Ťin-pchinga a komunistickej strany. Tento trend potvrdzujú nedávne disciplinárne rozhodnutia voči Čang Jou-siovi, podpredsedovi Ústrednej vojenskej komisie (ÚVK). V kombinácii s čistkami započatými v roku 2022, atmosférou rastúcej neistoty a tlakom na demonštrovanie absolútnej lojality narastá riziko, že civilné vedenie nesprávne posúdi reálnu kondíciu armády. Takéto skreslenie môže zvýšiť pravdepodobnosť neuváženej vojenskej eskalácie, najmä v otázke Taiwanu. Takto hodnotí situáciu v Čínskej ľudovej oslobodzovacej armáde (ČĽOA) poľský vládny think-tank PISM (Polski Instytut Spraw Międzynarodowych).
Čítajte viac Si Ťin-pching prevzal velenie nad Čínskou ľudovou oslobodzovacou armádou
Reforma ozbrojených síl sa začala v roku 2015 s cieľom modernizovať vojsko a upevniť kontrolu strany nad velením. Kľúčovým orgánom je Ústredná vojenská komisia, ktorej počet členov sa od roku 2017 znížil z 11 na 7, pričom na jej čele stojí priamo Si Ťin-pching. Ten dnes sám prijíma zásadné rozhodnutia o organizácii a nasadení síl. Efektívnosť celého systému tak priamo závisí od miery lojality členov ÚVK a ich podriadených. Snaha o zabezpečenie tejto oddanosti viedla k sérii disciplinárnych konaní, ktoré od roku 2013 zasiahli špičky armády vrátane bývalých podpredsedov ÚVK a riaditeľov kľúčových odborov. Do roku 2022 bola väčšina vysokých dôstojníkov nahradená ľuďmi oddanými priamo predsedovi.
Foto: SITA/AP, Mahesh Kumar
Dynamika zmien po roku 2022 však naznačuje novú fázu čistiek. Odstraňovaní sú už aj tí dôstojníci, ktorí získali funkcie počas Siovho vládnutia. Údaje inštitútu CSIS (Center for Strategic and International Studies) ukazujú, že zo 47 generálov pôsobiacich v roku 2022 ich bolo do začiatku roku 2026 odvolaných až 41. Tento proces zasiahol raketové sily, strategické velenie aj samotných členov ÚVK. Rozsah zmien ilustruje aj fakt, že na pléne ÚV KSČ (Ústredný výbor Komunistickej strany Číny) v októbri 2025 sa zúčastnila menej než tretina dôstojníkov zvolených v roku 2022. Začiatkom roka 2026 sa pod paľbu kritiky dostal aj samotný podpredseda ÚVK Čang Jou-sia, veterán vojny s Vietnamom. Oficiálnym dôvodom je korupcia, no v zákulisí sa hovorí o kompetenčných sporoch a Siovom nespokojnosti s napredovaním výcviku a stavom raketových vojsk.
Čítajte viac Správa pre americký Kongres: Čínska armáda na ceste k svetovej dominancii
Tieto čistky majú na armádu negatívny vplyv. Neobsadené kľúčové posty spôsobujú prieťahy vo výcviku a znižujú morálku veliteľského zboru. Neustály civilný dohľad nad disciplínou, ktorý už nevykonávajú vojenské, ale stranícke orgány, vytvára atmosféru podozrievavosti. Velitelia môžu v obave z postihov skresľovať správy o pripravenosti svojich jednotiek. Útlm nastal aj vo vojenskej diplomacii, kde sa frekvencia medzinárodných stretnutí výrazne znížila. Napriek tomu čistky neobmedzili schopnosť armády organizovať rozsiahle cvičenia v Taiwanskom prielive. Z pohľadu zjazdu KSČ v roku 2027 tieto kroky znamenajú marginalizáciu vplyvu armády na budúcu podobu civilnej moci. Disciplinárne konania môžu slúžiť aj ako poistka Siovho postavenia v prípade, že by sa rozhodol pre zmenu svojej oficiálnej úlohy, no chcel by si ponechať kontrolu nad ozbrojenými silami. Cieľom zostáva dosiahnutie plnej pripravenosti na ofenzívne akcie v regióne Indo-Pacifiku do roku 2027.
Ústredná vojenská komisia (ÚVK), v čínštine Zhōngyāng Jūnshì Wěiyuánhuì, je najvyšším orgánom riadenia ozbrojených síl v Číne. Jej fungovanie je špecifické tým, že v rámci čínskeho systému ide o duálnu štruktúru, ktorá fakticky zabezpečuje absolútnu kontrolu Komunistickej strany Číny (KSČ) nad armádou.
Duálna identita: Strana vs. Štát – ÚVK existuje formálne ako dva orgány, ktoré majú však identické zloženie, personál a právomoci:
- Stranícka ÚVK: Podlieha Ústrednému výboru KSČ. Je to skutočné centrum moci, ktoré rozhoduje o strategickom smerovaní.
- Štátna ÚVK: Podlieha Všečínskemu zhromaždeniu ľudových zástupcov (parlamentu). Ide skôr o formálnu inštitúciu určenú pre štátne protokoly a medzinárodné vzťahy.
V praxi sa hovorí len o „Ústrednej vojenskej komisii“, pretože personálne ide o tú istú skupinu ľudí.
Zloženie a hierarchia – V roku 2026 je komisia výrazne zoštíhlená a centralizovaná okolo postavy predsedu.
- Predseda (Si Ťin-pching): Má absolútnu rozhodovaciu právomoc. V rámci tzv. „systému zodpovednosti predsedu“ nesú ostatní členovia zodpovednosť priamo jemu, nie komisii ako kolektívu.
- Podpredsedovia: Zvyčajne ide o najvyššie postavených generálov v aktívnej službe (v súčasnosti prebiehajú čistky, ktoré túto zostavu menia). Zodpovedajú za každodenný chod armády.
- Členovia: Zahŕňajú šéfov kľúčových oddelení (napr. pre disciplínu, politickú prácu alebo logistiku).
Hlavné úlohy a právomoci – ÚVK neriadi len vojenské operácie, ale celý ekosystém ozbrojených síl:
- Velenie a nasadenie: Rozhoduje o pohybe vojsk, jadrovom arzenáli (Raketové sily) a strategickom plánovaní (napr. voči Taiwanu).
- Personálna politika: Menuje a odvoláva všetkých vysokopostavených dôstojníkov. Čistky, o ktorých sme hovorili, sú realizované práve cez mechanizmy ÚVK.
- Vojenský rozpočet a vývoj: Schvaľuje nákupy zbraní, technologický rozvoj a reformy (napr. integráciu AI do velenia).
- Politický dohľad: Zabezpečuje, aby armáda zostala „ozbrojeným krídlom strany“. Cez Oddelenie politickej práce dohliada na ideologickú čistotu vojakov.
Reforma z roku 2016 a jej stav v roku 2026 – Pred rokom 2016 mala čínska armáda štyri mohutné hlavné správy (štáby), ktoré boli veľmi autonómne. Si Ťin-pching ich zrušil a nahradil 15 menšími funkčnými odbormi, ktoré podliehajú priamo ÚVK.
Výsledok v roku 2026: – Moc sa presunula z generálov na nižších úrovniach priamo do rúk komisie. To síce zvyšuje politickú kontrolu, ale ako naznačujú analýzy, ktoré som vám prekladal, môže to viesť k paralýze rozhodovania na nižších stupňoch, kde sa velitelia boja urobiť krok bez súhlasu zhora.
Absencia skúsených veliteľov a prechod na vysoko centralizovaný model velenia však zvyšuje riziko strategických chýb. Skúsení dôstojníci, ktorí boli odstránení, mohli vďaka reálnemu pohľadu na kondíciu armády brzdiť príliš optimistické ofenzívne plány. Pokračujúca intenzívna spolupráca s Ruskom naznačuje, že Čína sa naďalej pripravuje na možnú konfrontáciu. Pre globálnu bezpečnosť vrátane Európy a NATO tieto zmeny v čínskom velení znamenajú zvýšené riziko, že politické rozhodnutie o eskalácii v Indo-Pacifiku bude prijaté ľahšie, čo by mohlo povzbudiť aj ďalších aktérov k provokáciám v iných častiach sveta.
