Rada Európskej únie 16. marca 2026 schválila závery o posilnení schopnosti EÚ bojovať proti hybridným hrozbám. Opätovne v nich potvrdila, že na predchádzanie hybridným kampaniam zameraným na Úniu, jej členské štáty a jej partnerov, ako aj na odrádzanie od nich a reakciu na ne je EÚ odhodlaná využiť všetky dostupné nástroje bez ohľadu na pôvod, rozsah a intenzitu daných hrozieb.
Rada v záveroch odsudzuje pretrvávajúce hybridné činnosti, ktorými sa štátni a neštátni aktéri usilujú oslabiť bezpečnosť a stabilitu EÚ, jej členských štátov a jej partnerov. V tejto súvislosti dôrazne odsudzuje sabotáže vrátane sabotáží proti kritickej infraštruktúre, škodlivé kybernetické činnosti, zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie, zasahovanie do volieb a inštrumentalizáciu migrácie. Rada dôrazne odsudzuje Rusko a jeho proxy aktérov za ich pretrvávajúce, koordinované a dlhodobé hybridné kampane zamerané na EÚ, jej členské štáty a partnerov, ako aj za podkopávanie podpory Ukrajiny a jej schopnosti brániť sa. Únia bude prostredníctvom strategického prístupu naďalej rozhodne bojovať proti hybridným hrozbám Ruska.
Hybridné hrozby sú čoraz viac využívané na testovanie našej odolnosti a podkopávanie našich demokratických inštitúcií. EÚ týmito závermi vysiela jasný signál: budeme postupovať spoločne, aby sme boli ešte lepšie pripravení, budeme chrániť naše spoločnosti a ak sa nás niekto bude usilovať destabilizovať, rázne odpovieme.Constantinos Kombos, minister zahraničných vecí Cyperskej republiky
Rada opätovne potvrdzuje, že je odhodlaná využiť všetky dostupné nástroje – súbor nástrojov EÚ na boj proti hybridným hrozbám, súbor nástrojov kybernetickej diplomacie a ďalšie nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, od právnych predpisov až po reštriktívne opatrenia. Zároveň vyzýva, aby sa tieto nástroje ďalej vykonávali, posilňovali a rozvíjali v záujme predchádzania hybridným hrozbám, odrádzania od nich a reakcie na ne.
Hybridná vojna je moderný spôsob vedenia konfliktu, ktorý stiera hranicu medzi mierom a vojnou. Na rozdiel od klasickej (konvenčnej) vojny, kde proti sebe stoja armády na bojisku, hybridná vojna kombinuje vojenské a nevojenské prostriedky s cieľom destabilizovať protivníka zvnútra, zmiasť jeho obyvateľstvo a ochromiť rozhodovacie procesy štátu. Hlavným cieľom nie je nevyhnutne fyzické zničenie nepriateľa, ale jeho psychologické a inštitucionálne oslabenie tak, aby nedokázal efektívne reagovať na stupňujúci sa tlak.
Kľúčové nástroje hybridnej vojny – Hybridná stratégia využíva široké spektrum metód, ktoré sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú synergický efekt:
- Dezinformácie a propaganda: Šírenie falošných správ a manipulatívneho obsahu cez sociálne siete a médiá. Cieľom je polarizovať spoločnosť, vyvolať nedôveru v štátne inštitúcie a demokratické hodnoty.
- Kybernetické útoky: Napádanie kritickej infraštruktúry, vládnych webov, bánk alebo energetických sietí. Tieto útoky sú často vykonávané tak, aby bolo ťažké jednoznačne určiť ich pôvodcu (problém atribúcie).
- Ekonomický nátlak: Využívanie energetických surovín (plyn, ropa), obchodných embárg alebo investícií ako nástrojov politického vydierania.
- Inštrumentalizácia migrácie: Umelé vytváranie migračných vĺn a ich smerovanie na hranice cieľového štátu s cieľom vyvolať politickú krízu a vyčerpať bezpečnostné zložky.
- Skryté vojenské operácie: Nasadenie špeciálnych jednotiek bez výsostných znakov, podpora separatistických hnutí alebo lokálnych polovojenských skupín.
- Politické zasahovanie: Financovanie extrémistických strán, korumpovanie politikov alebo ovplyvňovanie priebehu a výsledkov volieb.
Charakteristické črty – Pre hybridnú vojnu je typická asymetria – útočník často využíva slabiny otvorenej demokratickej spoločnosti, ako je sloboda slova alebo otvorený internet. Ďalším dôležitým znakom je popierateľnosť. Aktér sa snaží zostať v „šedej zóne“, kde jeho kroky nedosahujú prah otvorenia plnohodnotného vojenského konfliktu, čím sťažuje aktiváciu kolektívnej obrany (napr. Článku 5 NATO). Súčasná bezpečnosť sa preto už nesústreďuje len na nákup tankov a lietadiel, ale čoraz viac na budovanie celospoločenskej odolnosti, kybernetickú ochranu a mediálnu gramotnosť obyvateľstva.
Medzi príslušné opatrenia patrí aj zvyšovanie nákladov na hybridnú činnosť proti EÚ pre aktérov zodpovedných za túto činnosť, ochrana kritickej infraštruktúry, obrana demokratických procesov a inštitúcií, boj proti zasahovaniu do volieb a spolupráca s medzinárodnými organizáciami a podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako aj so súkromným sektorom, akademickou obcou a občianskou spoločnosťou. Rada tiež opätovne zdôrazňuje, že je potrebné podporovať partnerov postihnutých hybridnými hrozbami, najmä kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny.