Situácia na Blízkom východe nabrala v pondelok 2. marca 2026 dramatický spád, keď Izraelské obranné sily (IDF) v rámci intenzívnej odvety eliminovali kľúčové postavy hierarchie Hizballáhu. Pri nočnom leteckom údere v bejrútskej štvrti Dahíja bol zabitý Husajn Makled, šéf spravodajského ústredia Hizballáhu, ktorý bol zodpovedný za strategické sledovanie cieľov v Izraeli. Okrem neho mal byť podľa saudskoarabských zdrojov eliminovaný aj Mohammad Raad, šéf bloku Hizballáhu v libanonskom parlamente. Tieto cielené útoky prišli ako bezprostredná reakcia na masívne vypúšťanie rakiet a dronov na severný a centrálny Izrael, ktorým Hizballáh reagoval na víkendovú elimináciu iránskeho vodcu Alího Chameneího počas spoločnej operácie USA a Izraela.
Izraelský minister obrany Jisrael Kac následne vyslal jasné varovanie celému vedeniu teroristickej organizácie a jej generálneho tajomníka Naíma Kásima oficiálne označil za cieľ na elimináciu. Kac zdôraznil, že každý, kto sa rozhodne kráčať v stopách Chameneího, skončí v „hlbinách pekla“ a prisľúbil, že Hizballáh zaplatí za porušenie prímeria z novembra 2024 vysokú cenu. Napriek vyhláseniu „ofenzívnej kampane“ však hovorca IDF Effie Defrin uviedol, že pozemná invázia do Libanonu nateraz nie je v krátkodobom horizonte v pláne, hoci armáda nariadila evakuáciu desiatok dedín v južnom Libanone.
Čítajte viac Hizballáh v mene pomsty za smrť Chameneího zasypal Izrael dronmi, izraelská armáda nekompromisne udiera na Bejrút
Eskalácia napätia vyvolala bezprecedentnú politickú reakciu v samotnom Libanone. Vláda premiéra Nawafa Salama, v snahe zabrániť zatiahnutiu krajiny do totálnej vojny, uvalila s okamžitou platnosťou zákaz na všetky vojenské a bezpečnostné aktivity Hizballáhu. Bejrút oficiálne vyhlásil činnosť tejto teroristickej skupiny za nelegálnu a vyzval organizáciu, aby bezodkladne odovzdala svoje zbrane do rúk legitímnych štátnych inštitúcií. Premiér Salam nariadil libanonskej armáde použiť všetky dostupné prostriedky na zabránenie ďalším útokom z libanonského územia, pričom zdôraznil, že výlučné právo na rozhodovanie o vojne a mieri má iba libanonský štát.
Tento pokus o presadenie štátnej autority prichádza v čase, keď Libanon čelí masívnej humanitárnej kríze. Izraelské nálety si už vyžiadali najmenej 31 obetí a vyvolali obrovskú vlnu vysídľovania. Z južných častí Bejrútu a pohraničných oblastí utekajú tisíce rodín, čo spôsobuje kilometrové dopravné zápchy najmä v okolí mesta Sidon. Vláda síce otvorila prístrešky v desiatkach škôl, no kapacity sú vzhľadom na rozsah paniky a počet utečencov naložených matracmi a základnými potrebami absolútne nepostačujúce. Medzinárodné spoločenstvo teraz s napätím sleduje, či libanonská armáda dokáže skutočne uplatniť vládne nariadenie proti po zuby ozbrojenému Hizballáhu, ktorý sa odmieta podriadiť civilnej kontrole.
Čítajte viac Izraelské obranné sily stupňujú údery na libanonský Hizballáh
Rozhodnutie libanonskej vlády postaviť Hizballáh mimo zákon a nariadiť jeho odzbrojenie stavia Libanonské ozbrojené sily (LAF) do najnebezpečnejšej situácie od konca občianskej vojny v roku 1990. Armáda je v Libanone vnímaná ako posledný pilier národnej jednoty, no jej stabilita stojí na veľmi krehkej rovnováhe, ktorú ohrozuje hneď niekoľko kritických faktorov. Zásadným problémom je riziko konfesionálneho rozpadu, keďže armáda je zrkadlom spoločnosti a skladá sa z kresťanov, sunnitov, šíitov a drúzov. Výrazná šíitska stopa, tvoriaca odhadom 30 % až 40 % mužstva, predstavuje vážnu komplikáciu, pretože mnohí vojaci pochádzajú z oblastí s hlbokými rodinnými väzbami na Hizballáh. Vzniká tak neriešiteľná dilema lojality, kde hrozí, že šíitski vojaci odmietnu strieľať na svojich susedov či príbuzných, čo by podľa historických skúseností z roku 1975 mohlo viesť k rozpadu armády podľa náboženských línií.
Rozdiel medzi politickou a vojenskou zložkou Hizballáhu je v praxi oveľa menej zreteľný, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Hoci navonok vystupujú ako dve oddelené entity, v skutočnosti sú to dve ramená toho istého tela, ktoré riadi jedna hlava – Najvyššia rada (Šúra). Rozdelenie ich úloh a vzájomného vzťahu:
Politická zložka (Legitímna tvár) – Politické krídlo funguje ako klasická politická strana v rámci libanonského parlamentného systému.
- Účasť v štáte: Má svojich poslancov v parlamente a ministrov vo vláde. To im umožňuje blokovať rozhodnutia, ktoré by mohli ohroziť ich vojenské záujmy (napr. pokusy o odzbrojenie).
- Sociálna sieť: Spravuje obrovskú sieť škôl, nemocníc a charitatívnych organizácií. V očiach šiitskej komunity v Libanone tak Hizballáh nie je len armádou, ale „štátom v štáte“, ktorý poskytuje služby, ktoré kolabujúci libanonský štát nezvláda.
- Diplomacia: Komunikuje s medzinárodnými organizáciami a inými štátmi, pričom sa snaží budovať imidž národného hnutia odporu proti Izraelu.
Vojenská zložka (Ozbrojená päsť) – Často označovaná ako „Islamský odpor“, je to jedna z najlepšie vycvičených neštátnych armád na svete.
- Štruktúra: Funguje ako hybrid medzi partizánskou skupinou a pravidelnou armádou. Má vlastné spravodajské služby, jednotky špeciálnych síl (Radwan) a obrovský raketový arzenál.
- Vzťah k Iránu: Táto zložka je priamo napojená na Iránske revolučné gardy (IRGC), od ktorých dostáva zbrane, financie a strategické inštrukcie.
- Operačná nezávislosť: Vojenskí velitelia často prijímajú rozhodnutia o útokoch bez toho, aby ich vopred konzultovali s libanonskou vládou, čo vidíme aj na aktuálnej eskalácii z marca 2026.
Kľúčové rozdiely v medzinárodnom vnímaní – To, ako sa na tieto dve zložky pozerá svet, je zásadné pre diplomaciu:
- EÚ a niektoré ďalšie štáty: Dlho sa snažili o umelé rozdelenie. Vojenskú zložku označili za teroristickú organizáciu, ale s politickou zložkou udržiavali kontakt, aby úplne neodrezali Libanon od diplomacie.
- USA, Izrael, Spojené kráľovstvo či Nemecko: Tieto krajiny toto rozdelenie neuznávajú. Tvrdia, že obe zložky sú neoddeliteľne prepojené a celú organizáciu Hizballáh považujú za teroristickú.
Majú spoločné vedenie? Áno. Na vrchole pyramídy stojí generálny tajomník a Rada Šúra. Táto rada prijíma všetky strategické rozhodnutia – od toho, aký zákon podporia v parlamente, až po to, na ktoré mesto v Izraeli odpália rakety.
Prečo je to dôležité práve teraz – Vládny rozkaz premiéra Salama o zákaze vojenských aktivít je útokom práve na túto dvojkoľajnosť. Vláda sa snaží povedať, že Hizballáh môže byť politickou stranou, ale nemôže mať súkromnú armádu. Pre Hizballáh je to však neprijateľné, pretože bez zbraní by stratil svoj vplyv nielen voči Izraelu, ale aj v domácej politike.
Paralelne s tým dochádza k narúšaniu národnej identity armády. LAF si dlhodobo buduje imidž apolitickej inštitúcie chrániacej štát pred vonkajším nepriateľom. Ak by sa však stala nástrojom na elimináciu Hizballáhu, časť obyvateľstva by ju začala vnímať ako predĺženú ruku Západu alebo sektárskej koalície, čím by stratila legitimitu v šíitskych regiónoch a bola by považovaná za okupačnú silu. Tento tlak umocňuje psychologický faktor a pretrvávajúci ekonomický kolaps. Vojaci LAF roky čelia devalvácii platov a sú odkázaní na zahraničnú potravinovú pomoc. Je preto nepravdepodobné, že by slabo platený vojak riskoval život v bratovražednej vojne proti lepšie vyzbrojenému a financovanému Hizballáhu, najmä ak je morálka mužstva na historickom minime.
Čítajte viac Libanonská vláda oficiálne oznámila svoj plán odzbrojiť Hizballáh
V neposlednom rade čelí veliteľská štruktúra pod vedením generála Josepha Aouna protichodným tlakom. Zatiaľ čo Západ na čele s USA a Francúzskom očakáva rázny zásah proti iránskemu vplyvu, domáca politická scéna síce vydala jasný rozkaz, no generáli si uvedomujú, že jeho doslovné vykonanie môže znamenať koniec armády. Je preto pravdepodobné, že sa velenie uchýli k taktike pomalého vykonávania a symbolických akcií, aby zabránilo okamžitému krviprelievaniu a vzbure vo vlastných radoch. V najbližších dňoch sa tak črtá niekoľko možných scenárov, od úplnej fragmentácie armády na frakcie cez neutralitu vynútenú strachom až po obmedzené akcie v regiónoch, kde Hizballáh nedominuje. Toto rozhodnutie predstavuje pre LAF definitívny test ohňom, od ktorého závisí prežitie poslednej inštitúcie držiacej Libanon pokope.
