Rozhodnutie novej českej vládnej koalície razantne okresať obranný rozpočet vyvolalo v Bruseli aj Washingtone vlnu znepokojenia a stavia Prahu do pozície „zlého muža“ Severoatlantickej aliancie. V marci 2026, v čase prebiehajúcej americko-izraelskej ofenzívy proti Iránu a celkovej globálnej nestability, prichádza česká vláda s návrhom, ktorý fakticky znižuje kľúčové vojenské výdavky na úroveň 1,8 percenta HDP. Tento krok je v priamom rozpore s minuloročným záväzkom všetkých členov NATO udržiavať výdavky nad hranicou dvoch percent a ignoruje novú ambíciu aliancie smerovať k piatim percentám do roku 2035, píše server Politico.
Minister zahraničných vecí Petr Macinka obhajuje tieto škrty, ktoré dosahujú výšku 900 miliónov eur, potrebou ozdraviť štátne financie a ochrániť sociálny systém či zdravotníctvo. Podľa jeho slov bol predchádzajúci rozpočtový plán plný nereálnych prísľubov, s ktorými sa nová administratíva musela vysporiadať. Praha sa však pokúša o riskantnú hru s číslami, ktorú kritici označujú za „rozpočtovú gymnastiku“. Aby vláda opticky udržala výdavky nad dvoma percentami, započítala do obranných nákladov aj položky ako dostavba diaľnice D11 k poľským hraniciam. Tento prístup, kedy sa infraštruktúra dvojakého použitia vydáva za priame vojenské výdavky, už v minulosti neúspešne skúšalo Taliansko s projektom mosta na Sicíliu, čo narazilo na tvrdý odpor USA.
Čítajte viac Od stanových táborov po stíhačky: Česko modernizuje pravidlá pre pobyt cudzích armád
Reakcia Washingtonu na seba nenechala dlho čakať. Administratíva Donalda Trumpa, ktorá nekompromisne vyžaduje od európskych spojencov vyššiu mieru finančnej zodpovednosti, dala prostredníctvom hovorkyne Bieleho domu Anny Kellyovej jasne najavo, že očakáva dodržanie sľubov. Diplomati v Bruseli varujú, že generálny tajomník NATO Mark Rutte nebude ochotný tolerovať takýto precedens, pretože nechce poskytnúť Trumpovi žiadnu zámienku na spochybňovanie zmyslu existencie aliancie. Politológovia navyše poukazujú na vnútropolitický rozmer problému, kde ministerstvo obrany ovláda strana SPD, ktorá má ideologický záujem na oslabovaní väzieb s NATO.
Čítajte viac Český zbrojársky úspech: Tatra Defence Vehicle vyrobí stovky korieb pre tanky Leopard 2A8
Dôsledky tohto rozhodnutia sú však najciteľnejšie vnútri samotnej armády. Hoci náčelník generálneho štábu Jaromír Zůna ubezpečuje, že existujúce zmluvy na nákup tankov Leopard 2A8 či bojových vozidiel pechoty CV90 zostávajú v platnosti, priznáva, že platby za tieto projekty budú musieť byť odložené. Experti varujú, že efektívne zastavenie veľkých akvizičných programov znemožní včasné vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, čo bol kľúčový záväzok Prahy voči kolektívnej obrane. Český prezident Petr Pavel označil tento rozpočtový trend za nezodpovedný a varoval pred stratou dôveryhodnosti krajiny nielen v očiach spojencov, ale aj brániacej sa Ukrajiny. Podľa neho sa Česko stáva jednou z mála krajín, ktoré v čase rastúcej hrozby z Ruska investujú do bezpečnosti menej, než sľúbili.
Vo videu na YouTube (kanál CZ DEFENCE) z 1. marca 2026 diskutuje nový český minister obrany Jaromír Zůna o kľúčových zmenách v stratégii armády v kontexte aktuálneho bezpečnostného prostredia. Tu je zhrnutie hlavných bodov rozhovoru:
Zmena vojenskej doktríny a vplyv konfliktov
- Návrat k ťažkým jednotkám: Minister vysvetľuje, že éra zamerania sa výlučne na ľahké expedičné zbory (pre misie typu Afganistan) skončila. Konflikt na Ukrajine potvrdil, že moderná armáda potrebuje silné mechanizované jednotky, tanky a delostrelectvo.
- Kritika minulosti: Zůna uvádza, že experti už pred 20 rokmi varovali pred zanedbávaním princípov výstavby armády. Dnešná potreba mobilizačných záloh a budovania nových útvarov je návratom k týmto základným princípom, ktoré boli dlho v úzadí kvôli „liberálnej hegemónii“.
Budovanie personálu a nábor
- Armáda sa nedopĺňa náborom: Podľa ministra je kľúčom „výstavba armády“, nie len marketingový nábor. Účel a typ armády (napr. kombinácia profesionálneho a miličného systému) určujú jej veľkosť.
- Dôstojnícky zbor: Zůna presadzuje viaczdrojové dopĺňanie dôstojníkov. Uvádza dáta, že za posledných 17 rokov prišlo do armády viac dôstojníkov cez špeciálne kurzy pre civilných vysokoškolákov než cez samotnú Univerzitu obrany.
- Prezenčná služba: K úvahám o návrate povinnej vojenskej služby dodáva, že ide o komplexnú ekonomickú a sociálnu otázku, ktorú nemožno zaviesť zo dňa na deň bez obrovských nákladov na výstroj a logistiku.
Modernizácia a technológie
- Priorita PVO: Protivzdušná obrana je označovaná za absolútnu prioritu. Systémy ako Spyder sú nevyhnutné, ale minister varuje pred dlhými dodacími lehotami (4 a viac rokov), s čím musí rozpočet počítať.
- Drony a autonómne systémy: Pripomína, že o budúcnosti autonómnych systémov písal už v roku 2002. Dnes už každé nové bojové vozidlo (napr. CV90) musí mať integrované drony a systémy aktívnej ochrany.
Obranný priemysel a bývanie vojakov
- Otvorená komunikácia s firmami: Zůna chce prehĺbiť symbiózu s českým obranným priemyslom, ktorý musí byť vnímaný ako súčasť bezpečnostného systému štátu.
- Investície do bývania: Ministerstvo plánuje investovať viac ako 3 miliardy Kč (123 741 956 EUR) do bytového fondu a ubytovní v posádkach ako Jince, Vyškov či Žatec, aby sa zlepšili podmienky pre vojakov a ich rodiny.
Z rozhovoru vyplýva, že rok 2026 je pre českú obranu prechodový, pričom kľúčové posilňovanie výdavkov sa očakáva v rokoch 2027 – 2031.
