Strategicky významný prieliv Öresund, ktorý oddeľuje Dánsko od Švédska, sa stal 25. februára 2026 dejiskom vážneho bezpečnostného incidentu. Počas historicky prvej zastávky francúzskej jadrovej lietadlovej lode Charles de Gaulle v švédskom prístave Malmö bol v jej blízkosti detegovaný a následne eliminovaný podozrivý vzdušný dron. Podľa vyjadrení švédskeho ministra obrany Påla Jonsona existuje dôvodné podozrenie, že toto bezpilotné zariadenie odštartovalo z ruskej vojenskej lode, ktorá sa v čase incidentu nachádzala v bezprostrednej blízkosti a dokonca priamo vo švédskych výsostných vodách. Švédsky minister zdôraznil, že medzi ruským plavidlom a dronom existuje podľa všetkého silné prepojenie, čo incident posúva do roviny priamej provokácie a pravdepodobného porušenia suverenity švédskeho vzdušného priestoru.
Celá udalosť sa odohrala vo vzdialenosti približne 13 kilometrov od francúzskej vlajkovej lode. Dron bol spozorovaný švédskou námornou hliadkou, ktorá okamžite aktivovala prostriedky elektronického boja. Plukovník Guillaume Vernet, hovorca francúzskeho Generálneho štábu, potvrdil, že švédske obranné zariadenia fungovali perfektne a dron úspešne zarušili. V praxi to znamenalo prerušenie spojenia medzi operátorom a strojom, čím bol dron zbavený orientácie a následne s ním bol stratený kontakt. Francúzska strana uviedla, že hoci je lietadlová loď vybavená vlastnými špičkovými systémami ochrany, pri vstupe do zvrchovaných vôd partnerskej krajiny sa plne spolieha na súčinnosť a ochranu hostiteľského štátu.
V čase incidentu bola v prielive zaznamenaná prítomnosť ruskej špionážnej lode Admiral Fjodor Golovin, ktorá patrí do triedy Višňa. Tieto plavidlá sú známe svojím vybavením na elektronický prieskum a odpočúvanie komunikácie, pričom sa často pohybujú v závese za dôležitými cieľmi NATO. Spoločnosť jej robila moderná ruská korveta triedy Stereguščij a logistický tanker. Prítomnosť takejto skupiny v úzkom prielive, ktorý má v najužšom bode len štyri kilometre, je jasnou demonštráciou sily. Rusko dlhodobo využíva medzinárodné právo na preplávanie týmito vodami na zber spravodajských informácií o nových členoch Aliancie a testovanie reakčných schopností ich obranných systémov.
Nasadenie lietadlovej lode Charles de Gaulle v Baltskom mori je súčasťou širšej misie La Fayette 26 a operácie NATO s názvom Baltic Sentry (Baltská stráž). Táto multidoménová operácia vznikla s cieľom chrániť kritickú infraštruktúru pred hybridnými hrozbami, akými sú sabotáže či kybernetické útoky. Okrem čisto vojenského významu má prítomnosť francúzskeho námorníctva v Malmö aj diplomatický a priemyselný rozmer. Francúzsko touto cestou demonštruje svoj záväzok k bezpečnosti Pobaltia a zároveň prezentuje svoje technologické know-how v oblasti námorného zbrojenia, keďže Švédsko sa aktuálne nachádza v procese výberu nových fregát pre svoju flotilu.
Tento incident zapadá do širšieho kontextu narastajúceho počtu znepokojivých preletov dronov nad citlivými európskymi objektmi, ako sú letiská či vojenské základne. Hoci európski politici často hovoria o ruskej hybridnej vojne, vojenskí experti zároveň varujú pred možnou eskaláciou hystérie. Zdôrazňujú, že každý prípad treba dôkladne vyšetriť, keďže nie všetky potvrdené prelety musia nevyhnutne súvisieť s nepriateľskými operáciami. V prípade incidentu v Malmö však prítomnosť ruského námorníctva a úspešné zneškodnenie dronu prostriedkami elektronického boja poskytujú jasné dôkazy o tom, že nešlo o náhodu, ale o cielenú aktivitu v napätom prostredí baltského regiónu.