Administratíva Spojených štátov v spolupráci s regionálnymi partnermi finalizuje ambiciózny plán na stabilizáciu Pásma Gazy, ktorého ústredným bodom je postupné odzbrojenie hnutia Hamas. Podľa informácií od Bisharu Bahbaha, vyslanca prezidenta Donalda Trumpa, Washington pripravuje dokument definujúci fázovaný proces odovzdávania zbraní. Tento proces by sa mal začať likvidáciou ťažkej výzbroje a zničením infraštruktúry tunelov, pričom by zahŕňal aj prísny záväzok Hamasu zastaviť výrobu a pašovanie akéhokoľvek vojenského materiálu. Hoci Hamas doteraz oficiálne deklaroval, že sa zbraní vzdá až po vytvorení samostatného palestínskeho štátu, americký návrh počíta s určitými ústupkami vrátane možnosti ponechania obmedzeného množstva individuálnych zbraní na účely sebaobrany.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Kľúčovým momentom v prechode na novú správu územia má byť aprílový vstup Medzinárodných stabilizačných síl (ISF) do enklávy. Tieto sily majú poskytnúť nevyhnutný bezpečnostný dáždnik pre Národný výbor pre správu Gazy (NCAG), zložený z technokratov, ktorí prevezmú zodpovednosť za každodenné civilné a komunálne záležitosti. Paralelne s prítomnosťou medzinárodných jednotiek prebieha v Egypte a Jordánsku výcvik budúcich palestínskych policajných zložiek. Prekvapivým prvkom plánu je otvorenosť Washingtonu voči integrácii niektorých členov súčasnej polície Hamasu do novej štruktúry. Táto ponuka je však podmienená prísnym bezpečnostným preverením a deklaráciou lojality výhradne miestnym palestínskym silám.
Čítajte viac Trump vyzýva Hamas, aby pristúpil k úplnému a okamžitému odzbrojeniu
Realizácia tohto plánu však čelí zásadným prekážkam, predovšetkým zo strany Izraela. Izraelské obranné sily (IDF) sa podľa správ pripravujú na možnosť násilného odzbrojenia Hamasu, ak by diplomatický proces zlyhal, a sú k možnosti integrácie bývalých členov hnutia do bezpečnostných zložiek skeptické. Americká diplomacia nateraz postupuje uvážlivo, čím poskytuje Izraelu priestor na oslabenie vojenských kapacít Hamasu aj počas trvajúceho prímeria. Predpokladá sa však, že po plnom nasadení medzinárodných síl ISF a technokratického výboru NCAG sa operačná sloboda Izraela v Gaze výrazne zníži, keďže Spojené štáty budú prioritne chrániť stabilitu a kontinuitu práce novej civilnej správy.
Čítajte viac Vysoký predstaviteľ Hamasu Chálid Mišál odmieta odzbrojenie aj cudziu nadvládu
Zloženie Medzinárodných stabilizačných síl (ISF) sa podľa dostupných diplomatických informácií opiera o širokú koalíciu arabských štátov a západných partnerov, ktorej cieľom je zabezpečiť legitímnosť a akceptovateľnosť správy v Pásme Gazy. Kľúčovú úlohu v tomto smere zohráva Egypt, ktorý ako priamy sused participuje na výcviku policajných zložiek, a Jordánsko, ktoré poskytuje logistickú podporu a personál pre dohľad nad verejným poriadkom. Finančnú stabilitu a poriadkové jednotky by po splnení politických podmienok mali zabezpečiť Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Západní partneri, predovšetkým USA, pôsobia ako hlavní koordinátori poskytujúci spravodajské informácie a logistiku, zatiaľ čo Európska únia, zastúpená najmä Francúzskom a Nemeckom, sa zameriava na poradenstvo pri správe hraníc a monitorovanie odzbrojovacieho procesu. Významnú výcvikovú rolu zohráva aj Maroko so svojimi skúsenosťami z misií pod hlavičkou OSN.
Čítajte viac Premiér Netanjahu: Izrael si ponechá kontrolu nad územím medzi Jordánom a Stredozemným morom
Celý projekt však čelí zásadným výzvam, najmä obavám arabských štátov z priameho konfliktu s Hamasom a požiadavkám na bezpečnostné záruky od Izraela, aby sa predišlo incidentom „priateľskej paľby“. Paralelne s bezpečnostnými zložkami má vzniknúť Národný výbor pre správu Gazy (NCAG), koncipovaný ako apolitická civilná vláda odborníkov. Tento výbor má disponovať výhradnou právomocou nad rekonštrukciou bývania a sietí, správou strategických priechodov a zabezpečením základných služieb, ako sú zdravotníctvo a školstvo. Jednou z jeho kľúčových kompetencií je vytvorenie nového finančného systému nezávislého od ozbrojených skupín, čo zahŕňa transparentné bankovníctvo a reinvestíciu miestnych poplatkov do údržby mesta.
Postoj Palestínskej samosprávy (PA) v Ramalláhu zostáva komplikovaný. Hoci oficiálne kritizujú NCAG ako zasahovanie do svojej suverenity a trvajú na tom, že Gazu majú spravovať oni, v zákulisí rokujú o možnej integrácii členov tohto výboru do svojich štruktúr. Palestínska samospráva podmieňuje svoju plnú spoluprácu jasnou cestou k samostatnej štátnosti a obáva sa vnútornej občianskej vojny v prípade násilného odstránenia Hamasu z politického rozhodovania. Hamas na tieto plány reaguje odmietavo a zbrane považuje za posvätné právo na obranu, pričom o odzbrojení je ochotný diskutovať len v kontexte suverénneho štátu. Hnutie sa snaží o taktiku „integrácie“ namiesto rozpustenia, čím sa pokúša infiltrovať nové policajné zložky a zachovať si vplyv v regióne. Zároveň využíva civilnú správu ako štít, čím sa zbavuje zodpovednosti za humanitárnu krízu, zatiaľ čo sa snaží udržať svoje vojenské kapacity v tajnosti. Väčšina analytikov preto predpokladá, že k úplnému dobrovoľnému odzbrojeniu Hamasu v najbližšom období nedôjde.
Čítajte viac Blízky východ 2026: Trumpovo ultimátum a asymetrická hrozba z Teheránu
Izraelské bezpečnostné zložky, najmä IDF a tajná služba Šin Bet, sledujú tento vývoj s extrémnou nedôverou. Izrael kategoricky odmieta integráciu členov Hamasu do polície a trvá na práve veta pri preverovaní personálu, aby sa zamedzilo pôsobeniu dvojitých agentov. Najväčšie obavy vyvoláva možná strata operačnej slobody po príchode síl ISF v apríli 2026, čo by Hamas mohol využiť na vytvorenie ľudských štítov okolo strategických objektov. Izraelská rozviedka sa preto zameriava na „neviditeľné“ hrozby, ako sú 3D tlačiarne na výrobu rakiet a technológie dvojakého použitia. Aktuálne prebiehajúci intenzívny výcvik špeciálnych jednotiek IDF na cielené razie v husto obývaných oblastiach slúži ako jasný signál, že Izrael je pripravený zasiahnuť silou, ak diplomatický proces reálne neodzbrojí nepriateľské štruktúry.
