Nemecký Bundestag urobil významný krok v modernizácii svojich ozbrojených síl, keď schválil historicky prvý nákup kamikadze dronov pre Bundeswehr. Hoci ide o prelomové rozhodnutie, rozpočtový výbor pristúpil k výraznému okresaniu pôvodne plánovaných prostriedkov. Pôvodná suma 4,4 miliardy eur bola znížená na dve miliardy, ktoré si rovným dielom rozdelia dvaja domáci dodávatelia. Tento nákup prichádza ako priama reakcia na skúsenosti z vojny na Ukrajine, kde takzvaná vyčkávacia munícia (loitering munition) zohráva kľúčovú úlohu, zatiaľ čo nemecká armáda v tejto oblasti doteraz citeľne zaostávala.
Helsing HX-2: Inteligentný dravec z katapultu – Spoločnosť Helsing sa pri modeli HX-2 zamerala predovšetkým na softvérovú prevahu a odolnosť voči elektronickému boju.
- Spôsob štartu: Využíva kompaktný pneumatický katapult. Toto riešenie umožňuje štart aj v hustom lese alebo z korby nákladného auta, pričom dron šetrí energiu batérií, ktorú by inak spotreboval na vertikálny vzlet.
- Navigácia a AI: HX-2 je vybavený systémom Altra, ktorý umožňuje autonómny let aj v prostredí, kde je úplne zablokovaný signál GPS. Dron sa orientuje pomocou vizuálnej odometrie (porovnávanie terénu pod ním s mapou v pamäti).
- Rýchlosť a výdrž: Dosahuje maximálnu rýchlosť okolo 180 km/h, čo sťažuje jeho zostrelenie ručnými zbraňami. Vo vzduchu vydrží krúžiť približne 45 až 60 minút.
- Bojová hlavica: Nesie modulárnu nálož s hmotnosťou cca 2 – 3 kg, ktorá je optimalizovaná na ničenie ľahkých obrnených vozidiel a komunikačných uzlov.
Kontrakt získali dve mladé nemecké technologické spoločnosti, berlínska Stark Defence a mníchovský Helsing. Každá z nich ponúka odlišné technické riešenie prispôsobené potrebám armády. Helsing vyvíja model HX-2, ktorý sa do vzduchu dostáva pomocou katapultu. Na druhej strane Stark Defence prichádza s modelom Virtus, ktorý je rozmerovo o niečo väčší, disponuje schopnosťou vertikálneho štartu a dokáže dopraviť päťkilogramovú nálož na vzdialenosť až sto kilometrov. Napriek tomu, že obe firmy už dodávajú svoje produkty na Ukrajinu, pre Bundeswehr budú vyrobené špeciálne modifikácie, ktoré musia prejsť prísnymi testami na nemeckých vojenských polygónoch.
Foto: Stark
Stark Defence Virtus: Vertikálna sila a dlhý dosah – Model Virtus od Stark Defence je koncipovaný ako robustnejšia platforma s vyššou nosnosťou, určená na ničenie odolnejších cieľov.
- VTOL technológia: Virtus disponuje štyrmi horizontálnymi vrtuľami pre vertikálny štart a pristátie (VTOL) a jednou tlačnou vrtuľou pre dopredný let. To mu umožňuje operovať z akéhokoľvek malého priestoru bez potreby prídavných zariadení (katapultov).
- Dosah a rádius: S doletom 100 kilometrov výrazne prevyšuje bežné FPV drony. Je určený na údery hlboko za nepriateľskou líniou, napríklad na delostrelecké batérie alebo sklady munície.
- Užitočné zaťaženie: Dokáže niesť až 5 kg výbušnej nálože. Špecifikom je možnosť voľby medzi kumulatívnou hlavicou (proti tankom) alebo črepinovo-trhavou (proti živej sile a nepancierovanej technike).
- Optika: Je vybavený stabilizovanou elektrooptickou a infračervenou (EO/IR) hlavicou, ktorá operátorovi poskytuje obraz vo vysokom rozlíšení aj v noci alebo v dyme.
Potrebu urýchlenej modernizácie v sektore bezpilotných prostriedkov zvýraznili neúspešné cvičenia v roku 2025. Počas nich malá skupina operátorov s dronmi dokázala v krátkom čase vyradiť z boja niekoľko spojeneckých práporov, čo odhalilo kritické technologické medzery nemeckej armády v porovnaní s partnermi z Británie či Estónska. Prvé tisícky kusov novozískaných dronov budú smerovať prioritne k 45. tankovej brigáde umiestnenej v Litve, ktorá má byť pilierom východného krídla NATO a plne bojaschopná do konca roka 2027. Celkovo plánuje Bundeswehr vytvoriť šesť špecializovaných batérií vyzbrojených touto technikou.
Čítajte viac Podľa bývalého šéfa Airbusu urobil Berlín strategickú chybu, keď sa v projekte SCAF spojil s Parížom
Schvaľovanie kontraktu však nebolo bez politických kontroverzií. Stredobodom sporu sa stala spoločnosť Stark Defence, v ktorej vlastní menšinový podiel americký miliardár nemeckého pôvodu Peter Thiel. Jeho úzke väzby na amerického prezidenta Donalda Trumpa a viceprezidenta J. D. Vancea, spolu s jeho kritickými postojmi k liberálnej demokracii, vyvolali obavy najmä u opozičných Zelených. Diskutovalo sa o možnej závislosti od amerických záujmov a ochrane citlivých údajov, podobne ako v prípade Thielovej firmy Palantir. Minister obrany Boris Pistorius však pochybnosti rozptýlil potvrdením, že Thielov podiel v Stark Defence nepresahuje desať percent, a označil nákup za nevyhnutný krok pre bezpečnosť krajiny. Do budúcna zostáva otvorená aj možnosť zapojenia priemyselného giganta Rheinmetall, no akékoľvek ďalšie navyšovanie finančných prostriedkov bude musieť opätovne schváliť parlament.
