Súčasný stav ambiciózneho projektu Systému budúceho vzdušného boja známeho pod skratkou SCAF sa ocitol v hlbokej kríze, ktorú umocňuje neschopnosť kľúčových priemyselných aktérov prekonať zásadné nezhody. Jadrom sporu medzi spoločnosťami Dassault Aviation a Airbus je metodika vývoja stíhacieho lietadla novej generácie, čo viedlo k patovej situácii. Napätie dosiahlo úroveň, kedy nemecký kancelár Friedrich Merz otvorene naznačil možnosť odstúpenia Berlína od celého projektu. Hlavným problémom zostáva odlišná vojenská doktrína oboch krajín, pretože zatiaľ čo Francúzsko trvá na stroji schopnom operovať z lietadlových lodí a niesť strategické zbrane, Nemecko takéto špecifikácie pre svoju kontinentálnu obranu nepotrebuje. Tento nesúlad bol zrejmý už pri zrode iniciatívy v roku 2017, no vtedy prevážili politické ambície nad technickou realitou.
Bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Airbus Tom Enders v tejto súvislosti ostro kritizuje vtedajšie rozhodnutie nemeckej vlády uprednostniť partnerstvo s Parížom pred tradičnou spoluprácou so Spojeným kráľovstvom. Podľa jeho slov išlo o strategickú chybu motivovanú skôr emóciami z brexitu než racionálnou vojenskou analýzou. Enders, ktorý dnes pôsobí v Nemeckej rade pre zahraničné vzťahy a spoločnosti Helsing, vidí ďalšie pochybenie aj v nákupe amerických stíhačiek F-35A. Tvrdí, že tieto nadmerne nákladné stroje len prehlbujú závislosť Nemecka od nepredvídateľnej politiky Spojených štátov. Zároveň naznačuje, že akvizícia F-35 mohla byť v pláne oveľa skôr, než sa oficiálne priznalo v marci 2022, čo len ilustruje nekoncepčnosť nemeckého prístupu k modernizácii Luftwaffe.
Snahy o odblokovanie projektu prostredníctvom vývoja dvoch paralelných verzií lietadla považuje Enders za nereálne riešenie, ktoré by neúmerne zaťažilo nemecký obranný rozpočet na celé desaťročia. Hoci pripúšťa, že nemecký priemysel má technickú kapacitu na vývoj vlastného stroja, časový rámec a kolosálne náklady na úrovni stoviek miliárd dolárov by takýto krok zmenili na projekt národnej prestíže bez okamžitého bojového prínosu. Ako schodnejšiu cestu vidí Enders preorientovanie sa na britský medzinárodný program GCAP alebo spoluprácu so švédskym Saabom. Vyzdvihuje pritom technologický pokrok stroja Gripen, ktorý vďaka integrácii umelej inteligencie už preukázal schopnosť plne autonómneho letu a boja, čo považuje za svetový unikát.
Budúcnosť vzdušnej dominancie však podľa Endersa neleží v čoraz zložitejších pilotovaných strojoch, ale v bezpilotných bojových dronoch. Tento názor korešponduje aj s nedávnymi pochybnosťami kancelára Merza o potrebe pilotovaných lietadiel v horizonte najbližších dvadsiatich rokov. Európsky priemysel by mohol vyvinúť pokročilé bojové drony v krátkom čase, ak dokáže efektívne prepojiť tradičných výrobcov s agilnými softvérovými startupmi. Príkladom je projekt autonómneho dronu CA-1 Europa od spoločnosti Helsing, ktorý predstavuje typ spôsobilosti, ktorú Európa potrebuje vzhľadom na aktuálne bezpečnostné hrozby okamžite, a nie až v polovici tohto storočia.
Bojový dron CA-1 Europa, vyvíjaný mníchovskou spoločnosťou Helsing, predstavuje novú generáciu autonómnych systémov, ktoré sú navrhnuté tak, aby fungovali ako „verní krídelníci“ (Loyal Wingman) alebo samostatné úderné platformy. Na rozdiel od tradičných projektov sa Europa nesústredí len na drak lietadla, ale primárne na softvérovú architektúru. Kľúčové technické a koncepčné špecifikácie:
Umelá inteligencia a autonómia – Základným kameňom CA-1 je softvér od Helsingu, ktorý umožňuje dronu operovať v prostredí s intenzívnym rádioelektronickým bojom (rušením).
- Edge AI: Spracovanie dát prebieha priamo na palube drona v reálnom čase, čo eliminuje závislosť od neustáleho spojenia s pozemným riadiacim strediskom alebo satelitom.
- Autonómne rozhodovanie: Dron je schopný samostatne identifikovať a klasifikovať ciele, pričom ľudský operátor zasahuje len do finálneho potvrdenia útoku (človek v slučke – human-in-the-loop).
Konštrukcia a stealth vlastnosti – Dizajn CA-1 Europa je podriadený vysokej prežitosti na modernom bojisku:
- Nízka radarová stopa (Stealth): Trup lietadla má čisté línie bez vertikálnych stabilizátorov (samokrídlo alebo konfigurácia s minimalizovanými plochami), čo znižuje jeho viditeľnosť pre nepriateľské radary.
- Modulárna architektúra: Umožňuje rýchlu výmenu senzorov (elektrooptické, infračervené, radarové) alebo zbraňových systémov podľa potrieb konkrétnej misie.
Letové parametre a pohon – Hoci sú presné číselné hodnoty často predmetom utajenia, koncepcia definuje nasledujúce ciele:
- Vysoká rýchlosť: Dron je navrhnutý tak, aby držal krok s modernými stíhačkami ako Eurofighter alebo F-35.
- Operačný dolet: Je optimalizovaný na sprevádzanie pilotovaných lietadiel pri útokoch do hĺbky nepriateľského územia.
- Schopnosť „Swarming“: CA-1 je navrhnutý pre hromadné nasadenie (roje), kde skupina dronov spolupracuje a zdieľa informácie o hrozbách, čím zahltí nepriateľskú obranu.
Výzbroj – Dron disponuje vnútornou šachtou na zbrane, aby sa zachovali jeho stealth vlastnosti: Môže niesť rakety typu vzduch-vzduch na vlastnú obranu alebo obranu pilotovaného stroja. Je prispôsobený na nesenie presne navádzanej munície typu vzduch-zem na ničenie cieľov protivzdušnej obrany nepriateľa.
Strategický význam „Software-First“ – Na rozdiel od projektov ako SCAF, kde vývoj hardvéru trvá desaťročia, Helsing presadzuje prístup, kde sa hardvér (drak drona) vyvíja rýchlo a lacnejšie, pričom hlavná hodnota spočíva v neustále aktualizovanom softvéri. Cieľom je mať tieto stroje k dispozícii v operačnej pripravenosti už v najbližších rokoch, nie až po roku 2040.