Aktuálna bezpečnostná situácia na Blízkom východe dosahuje koncom februára 2026 kritický bod. Americký prezident Donald Trump vo svojom nedávnom prejave ku Kongresu otvorene varoval pred rastúcou hrozbou iránskeho raketového programu. Podľa šéfa Bieleho domu Teherán už nielen vyvinul technológie schopné ohroziť Európu a americké základne v zahraničí, ale intenzívne pracuje na balistických raketách s dlhým doletom, ktoré by v blízkej budúcnosti mohli zasiahnuť priamo pevninské územie Spojených štátov. Vzhľadom na to, že najkratšia vzdialenosť medzi hranicami Iránu a USA predstavuje približne 9,4 tisíca kilometrov, ide o zásadný technologický posun v iránskych úderných kapacitách.
Čítajte viac F-35 z lietadlovej lode USS Abraham Lincoln zostrelila iránsky dron
Washington v reakcii na tento vývoj deklaroval, že nedovolí „hlavnému sponzorovi teroru“ vlastniť jadrové zbrane ani prostriedky na ich dopravu nad americké územie. Hoci Biely dom deklaruje záujem o diplomatické riešenie a uzavretie novej, prísnejšej jadrovej dohody, prezident Trump zároveň pohrozil Iránu „veľmi zlým dňom“, ak k dohode nepristúpi. Strategický tlak Spojených štátov je umocnený prítomnosťou masívnych námorných síl v regióne. Lietadlová loď USS Gerald R. Ford, najväčšie plavidlo svojho druhu na svete, dorazila 23. februára na základňu v zálive Souda na Kréte. Jej príchod na základňu, ktorá je domovom pre tisícku amerických vojakov a špecialistov, signalizuje prípravu na rozsiahle vojenské operácie. Ford sa pripojí k skupine USS Abraham Lincoln, čím Washington vytvorí v regióne vzácnu a mimoriadne silnú zostavu dvoch lietadlových lodí, deviatich torpédoborcov a troch pobrežných bojových lodí.
Paralelne s vojenskými prípravami prebiehajú diplomatické konzultácie. Ďalšie kolo rozhovorov o jadrovom programe je naplánované na 26. februára. Kým Irán trvá na práve pokračovať v obohacovaní uránu, Washington údajne zvažuje kompromis v podobe povolenia „symbolického“ obohacovania za predpokladu, že bude úplne vylúčená cesta k vývoju jadrovej bomby. Izrael však iránsky program vníma ako existenčnú hrozbu a americkým kolegom už predložil niekoľko operačných plánov na zničenie objektov na výrobu balistických rakiet.
USS Gerald R. Ford predstavuje najmodernejšiu a najvýkonnejšiu lietadlovú loď, akú kedy ľudstvo zostrojilo. Ide o vedúce plavidlo novej generácie, ktoré bolo navrhnuté tak, aby nahradilo legendárnu, no starnúcu triedu Nimitz. Jej hlavnou devízou je radikálna technologická inovácia, predovšetkým prechod z parných systémov na plne elektrickú a digitálnu architektúru.
Najväčšou zmenou je revolučný elektromagnetický katapult, známy pod skratkou EMALS. Na rozdiel od starších lodí, ktoré na vymrštenie lietadiel používali paru, Ford využíva silu elektromagnetického poľa. Tento systém je oveľa šetrnejší k drakom lietadiel, vyžaduje menej údržby a umožňuje lodi vyslať do vzduchu oveľa širšie spektrum strojov – od ľahkých bezpilotných prieskumných dronov až po plne naložené stíhačky F-35C. Vďaka prepracovanej letovej palube a novým rýchlovýťahom na muníciu dokáže táto loď operovať o tretinu rýchlejšie než jej predchodcovia.
Srdcom plavidla sú dva jadrové reaktory novej generácie, ktoré generujú trojnásobne viac elektrickej energie v porovnaní so staršími typmi. Táto obrovská energetická rezerva nie je dôležitá len pre pohon lode, ale predovšetkým pre budúcnosť. Ford je totiž konštruovaný tak, aby mohol v najbližších rokoch integrovať energeticky náročné zbrane, ako sú lasery a systémy rádioelektronického boja, ktoré sú kľúčové pre obranu proti moderným hrozbám.
S dĺžkou presahujúcou 330 metrov a výtlakom 100 000 ton pojme toto plávajúce mesto letku viac než 75 lietadiel a helikoptér. Vďaka pokročilej automatizácii však na jej prevádzku stačí o stovky námorníkov menej než v minulosti. Aktuálne nasadenie lode v Stredomorí a jej prítomnosť na Kréte vo februári 2026 jasne demonštruje strategickú úlohu, ktorú zohráva pri presadzovaní amerických záujmov a odstrašovaní protivníkov v krízových regiónoch.
V tejto napätej atmosfére sa Irán snaží kompenzovať svoju zraniteľnosť nákupom moderných technológií od odporcov USA. Podľa viacerých spravodajských zdrojov je Teherán blízko k uzavretiu dohody s Čínou o nákupe nadzvukových protilodných striel CM-302 (exportný variant YJ-12). Tieto rakety predstavujú pre americké námorníctvo vážnu hrozbu, pretože vďaka vysokej rýchlosti a letu v nízkych výškach dokážu efektívne obchádzať lodné systémy protivzdušnej obrany. Rokovania medzi Pekingom a Teheránom sa výrazne zrýchlili po júnovom vojenskom strete medzi Izraelom a Iránom v roku 2025. Prípadná realizácia tohto obchodu by však znamenala priame porušenie zbrojného embarga OSN, ktoré bolo opätovne zavedené v septembri 2025.
Raketa CM-302 je čínsky nadzvukový protilodný systém, ktorý v medzinárodnom zbrojárskom svete vyvoláva značný rešpekt. K dnešnému dňu, 25. februáru 2026, je táto raketa považovaná za jednu z najnebezpečnejších hrozieb pre lietadlové lode a veľké hladinové plavidlá, najmä ak sa dostane do výzbroje krajín ako Irán. Kľúčové informácie o tomto zbraňovom systéme:
Technický pôvod a výkon – CM-302 je exportným variantom čínskej rakety YJ-12. Ide o „ťažkú“ protilodnú strelu s plochou dráhou letu, ktorá je navrhnutá tak, aby prekonala aj tie najmodernejšie obranné systémy, akými disponuje napríklad americké námorníctvo (systém Aegis).
- Rýchlosť: Toto je jej najväčšia zbraň. Dosahuje rýchlosť Mach 3 až Mach 3,5 (viac ako 4 000 km/h). Vďaka tejto rýchlosti má nepriateľská obrana len veľmi krátky čas (často menej ako 30 sekúnd) na detekciu, zameranie a pokus o zostrelenie.
- Dolet: Oficiálny exportný dolet je limitovaný na približne 290 kilometrov, aby vyhovoval medzinárodným dohodám (MTCR). Avšak aj tento dosah úplne postačuje na ovládnutie strategických prielivov, ako je Hormuzský prieliv.
- Trajektória letu: Raketa využíva profil „sea-skimming“. To znamená, že väčšinu cesty letí tesne nad hladinou mora (len niekoľko metrov), čím sa schováva pod radarovým horizontom nepriateľa.
Ničivý účinok a pohon – Raketa je vybavená prietokovým náporovým motorom (ramjet), ktorý jej umožňuje udržiavať nadzvukovú rýchlosť počas celej dráhy letu.
- Hlavica: Nesie bojovú časť s hmotnosťou približne 250 kg. Pri dopade v nadzvukovej rýchlosti je kinetická energia taká obrovská, že aj jeden zásah môže kriticky poškodiť alebo potopiť torpédoborec, prípadne vyradiť z prevádzky lietadlovú loď.
- Navádzanie: Kombinuje satelitnú navigáciu (Beidou/GPS) v počiatočnej fáze s aktívnym radarovým navádzaním v záverečnej fáze útoku, čo zaisťuje vysokú presnosť zásahu.
Prečo o nej Trump a experti hovoria – Dôvodom je tzv. „nasýtený útok“. Ak by Irán odpálil naraz viacero rakiet CM-302, súčasné obranné systémy by mohli byť preťažené. V kombinácii s ich schopnosťou manévrovať v záverečnej fáze útoku predstavujú tieto strely reálnu hrozbu pre americkú prítomnosť v Perzskom zálive. Čína tento systém prezentuje ako priamu konkurenciu pre rusko-indickú raketu BrahMos, pričom tvrdí, že CM-302 je ešte rýchlejšia a má ničivejší dopad.
Okrem čínskej techniky Irán prehlbuje spoluprácu aj s Ruskou federáciou. V decembri 2025 mala byť podpísaná dohoda o nákupe 500 prenosných systémov protivzdušnej obrany (MANPADS) Verba a 2 500 príslušných rakiet. Tieto systémy majú slúžiť predovšetkým na obranu proti dronom a nízko letiacim lietadlám. Táto snaha o nákup zahraničných komponentov nepriamo potvrdzuje neúčinnosť iránskych domácich systémov, ako je Bavar 373, ktorý počas predošlých stretov nedokázal zachytiť americké a izraelské ciele. Navyše po tom, čo Izrael v roku 2024 zničil iránske komplexy S-300, zostala protivzdušná obrana krajiny kriticky oslabená. Rusko je momentálne neochotné poskytnúť pokročilejšie systémy S-400, pretože ich prioritne potrebuje pre vlastné operácie na Ukrajine.
Irán sa preto uchyľuje k núdzovým a asymetrickým riešeniam. Inšpiruje sa ruskými skúsenosťami z ukrajinského frontu a pokúša sa integrovať systémy Verba priamo na drony Shahed 149 Gaza. Takáto adaptácia by teoreticky umožnila dronom útočiť na nepriateľské lietadlá vo vyšších letových hladinách. Zároveň Iránske revolučné gardy (IRGC) zintenzívnili vojenské cvičenia v strategickom Hormuzskom prielive. Na základni Madinah ol Munawarah v Bandar Abbás a na ostrovoch Nazeat si iránske sily precvičujú scenáre „paľby z pobrežia na more“. Do cvičení sú zapojené prieskumné drony a útočné bezpilotné lietadlá Shahed, pričom iránski velitelia sa otvorene vyhrážajú útokmi na plavidlá v prielive ako odvetu za prípadný úder Spojených štátov.
Čítajte viac Trumpova Zlatá flotila: Nová éra americkej námornej moci a symbol sily
Súčasná situácia pripomína patovú hru s vysokými stávkami. Washington zhromaždil bezprecedentnú údernú silu a dal Teheránu ultimátum 10 až 15 dní na uzavretie dohody. Na druhej strane Irán využíva zostávajúci čas na urýchlené dobudovanie vrstiev asymetrickej obrany a hľadanie diplomatického a materiálneho krytia v Moskve a Pekingu. Blížiaci sa dátum 26. februára, kedy majú pokračovať jadrové rozhovory, sa javí ako jeden z posledných momentov, kedy je možné odvrátiť otvorený vojenský konflikt, o ktorom prezident Trump vyhlásil, že v prípade zlyhania diplomacie „skončí pre Irán neúspechom“.
