Európska obranná spolupráca čelí jednej z najväčších skúšok posledného desaťročia. Ambiciózny projekt Systému leteckého boja budúcnosti (SCAF – Système de Combat Aérien du Futur), ktorý mal byť vlajkovou loďou francúzsko-nemeckého spojenectva, sa ocitol na pokraji kolapsu. Nemecký kancelár Friedrich Merz svojimi najnovšími vyjadreniami de facto naznačil, že Berlín je pripravený ísť vlastnou cestou, čo vyvolalo v Elyzejskom paláci vlnu nepochopenia a hnevu.
Čítajte viac Airbus je údajne pripravený vyvinúť vlastné stíhacie lietadlo novej generácie
Dve lietadlá nie sú koniec sveta
Zatiaľ čo Paríž a Berlín mali do konca februára dospieť k dlho odkladanému kompromisu, kancelár Merz v podcaste Machtwechsel verejne spochybnil samotnú podstatu spoločného stroja. Podľa jeho slov sa potreby oboch armád natoľko rozchádzajú, že budovanie jedného univerzálneho lietadla prestáva dávať zmysel. „Francúzi potrebujú v ďalšej generácii stíhačiek lietadlo schopné niesť jadrové zbrane a operovať z lietadlovej lode. To nie je to, čo momentálne potrebujeme v nemeckej armáde,“ vyhlásil Merz. Kancelár sa pýta, či má Európa dostatok síl a vôle postaviť dva rôzne stroje pre dva odlišné profily požiadaviek. Podľa neho by rozdelenie projektu SCAF na dve samostatné vetvy nebolo „koncom sveta“, ale naopak, mohlo by systém urobiť odolnejším. Tento postoj kopíruje nálady v nemeckom leteckom priemysle, ktorý už týždne volá po väčšej autonómii.
Rozdiely v požiadavkách na projekt SCAF (Systém leteckého boja budúcnosti) dokonale ilustrujú rozdielne národné záujmy a bezpečnostné doktríny oboch krajín. Kým Francúzsko vníma stíhačku ako nástroj globálnej moci, Nemecko na ňu pozerá primárne cez optiku kolektívnej obrany NATO. Tu je vysvetlenie dvoch hlavných sporných bodov:
Jadrové odstrašenie (Nuclear Deterrence)
- Francúzska pozícia: Francúzsko je jedinou jadrovou veľmocou v EÚ. Jeho doktrína stojí na nezávislosti – v prípade extrémneho ohrozenia musí byť Paríž schopný zasiahnuť jadrovou zbraňou aj bez pomoci USA. Preto musí byť nová stíhačka konštruovaná tak, aby mohla niesť francúzsku jadrovú raketu ASMP.
- Nemecká pozícia: Nemecko nemá vlastné jadrové zbrane. Je však súčasťou „jadrového zdieľania“ NATO, čo znamená, že v prípade vojny by nemeckí piloti zhadzovali americké bomby B61. Na tento účel si Nemecko už kúpilo americké stíhačky F-35. Pre Berlín teda nie je životne dôležité, aby bol SCAF certifikovaný na jadrové misie, pretože túto rolu už u nich plní americký stroj.
Prevádzka z lietadlovej lode (Carrier Capability)
- Francúzska pozícia: Francúzsko prevádzkuje lietadlovú loď Charles de Gaulle a plánuje stavbu novej, väčšej lode (PANG). Aby sa tieto obrovské investície vyplatili, nová stíhačka musí mať zosilnený podvozok, pristávací hák a štruktúru schopnú odolať extrémnemu preťaženiu pri katapultovom štarte.
- Nemecká pozícia: Nemecko nemá a neplánuje vlastniť lietadlovú loď. Z nemeckého pohľadu sú úpravy pre prevádzku na mori zbytočnou komplikáciou, ktorá lietadlo predražuje, zvyšuje jeho hmotnosť a zhoršuje niektoré letové vlastnosti (kvôli ťažšej konštrukcii). Nemecko chce „čistý“ stroj pre operácie z pozemných základní v Európe.
Prečo je to taký veľký problém pre priemysel – Tieto technické rozdiely nie sú len drobnosťami. Ak chcete, aby lietadlo pristávalo na lodi, musíte ho navrhnúť inak od prvého nákresu.
- Dassault (Francúzsko) nechce ustúpiť, pretože bez schopnosti pristávať na lodi je pre nich lietadlo nepoužiteľné.
- Airbus (Nemecko) argumentuje, že nemeckí daňoví poplatníci by nemali doplácať na „francúzske špecifiká“, ktoré Nemecko nikdy nevyužije.
Merzova alternatíva: „Dva stroje v jednom projekte“ – Friedrich Merz naznačil, že riešením by mohli byť dve verzie lietadla na spoločnom základe. Problémom je však cena. Vývoj dvoch verzií by stál miliardy eur navyše, čo v čase, keď sa nemecká vláda snaží šetriť, vyvoláva v Berlíne veľký odpor.
Macronov hnev a francúzska hrdosť
Prezident Emmanuel Macron považuje Merzov prístup za „nepochopiteľný“. Pre Francúzsko nie je SCAF len priemyselným projektom, ale symbolom európskej strategickej autonómie a jednoty tvárou v tvár hrozbám z Ruska. Zdroje z francúzskej exekutívy neskrývajú sarkazmus a sebavedomie:
- „My stíhačky robiť vieme. Môžu sa o to pokúsiť sami alebo s Talianmi,“ reagoval stroho zdroj z Paríža na margo nemeckých úvah o hľadaní iných partnerov.
- Francúzsko trvá na tom, že projekt musí mať jasného lídra, ktorým má byť spoločnosť Dassault, zatiaľ čo Nemecko a nemecký Airbus žiadajú revíziu dohôd a rovnejšie postavenie pri výbere subdodávateľov.
Čítajte viac Európa na ceste k masívnemu prezbrojeniu: Velitelia hovoria o morálnej povinnosti, Berlín tlačí na Paríž
Hľadanie nových spojencov
Nemecko pod vedením Merza, ktorý sa netají ambíciou vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe, začína naznačovať, že v Európe sú aj „iné krajiny“ pripravené na spoluprácu. V kuloároch sa spomína najmä švédsky SAAB, s ktorým má vedenie Airbusu tradične dobré vzťahy. Naopak, pripojenie sa ku konkurenčnému britsko-taliansko-japonskému projektu GCAP (Global Combat Air Programme) sa javí ako nepravdepodobné, keďže nemecký vplyv by v ňom bol pre pokročilé štádium vývoja minimálny.
Spolupráca so švédskou spoločnosťou SAAB, ktorá vyrába stíhačky JAS 39 Gripen, sa pre Nemecko javí ako logický „plán B“ najmä preto, že Švédsko zdieľa s Nemeckom podobnú vojenskú filozofiu a priemyselnú kultúru, ktorá je v ostrom kontraste s tou francúzskou. Tu sú hlavné dôvody, prečo by toto partnerstvo mohlo fungovať:
Zhoda v technických špecifikáciách – Ako už bolo spomenuté, najväčším kameňom úrazu s Francúzskom je požiadavka na lietadlovú loď a jadrovú kapacitu.
- Švédsko ani Nemecko nepotrebujú stíhačku pre lietadlové lode. SAAB sa historicky sústredí na operácie z krátkych, provizórnych dráh (napríklad diaľnic), čo presne vyhovuje nemeckej potrebe brániť strednú Európu.
- Obe krajiny kladú dôraz na vysokú efektivitu pri nižších nákladoch na prevádzku, zatiaľ čo francúzsky prístup je zameraný na prestížny, „všeobjímajúci“ stroj.
Modulárna architektúra a „Digitálne prvenstvo“ – Švédsky Gripen E je v súčasnosti považovaný za softvérovo najvyspelejšie lietadlo v Európe.
- Oddelenie hardvéru od softvéru: SAAB dokáže aktualizovať softvér lietadla bez toho, aby musel nanovo certifikovať letové vlastnosti (podobne ako pri smartfónoch).
- Nemecký Airbus má k tomuto prístupu bližšie než francúzsky Dassault, ktorý si prísne stráži svoje „čierne skrinky“ (zdrojové kódy). Spolupráca Airbus – SAAB by teda mohla byť technologicky hladšia.
Priemyselná rovnováha – V projekte SCAF dominuje francúzsky Dassault, čo Nemcom prekáža.
- V partnerstve so Švédskom by Nemecko bolo silnejším a väčším partnerom. Švédsko má špičkové technológie, ale menší trh a rozpočet.
- Pre Nemecko by to znamenalo, že by si mohlo zachovať vedúcu úlohu v projekte (tzv. Lead Nation), o ktorú pri Francúzoch neustále bojuje.
Alternatíva ku GCAP (Britsko-taliansko-japonský projekt) – Nemecko sa obáva izolácie. Ak padne SCAF, jediným ďalším európskym projektom je GCAP (Tempest).
- Vstup do GCAP je však pre Nemecko problematický, pretože Briti a Taliani už majú rozdelené kľúčové úlohy.
- Spojenie so Švédskom (ktoré z projektu GCAP nedávno vycúvalo do pozície pozorovateľa) by vytvorilo novú, tretiu silu v európskom letectve, ktorá by mohla konkurovať tak Francúzom, ako aj Britom.
Skúsenosti s nemeckými komponentmi – Švédske lietadlá už teraz využívajú množstvo nemeckých a európskych technológií (napr. radary či výzbroj od nemeckého Diehl Defence). Priemyselná integrácia by teda nezačínala na „zelenej lúke“, ale nadväzovala by na desaťročia úspešnej subdodávateľskej spolupráce.
Čítajte viac Nórsko a Nemecko podpísali obrannú dohodu
Rozkol, ktorý presahuje letectvo
Napätie okolo stíhačiek nie je izolovaným problémom. Zoznam nemecko-francúzskych sporov sa nebezpečne predlžuje:
- Výdavky na obranu: Berlín vyčíta Parížu nedostatočný finančný víspevok.
- Obchodná politika: Spory o dohodu s krajinami Južnej Ameriky (Mercosur).
- Energetika a priemysel: Dlhodobé nezhody v jadrovej energetike.
Projekt SCAF mal do roku 2040 nahradiť stroje Rafale a Eurofighter. Ak sa však lídri nedohodnú, namiesto prelomového „bojového cloudu“ a dronov novej generácie môže Európa skončiť pri drahých, národne izolovaných riešeniach, ktoré oslabia jej pozíciu na globálnom trhu aj v rámci kolektívnej obrany NATO. Rozhodujúce slovo by malo padnúť koncom februára, no po Merzových slovách sa zdá, že pôvodná vízia Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona z roku 2017 definitívne patrí minulosti.
