Predseda vlády Mark Carney v utorok spustil miliardový plán na posilnenie kanadskej armády a zníženie závislosti od Spojených štátov. Carneyho oznámenie prvej kanadskej stratégie obranného priemyslu nadväzuje na témy, ktoré zdôrazňoval počas svojho 11-mesačného pôsobenia v úrade, zatiaľ čo prezident Donald Trump narúša tradičné spojenectvá USA. Premiér tvrdí, že Kanada neurobila ani zďaleka dosť pre vlastnú obranu v čoraz nebezpečnejšom svete a že spoliehať sa na ochranu zo strany USA už nie je životaschopné. „Príliš sme sa spoliehali na našu geografickú polohu a na to, že nás ochránia iní,“ povedal Carney. „To vytvorilo zraniteľné miesta, ktoré si už nemôžeme dovoliť, a závislosti, ktoré sú ďalej neudržateľné,“ dodal.
Čítajte viac Biely dom prekresľuje mapu vojenského exportu
Carney sa stal jedným z najvýraznejších globálnych hlasov kritizujúcich Trumpovu administratívu, najmä po svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre minulý mesiac, kde vyhlásil, že Trump spôsobil „rozvrat“ globálneho poriadku založeného na pravidlách. V utorok sa Carney vyjadril aj k minulotýždňovému prejavu amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, pričom zdôraznil to, čo kanadský líder vníma ako prehlbujúcu sa priepasť medzi americkými a kanadskými hodnotami. Carney pred novinármi po prejave o obrannom pláne prešiel k Rubiovi bez toho, aby sa ho na to niekto pýtal. Varoval, že najvyšší diplomat Trumpa hovoril o túžbe Washingtonu brániť „kresťanský nacionalizmus“. „Kanadský nacionalizmus je občiansky nacionalizmus“ a mandátom Ottawy je brániť práva každého v tejto rozľahlej a rozmanitej krajine, uviedol Carney. „Prebieha rivalita medzi kanadským nacionalizmom a inými formami nacionalizmu,“ dodal vo francúzštine. Rubio v Mníchove uviedol, že „západná civilizácia“ je definovaná „kresťanskou vierou, kultúrou, dedičstvom, jazykom, predkami a obeťami našich praotcov“.
Foto: SITA/AP, Adrian Wyld
Nikdy nebyť „rukojemníkom“
Carneyho úrad uviedol, že stratégia obranného priemyslu predstavuje investíciu vo výške viac ako pol bilióna kanadských dolárov (310 miliárd EUR) do kanadskej bezpečnosti, hospodárskej prosperity a suverenity. Okrem priamych vládnych výdavkov na obranu vo výške približne 80 miliárd kanadských dolárov (49,5 miliardy EUR) počas nasledujúcich piatich rokov, plán zahŕňa 180 miliárd kanadských dolárov (111,5 miliardy EUR) na obstarávanie obranných systémov a 290 miliárd kanadských dolárov (179,5 miliardy EUR) do infraštruktúry súvisiacej s obranou a bezpečnosťou v priebehu nasledujúceho desaťročia, uviedol Carney. Kanadská obchodná komora ocenila Carneyho za to, že stavil na Kanadu. „Rozsah nového financovania je bezprecedentný,“ uviedol vo vyhlásení viceprezident skupiny David Pierce a dodal, že plán sa bude merať podľa toho, či tieto prostriedky vytvoria „silnejšie kanadské ozbrojené sily“.
Čítajte viac Operácia Arctic Sentry: NATO reaguje na arktické ambície veľmocí aj tlak Bieleho domu
Pre Carneyho čoraz krehkejšie bezpečnostné vzťahy so Spojenými štátmi neznamenajú, že by Kanada mala v obrane postupovať sama. Jeho vláda sa usiluje o užšie vojenské väzby s Európskou úniou a na konferencii v Mníchove sa Ottawa formálne pripojila k programu EÚ Security Action for Europe (SAFE) – čím sa Kanada stala jediným neeurópskym členom tohto schémy financovania obrany bloku. Premiér v utorok hovoril aj o nádejach na nové príležitosti pre export obranných technológií v Ázii, najmä s Južnou Kóreou. Cieľom je „byť dostatočne silným na to, aby sme boli partnerom prvej voľby,“ povedal premiér. Kanada by mala vybudovať „domácu obrannú priemyselnú základňu, aby sme nikdy neboli rukojemníkmi rozhodnutí iných, pokiaľ ide o našu bezpečnosť,“ povedal.
Čítajte viac NATO pripravuje vojakov na mrazivú arktickú vojnu
Carney tiež opätovne zdôraznil potrebu presadzovať kanadskú suverenitu v Arktíde, kde otepľovanie spôsobené klimatickými zmenami roztápa ľad a otvára novú éru súťaženia o kritické nerastné suroviny. Kanada v rámci svojej novej stratégie (často označovanej ako modernizácia obrany severu) vníma Arktídu ako kritický priestor, kde sa stretávajú záujmy Ruska a Číny. Premiér Mark Carney nadväzuje na projekty, ktoré majú zabezpečiť, aby Ottawa mala nad svojím severným územím nielen teoretickú, ale aj praktickú kontrolu.
Čítajte viac Rubio: NATO musí prejsť redefiníciou, aby zostalo silné
Tu sú konkrétne vojenské kapacity, ktoré Kanada v Arktíde posilňuje: Námorné kapacity: Ľadoborce a hliadkovacie lode – Kanada investuje do plavidiel, ktoré dokážu operovať v náročných ľadových podmienkach:
- Trieda Harry DeWolf (AOPS): Ide o arktické hliadkovacie lode schopné prekonávať jednoročný ľad. Kanada ich plánuje prevádzkovať šesť pre námorníctvo a dve ďalšie pre pobrežnú stráž.
- Nové ťažké ľadoborce: V rámci národnej stratégie lodného staviteľstva sa pripravuje stavba dvoch polárnych ľadoborcov, ktoré budú patriť k najväčším na svete, aby dokázali zabezpečiť prítomnosť v Arktíde celoročne.
- Podmorský prieskum: Investície smerujú aj do flotily nových ponoriek (v rámci programu Canadian Patrol Submarine Project), ktoré by mali mať schopnosť operovať pod ľadom, čo je kľúčové pre sledovanie aktivít ruských ponoriek.
Čítajte viac Admirál Cavo Dragone: Žiadna kríza v NATO, európsku armádu odmietam
Monitorovacie systémy: „Digitálna stena“ severu – Keďže Arktída je obrovská, fyzická prítomnosť nestačí. Kanada buduje vrstvený monitorovací systém:
- Modernizácia NORAD (Northern Approaches Surveillance): Kanada investuje miliardy do nových radarových systémov „za horizont“ (Over-the-Horizon Radar – OTHR), ktoré dokážu detegovať lietadlá a strely s plochou dráhou letu na extrémne vzdialenosti už od polárneho kruhu.
- Satelitná konštelácia: Posilnenie systému Radarsat Constellation Mission a nových vojenských satelitov pre komunikáciu v Arktíde, kde je bežné satelitné spojenie často nespoľahlivé.
- Podmorské senzory: Inštalácia akustických senzorov na morské dno v strategických prielivoch (napr. Severozápadný prieliv), ktoré v reálnom čase detegujú pohyb cudzích ponoriek.
Čítajte viac USA naliehajú na Európu: Prevezmite vedenie v obrane NATO do roka 2027
Vzdušné sily a infraštruktúra
- F-35 Lightning II: Nákup 88 týchto stíhačiek je kľúčový pre arktickú obranu. Kanada modernizuje predsunuté operačné základne (Forward Operating Locations – FOL) v miestach ako Inuvik, Yellowknife či Iqaluit, aby odtiaľ mohli tieto stíhačky štartovať k zásahom na severe.
- Bezpilotné lietadlá (Drony): Akvizícia veľkých dronov pre diaľkový prieskum (RPAS), ktoré dokážu hliadkovať nad Arktídou desiatky hodín bez prestávky.
Čítajte viac NATO presunie do Spojených štátov štáb pre obranu Severnej Európy
Pozemné sily a logistika Arktickí Rangers: Posilnenie tejto špeciálnej zložky zloženej prevažne z pôvodných obyvateľov (Inuitov), ktorí slúžia ako „oči a uši“ armády v najodľahlejších komunitách. Viacúčelové terénne vozidlá: Nákup novej techniky schopnej pohybu v hlbokom snehu a extrémnom mraze pre jednotky rýchlej reakcie.
Čítajte viac Kanada rokuje s USA o pripojení sa k systému protiraketovej obrany Zlatá kupola
Strategický význam: Nerastné suroviny a trasy – Cieľom týchto investícií je ochrana Severozápadného prielivu, ktorý Kanada považuje za svoje vnútorné vody (hoci USA ho vnímajú ako medzinárodnú úžinu). S ustupujúcim ľadom sa táto trasa stáva dôležitou skratkou pre lodnú dopravu a otvára prístup k ložiskám kritických minerálov, ktoré sú nevyhnutné pre moderné technológie.
