Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyzval hnutie Hamas, aby pokročilo v odzbrojovaní v rámci jeho plánu pre povojnovú Gazu. Zároveň uviedol, že členovia jeho takzvanej Rady mieru (Board of Peace) prisľúbili 5 mld. USD na obnovu tohto palestínskeho územia. „Je mimoriadne dôležité, aby Hamas dodržal svoj záväzok k úplnej a okamžitej demilitarizácii,“ napísal Trump v príspevku na svojej platforme Truth Social pred stretnutím rady, ktoré sa uskutoční 19. februára vo Washingtone.
Odzbrojenie je kľúčovou súčasťou druhej fázy mierového plánu sprostredkovaného USA, ktorý bol uzavretý v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím s cieľom ukončiť vojnu rozpútanú útokom Hamasu na Izrael v októbri 2023. Organizácia Spojených národov (OSN) tento plán podporila v novembri. Druhá fáza stanovuje, že izraelské sily sa postupne stiahnu z Gazy a Hamas sa odzbrojí, pričom na zaistenie bezpečnosti budú nasadené medzinárodné stabilizačné sily. Hamas opakovane vyhlásil, že odzbrojenie je preň červenou čiarou, hoci naznačil, že by mohol zvážiť odovzdanie zbraní budúcemu palestínskemu riadiacemu orgánu. Obe strany sa denne navzájom obviňujú z porušovania prímeria.
Hoci bola Rada mieru pôvodne určená na dohľad nad obnovou Gazy, jej stanovy sa zdajú byť širšie a neobmedzujú jej úlohu len na palestínske územie. „Rada mieru má neobmedzený potenciál,“ uviedol Trump v nedeľu vo svojom príspevku. Po úvodnom stretnutí na okraji Svetového ekonomického fóra v Davose minulý mesiac sa má rada stretnúť tento štvrtok v hlavnom meste USA. Krajiny boli požiadané o zaplatenie 1 mld. USD za stále členstvo v rade. Kritiku vyvolalo pozvanie pre ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého krajina v roku 2022 napadla Ukrajinu. Pochybnosti vyjadrili aj kľúčoví spojenci USA vrátane Francúzska a Británie.
Trump uviedol, že prísľuby členských štátov vo výške 5 miliárd dolárov budú formálne oznámené na stretnutí a že členovia tiež „vyčlenili tisíce pracovníkov pre Medzinárodné stabilizačné sily a miestnu políciu na udržanie bezpečnosti a mieru pre obyvateľov Gazy“. Trump dodal, že organizácia bude pracovať „v súčinnosti“ s OSN. „Rada mieru sa ukáže ako najvýznamnejší medzinárodný orgán v histórii,“ vyhlásil. V rámci plánu prímeria bol vytvorený aj palestínsky technokratický výbor s cieľom prevziať správu v zničenom Pásme Gazy.
Postoje Izraela k odzbrojeniu Hamasu
Izraelský prístup k odzbrojovaniu Hamasu je v roku 2026 definovaný kombináciou nekompromisného vojenského tlaku a diplomatického skepticizmu. Pre Jeruzalem nie je demilitarizácia Pásma Gazy len politickým cieľom, ale základnou existenčnou podmienkou pre akékoľvek povojnové usporiadanie. Tu sú kľúčové piliere izraelského prístupu:
Úplná a overiteľná demilitarizácia – Izrael trvá na tom, že odzbrojenie nesmie byť len formálnym odovzdaním starých zbraní. Vyžaduje:
- Likvidáciu podzemnej infraštruktúry: Úplné zničenie tunelového systému („Gaza Metro“), ktorý Hamas využíva na presun zbraní a bojovníkov.
- Zničenie domácej výroby: Likvidáciu dielní na výrobu rakiet a bezpilotných lietadiel, ktoré Hamas vyvíjal priamo v Gaze.
- Technológie dvojakého použitia: Prísnu kontrolu dovozu materiálov (cement, potrubia, elektronika), ktoré by mohli byť opätovne zneužité na vojenské účely.
Bezpečnostná kontrola hraníc (Koridor Filadelfi) – Izrael odmieta odovzdať kontrolu nad južnou hranicou Gazy s Egyptom (tzv. koridor Filadelfi) komukoľvek inému, kým nebude zaručené, že tadiaľ nebudú prúdiť pašované zbrane. Izraelská vláda argumentuje, že bez kontroly nad týmto úzkym pásom zeme by sa Hamas dokázal v priebehu niekoľkých mesiacov znovu vyzbrojiť.
Skepticizmus voči Rade mieru a OSN – Hoci Donald Trump presadzuje svoju Radu mieru (Board of Peace) a medzinárodné stabilizačné sily, Izrael je voči nim opatrný:
- Právo na zásah: Izrael trvá na tom, že si ponechá „operačnú slobodu“. To znamená, že ak izraelská rozviedka zistí pokus o znovuvyzbrojenie Hamasu, izraelská armáda (IDF) musí mať právo zasiahnuť bez ohľadu na prítomnosť medzinárodných síl.
- Nedôvera v OSN: Vzhľadom na napäté vzťahy s agentúrami OSN (najmä UNRWA), Izrael preferuje, aby dohľad nad odzbrojením vykonávali USA alebo koalícia arabských krajín (napr. SAE, Egypt), ktoré majú na stabilite v regióne priamy záujem.
Postoj k odovzdaniu zbraní technokratom
Hamas naznačil ochotu odovzdať zbrane budúcej palestínskej správe, no Izrael to považuje za „kozmetickú zmenu“. Obáva sa, že technokratická vláda by bola len zásterkou, pod ktorou by si Hamas ponechal reálnu moc a zbrane by len skryl. Tento izraelský postoj bude kľúčovým bodom napätia na nadchádzajúcom stretnutí Rady mieru vo Washingtone (19. februára). Trumpov prísľub 5 miliárd dolárov na obnovu Gazy je pre Izrael druhoradý – prioritou zostáva, aby sa už nikdy nezopakoval útok zo 7. októbra 2023