Európa sa nachádza v najväčšej fáze zbrojenia od konca studenej vojny. Najvyšší vojenskí predstavitelia Nemecka a Británie v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že nejde o podnecovanie k vojne, ale o nevyhnutnú zodpovednosť voči občanom. Zároveň sa vyostruje debata o financovaní obrany, v ktorej Nemecko otvorene vyzýva Francúzsko k vyšším investíciám.
Zbrojenie ako nástroj mieru
Generál Carsten Breuer (Nemecko) a generál Richard Knighton (Británia) v spoločnom článku pre denníky The Guardian a Die Welt apelovali na verejnosť, aby prijala novú realitu. Podľa nich sa éra „mierovej dividendy“ – kedy štáty po páde železnej opony masívne škrtali výdavky na armádu v prospech verejných služieb – definitívne skončila. Tu sú hlavné argumenty veliteľov:
- Reorganizácia Ruska: Moskva transformovala svoje sily na základe skúseností z vojny na Ukrajine a orientuje svoju pozornosť smerom na západ, k hraniciam NATO.
- Odstrašenie namiesto slabosti: História ukazuje, že agresor zaútočí vtedy, keď vycíti nejednotnosť. Sila NATO musí byť natoľko zrejmá, aby odradila Moskvu od akýchkoľvek ďalších ambícií.
- Celospoločenský prístup: Obrana už nemôže byť len témou pre vojakov, ale vyžaduje si odolnú infraštruktúru a technologickú pripravenosť celého kontinentu.
„Sila odrádza od agresie. Slabosť ju priťahuje,“ zdôraznili velitelia vo svojom posolstve.
Ambiciózny cieľ: 5 % HDP na obranu
V nadväznosti na minuloročný summit NATO v Haagu sa európske krajiny zaviazali k historickému kroku: do roku 2035 zvýšiť obranné výdavky až na 5 % HDP. Konkrétne kroky sa už realizujú:
- Veľká Británia: Masívne investuje do výstavby nových muničných závodov.
- Nemecko: Trvalo umiestňuje celú bojovú brigádu na východné krídlo Aliancie.
- Investície: Nemecko plánuje v rokoch 2025 – 2029 vynaložiť na obranu viac ako 500 miliárd eur.
Hoci presná metodika pre dosiahnutie cieľových 5 % HDP sa v jednotlivých krajinách líši, v rámci NATO existujú dlhodobé štandardy, ktoré určujú pomer medzi investíciami do techniky a prevádzkou. V kontexte nových dohôd zo summitu v Haagu a aktuálnych priorít pre rok 2026 sa očakáva nasledovné rozdelenie:
Nákup novej techniky a výskum (cca 30 – 40 % z celkového obranného rozpočtu) – NATO tradične vyžaduje, aby aspoň 20 % rozpočtu išlo na modernizáciu. Pri zvýšení na 5 % HDP sa však tento podiel zvyšuje, pretože Európa musí dohnať technologický deficit.
- Priorita 2026: Nákup lietadiel 5. generácie (F-35), protivzdušnej obrany (Patriot, IRIS-T) a budovanie flotíl útočných aj prieskumných dronov.
- Muničná autonómia: Významná časť prostriedkov smeruje do dlhodobých kontraktov na výrobu delostreleckej munície a rakiet, aby sa obnovili sklady vyprázdnené pomocou Ukrajine.
Modernizácia a odolnosť infraštruktúry (cca 15 – 20 %) – Toto je oblasť, ktorú velitelia Breuer a Knighton označili za kľúčovú pre „celospoločenskú obranu“.
- Vojenská mobilita: Investície do mostov, železníc a ciest, ktoré musia uniesť ťažkú techniku (napr. tanky Leopard 2) pri presune na východné krídlo.
- Kasárne a základne: Výstavba nových objektov, ako je spomínaná trvalá základňa nemeckej brigády v Litve.
- Kybernetická infraštruktúra: Ochrana energetických sietí a dátových centier pred hybridnými hrozbami.
Personálne náklady a výcvik (cca 35 – 45 %) – Napriek masívnym nákupom strojov zostávajú najväčšou položkou ľudia.
- Platy a nábor: Aby armády prilákali špecialistov na IT a drony, musia konkurovať súkromnému sektoru.
- Intenzívny výcvik: Väčší počet cvičení (ako napr. série Steadfast Defender) zvyšuje náklady na palivo, logistiku a údržbu techniky.
Kritika Wadephula smerom k Francúzsku: Od slov k činom
Zatiaľ čo vojenskí velitelia hovoria o jednote, na politickej úrovni sa objavujú trhliny. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v rozhlasovom rozhovore ostro kritizoval Francúzsko. Podľa neho Paríž veľa rozpráva o „európskej suverenite“, ale realita v rozpočte zaostáva za nemeckým úsilím. Wadephul upozornil, že Francúzsko by malo premeniť „pekné slová“ prezidenta Macrona na konkrétne schopnosti, hoci priznal, že Paríž má v dôsledku vysokého zadlženia obmedzenejšie možnosti ako Berlín. Tento tlak prichádza v čase, keď USA čoraz intenzívnejšie naliehajú na Európu, aby sa v otázke bezpečnosti osamostatnila.