V čase, keď sa bezpečnostná architektúra Európy otriasa v základoch, prichádza z Osla mrazivé varovanie. Generál Eirik Kristoffersen, náčelník nórskej obrany a šéf vojenskej rozviedky, v exkluzívnom rozhovore pre denník The Guardian uviedol, že Nórsko musí reálne počítať s možnosťou ruskej invázie. Tento scenár nie je motivovaný snahou o územnú expanziu v ukrajinskom štýle, ale strategickou potrebou Moskvy chrániť svoje najcennejšie aktíva – jadrové zbrane.
Strategický zábor v mene atómovej bezpečnosti
Podľa Kristoffersena by Rusko mohlo postúpiť na nórske územie s cieľom vytvoriť bezpečnostný nárazník okolo svojich základní na Kolskom polostrove. Práve tam, len pár kilometrov od nórskych hraníc, má Rusko dislokovanú podstatnú časť svojej Severnej flotily vrátane jadrových ponoriek, pozemných rakiet a strategických bombardérov. „Nevylučujeme zábor nášho územia Ruskom ako súčasť ich plánu na ochranu vlastných jadrových kapacít. Je to to jediné, čo im zostalo a čo skutočne ohrozuje Spojené štáty,“ vysvetľuje generál. Pre Kremeľ predstavujú tieto základne kľúč k tzv. schopnosti druhého úderu. Ak by došlo k širšiemu konfliktu medzi NATO a Ruskom kdekoľvek inde vo svete, ochrana arktických jadrových základní by sa pre Moskvu stala absolútnou prioritou. V takom prípade by obsadenie časti nórskeho územia bolo pre ruských generálov logickým strategickým krokom.
Tvrdý odkaz Trumpovi: V Afganistane sme boli v prvej línii
Kristoffersen, ktorý je prvým nórskym náčelníkom štábu od druhej svetovej vojny s reálnymi bojovými skúsenosťami, využil rozhovor aj na ostrú reakciu voči slovám amerického prezidenta Donalda Trumpa. Trump v minulosti opakovane spochybňoval prínos spojencov v Afganistane a tvrdil, že jednotky NATO sa vyhýbali bojom v prvej línii. 56-ročný generál, ktorý v Afganistane absolvoval niekoľko turnusov v rámci špeciálnych jednotiek, tieto tvrdenia označil za neprijateľné a nepravdivé.
- Plné spektrum misií: Nóri vykonávali všetko od zatýkania vodcov Talibanu až po výcvik miestnych zložiek.
- Osobné straty: Nórsko stratilo v konflikte 10 vojakov. „Stratil som tam priateľov. Trumpove reči nedávajú zmysel. Nikdy som ho v Afganistane nevidel a nevie, o čom hovorí,“ dodal Kristoffersen s dôrazom na úctu k veteránom a pozostalým.
Čítajte viac Ruské špionážne lode sledujú nemecké cvičenie na ďalekom severe
Nová realita: Hybridná vojna a Špicbergy
Od roku 2020, kedy Kristoffersen nastúpil do funkcie, prešla európska bezpečnosť radikálnou transformáciou. Vstup Švédska a Fínska do NATO vytvoril zo severského regiónu jednotný obranný blok, no zároveň zvýšil napätie na hraniciach s Ruskom. Nórsko momentálne čelí predovšetkým hybridným hrozbám. Generál spomenul časté rušenie signálu GPS, ktoré Rusko v regióne praktizuje. Hoci niekedy dochádza k narušeniu nórskeho vzdušného priestoru, Kristoffersen to zatiaľ pripisuje skôr neskúsenosti ruských pilotov a technickým chybám než úmyselnej provokácii. Osobitnou témou zostávajú Špicbergy (Svalbard). Moskva dlhodobo obviňuje Oslo z ich „skrytej militarizácie“. Kristoffersen to však jednoznačne odmieta:
- Rešpektovanie zmluvy: Nórsko dodržiava demilitarizovaný status súostrovia z roku 1920.
- Propaganda: Ruské obvinenia sú podľa neho len rétorickým nástrojom, ktorému „ani sami Rusi v skutočnosti neveria“.
Špicbergy (nórsky Svalbard) sú jedno z najfascinujúcejších miest na planéte. Toto súostrovie v Severnom ľadovom oceáne leží zhruba na polceste medzi Nórskom a severným pólom a spája v sebe drsnú arktickú prírodu s unikátnym politickým postavením.
Unikátny politický status – Špicbergy patria Nórsku, ale ich fungovanie upravuje Špicberská zmluva z roku 1920. Tá hovorí, že:
- Krajina musí zostať demilitarizovaná (nesmú tam byť vojenské základne).
- Občania všetkých signatárskych krajín (vrátane Slovenska) tam majú rovnaké právo podnikať a žiť bez potreby víz.
- Kvôli tejto zmluve je tam dodnes aktívna ruská osada Barentsburg, kde sa stále ťaží uhlie, hoci je to ekonomicky stratové (slúži to najmä na udržanie geopolitickej prítomnosti Ruska v regióne).
Svetové úložisko semien (Svalbard Global Seed Vault) – Hlboko v permafroste, v blízkosti hlavného mesta Longyearbyen, sa nachádza tzv. „Noemova archa rastlín“. V tomto trezore sú uložené vzorky semien takmer všetkých plodín sveta pre prípad globálnej katastrofy. Lokalita bola vybraná kvôli geologickej stabilite a mrazu, ktorý semená udrží v bezpečí, aj keby vypadla elektrina.
Miesto, kde vládnu ľadové medvede – Špicbergy sú domovom približne 3 000 ľadových medveďov, čo je viac, než je počet stálych obyvateľov (cca 2 500).
- Kvôli bezpečnosti je povinné mať pri sebe strelnú zbraň, ak opúšťate hranice mesta Longyearbyen.
- Medveď je však zákonom chránený a zbraň slúži výhradne na sebaobranu ako posledná možnosť.
Extrémne svetelné podmienky – Vďaka svojej polohe vysoko nad polárnym kruhom tu zažijete:
- Polárny deň: Slnko nezapadá od apríla do konca augusta.
- Polárna noc: Úplná tma trvá od októbra do februára, čo je ideálne na pozorovanie polárnej žiary.
Napriek varovaniam generál zdôrazňuje, že Oslo a Moskva stále udržiavajú profesionálne kontakty v oblasti záchranných misií v Barentsovom mori. Kristoffersen dokonca odporúča zriadenie priamej vojenskej horúcej linky medzi Oslom a Moskvou. Cieľom je mať kanál, ktorý by v kritickej situácii zabránil neúmyselnej eskalácii spôsobenej obyčajným nedorozumením. Nórsko sa podľa jeho slov „pripravuje na najhoršie“, čo je jediný spôsob, ako zabezpečiť mier v regióne, kde sa záujmy globálnych mocností stretávajú v mrazivom tichu Arktídy.
Čítajte viac Spojené kráľovstvo a Nórsko podpísali dohodu o monitorovaní ruských ponoriek
Ruská hrozba: Londýn zdvojnásobí svoju vojenskú prítomnosť v Nórsku
„Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť Arktídy a ďalekého severu od čias studenej vojny,“ vyhlásil minister obrany John Healey. Britská vláda v stredu oznámila, že Spojené kráľovstvo v rámci posilňovania obrany Arktídy „tvárou v tvár rastúcim hrozbám zo strany Ruska“ zdvojnásobí počet svojich vojakov stacionovaných v Nórsku z 1 000 na 2 000 v priebehu troch rokov. „Požiadavky na obranu rastú a Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť Arktídy a ďalekého severu od studenej vojny,“ uviedol minister obrany John Healey vo vyhlásení svojho rezortu. „Počet britských vojakov nasadených v Nórsku sa v priebehu troch rokov zdvojnásobí z 1 000 na 2 000 príslušníkov,“ spresňuje komuniké. Očakávalo sa, že minister v stredu počas návštevy britskej námornej základne v severnom Nórsku potvrdí aj účasť britských síl na misii Arctic Sentry. Táto misia, nasadená v rámci NATO podľa vzoru misií v Baltskom mori alebo na východnom krídle Aliancie, má prispieť k posilneniu bezpečnosti v Arktíde. Práve bezpečnosť v tomto regióne je jedným z dôvodov, prečo Donald Trump vyjadril zámer anektovať Grónsko.
Foto: Lauren Hurley / No 10 Downing St
Nová dohoda o obrannej spolupráci
Tieto oznámenia prichádzajú v čase, keď americký prezident Donald Trump vyzýva Európu, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. Spojené kráľovstvo a Nórsko podpísali v decembri novú dohodu o obrannej spolupráci, ktorá predpokladá spoločnú prevádzku flotily fregát na „lov ruských ponoriek“ v severnom Atlantiku. Flotila bude hliadkovať medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, najmä s cieľom chrániť podmorské káble, elektrické vedenia a plynovody, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy. Pred touto dohodou Oslo oznámilo nákup najmenej piatich fregát typu 26 od britskej skupiny BAE Systems v hodnote 10 miliárd libier (11,5 miliardy eur).
