Hlavným motorom ruskej spravodajskej agresivity nie je len zbieranie tajných informácií, ale snaha o zmenu geopolitického usporiadania. Podľa Bednára Rusko pochopilo, že v otvorenom konvenčnom konflikte s NATO by neuspelo, preto prenáša bojisko do šedej zóny. Dôvodom tejto zvýšenej aktivity je snaha o podkopanie západnej podpory Ukrajine, vyvolanie strachu v civilnom obyvateľstve a destabilizácia demokratických inštitúcií. Kremeľ sa snaží vytvoriť chaos, v ktorom európske vlády stratia kontrolu nad bezpečnosťou vlastných občanov, čím si chce vynútiť ústupky pri rokovacom stole.
1. Geopolitika a ofenzívny posun
Ruská federácia už nehrá podľa diplomatických pravidiel. Po tom, čo boli stovky ruských dôstojníkov pod diplomatickým krytím vyhostené, Moskva stratila schopnosť jemnej infiltrácie. Reakciou je prechod k hrubej sile. Ako hovorí analytik Bednár, spravodajská činnosť Ruska sa dnes transformovala z pasívneho sledovania na aktívne formovanie reality.
„Ten výber, ktorý ste spomenuli, on je dosť heterogénny. Spomenuli ste teda tajné služby, ktoré sa zaoberajú obranou… Ale vo väčšine prípadov to boli špionážne služby, ktoré sú ofenzívne, ktoré slúžia primárne na získavanie informácií. A budeme hovoriť o tom, že tá spravodajská činnosť sa stále viacej presmerováva z získavania informácií na ovplyvňovanie diania,“ konštatuje Vladimír Bednár.
2. Vážnosť situácie: Sabotáž ako nová norma
Hrozba sa už netýka len vojenských objektov. Dnes sú cieľom civilné letiská, logistické uzly a kritická infraštruktúra. Podľa Bednára ide o strategický zámer – ukázať, že ruská ruka dosiahne kamkoľvek. Využívanie takzvaných „jednorazových agentov“ umožňuje Rusku vykonávať tieto útoky s minimálnym rizikom pre vlastných kmeňových zamestnancov.
„Vo všeobecnosti tento pojem v súčasnej dobe je aplikovaný na agentov, ktorí vykonávajú za nejaký veľmi malý obnos… nejakú čiastkovú úlohu. Tá úloha môže byť vykonanie nejakej jednoduchej sabotáže, vykonanie nejakej informačnej operácie,
vykonanie napríklad rozličných hybridných ohrození. To sú napríklad tie prípady, ktoré sme registrovali v poslednej dobe na poľských letiskách, na nemeckých letiskách,“ vysvetľuje Bednár.
3. Zneužívanie mladých: Verbovanie cez obrazovky smartfónov
Snáď najmrazivejším aspektom rozhovoru je potvrdenie trendu verbovania detí. Spravodajské služby Ruska cielia na neplnoleté osoby, ktoré si neuvedomujú geopolitický dosah svojho konania a vidia len rýchly zárobok alebo adrenalínovú výzvu. Podľa Bednára je to cynické využitie faktu, že mladiství sú pre políciu ťažšie postihnuteľní.
„My už dnes evidujeme prípady toho, keď ruské tajné služby verbujú ľudí 11 až 14-ročných. Tie deti sú využívané preto, lebo sú trestne nepostihnuteľné a sú v podstate schopné vykonávať tieto činnosti bez toho, aby si uvedomovali následky,“ tvrdí Bednár.
4. Sociálne siete: Digitálny náborový úrad
Dnešný ruský agent nepotrebuje mŕtvu schránku v parku, stačí mu šifrovaná aplikácia. Demokratizácia špionáže, o ktorej Bednár hovorí, spočíva v tom, že bariéra vstupu do sveta tajných služieb takmer zanikla. Stačí odpovedať na inzerát na Telegrame.
„V tejto chvíli môžeme hovoriť aj o demokratizácii spravodajskej činnosti. To, čo tá charakterizácia v podstate… možno ju interpretovať takým spôsobom, že… prechádzajú tajné služby k využívaniu jednorazových, veľmi lacných agentov, k verbovaniu prostredníctvom sociálnych sietí, využívanie kybernetických útokov, využívanie iných, v podstate hybridných nástrojov,“ objasňuje analytik.
5. Technologická kontinuita: YouTube ako nástroj komunikácie
Hoci sa technológie menia, ruský rukopis zostáva v niečom rovnaký – v schopnosti využiť akúkoľvek platformu na skrytú komunikáciu. Podľa Bednára sú ruské služby majstrami v schovávaní správ „na očiach verejnosti“, čo dokazuje aj historický príklad s komentármi na internete.
„My sme napríklad nerozoberali prípady agentov, ktorí pôsobili ešte v časoch Sovietskeho zväzu 20 rokov v Nemecku. A oni napríklad komunikovali takým spôsobom, že už v roku 2009 na kanáli YouTube si vytvorili profil a komentovali na stránke… S agentom v Moskve si vymieňali informácie, predávali si tajné správy, príkazy, kde v interpunkcii a v zmenách textu zašifrovali číselné údaje,“ uvádza Bednár.
Prehľad ruského bezpečnostného aparátu
Aby sme pochopili rozsah hrozby, je potrebné poznať štruktúru služieb, ktoré tieto operácie vykonávajú.
FSB (Federálna služba bezpečnosti)
Kontrarozviedka a vnútorná bezpečnosť. Operácie v „blízkom zahraničí“, sledovanie opozície a kybernetické útoky.
SVR (Služba vonkajšej rozviedky)
Zahraničná špionáž. Klasická špionáž, infiltrácia politických a ekonomických elít Západu.
GRU (Vojenská rozviedka)
Vojenské spravodajstvo. Najagresívnejšia zložka; zodpovedná za sabotáže, atentáty a kyberútoky (jednotka 29155).
Rosgvardia (Národná garda)
Vnútorný ozbrojený zbor. Pozn.: Nie je klasickou tajnou službou. Funguje podľa špecializovaného zákona ako militarizovaná sila na ochranu režimu a kontrolu obsadených území.
Záver a kľúčový odkaz:
Navzdory masívnemu tlaku Bednár pripomína historickú skúsenosť, ktorá by nám mala dodať sebavedomie. Ruský systém nie je neomylný a pod tlakom sa dokáže zrútiť.
„My sme už Rusov v spravodajskej vojne raz porazili na konci studenej vojny a presne vieme, ako to vypadá, keď ich porazíme. My sme presne zažili ten stav toho totálneho rozkladu toho ich systému,“ uzatvára citáciou Vladimír Bednár.
