Vysoký predstaviteľ Hamasu v nedeľu vyhlásil, že toto palestínske islamistické hnutie nezloží zbrane ani neprijme zahraničnú intervenciu v Pásme Gazy. Ide o jasnú reakciu na požiadavky Spojených štátov a Izraela. „Kriminalizácia odporu, jeho zbraní a tých, ktorí ho uskutočňujú, je niečo, čo by sme nemali akceptovať,“ povedal Chálid Mišál na konferencii v Dauhe. „Pokiaľ existuje okupácia, existuje aj odpor. Odpor je právom národov pod okupáciou… je to niečo, na čo sú národy hrdé,“ dodal Mišál, ktorý v minulosti skupinu viedol.
Čítajte viac Izraelskí vojaci údajne odovzdali Netanjahuovi dokument opisujúci, ako Hamas v Gaze obnovuje svoje sily
Kontext konfliktu a mierový plán
Hamas vedie ozbrojený boj proti tomu, čo považuje za izraelskú okupáciu palestínskych území. Súčasnú vojnu spustil smrtiaci cezhraničný útok z Pásma Gazy na Izrael zo 7. októbra 2023. Prímerie v Gaze, sprostredkované USA, sa momentálne nachádza vo svojej druhej fáze. Tá predpokladá demilitarizáciu územia – vrátane odzbrojenia Hamasu – spolu s postupným sťahovaním izraelských síl. Hamas opakovane vyhlásil, že odzbrojenie je červenou líniou, hoci naznačil, že by mohol zvážiť odovzdanie zbraní budúcemu palestínskemu vládnemu orgánu. Izraelskí predstavitelia odhadujú, že Hamas má v Gaze stále približne 20 000 bojovníkov a 60 000 útočných pušiek typu Kalašnikov.
Čítajte viac Premiér Netanjahu: Izrael si ponechá kontrolu nad územím medzi Jordánom a Stredozemným morom
Nová správa Gazy pod taktovkou Donalda Trumpa
Na prevzatie každodennej správy v zničenom Pásme Gazy bol vytvorený palestínsky technokratický výbor. Stále však nie je jasné, či alebo ako sa bude zaoberať otázkou demilitarizácie. Výbor funguje pod takzvanou Radou mieru (Board of Peace), čo je iniciatíva, ktorú spustil americký prezident Donald Trump.
- Pôvodný účel: Dohľad nad prímerím a povojnová obnova Gazy.
- Rozšírenie mandátu: Kritici sa obávajú, že by sa rada mohla stať konkurentom OSN.
- Vznik: Trump radu predstavil minulý mesiac na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde k podpisu jej zakladacej listiny prizval lídrov z takmer dvoch desiatok krajín.
Popri Rade mieru vytvoril Trump aj Exekutívnu radu pre Gazu, poradný orgán technokratického výboru. Jej členmi sú medzinárodné osobnosti vrátane amerických vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera, či bývalého britského premiéra Tonyho Blaira.
Čítajte viac USA tlačia na odzbrojenie Hamasu výmenou za amnestiu, Netanjahu protestuje
Varovanie pred vonkajším vplyvom
Mišál v nedeľu vyzval Radu mieru, aby prijala vyvážený prístup, ktorý by umožnil obnovu Gazy a prísun pomoci pre jej 2,2 milióna obyvateľov. Zároveň však varoval, že Hamas neprijme nad palestínskym územím žiadnu cudziu moc. „Pridržiavame sa našich národných princípov a odmietame logiku opatrovníctva, externých zásahov alebo návratu mandátnej správy v akejkoľvek forme,“ vyhlásil Mišál. „Palestínčania majú vládnuť Palestínčanom. Gaza patrí ľudu Gazy a Palestíne. Cudziu nadvládu neprijmeme,“ uzavrel.
Chálid Mišál je jednou z najvplyvnejších a najznámejších postáv palestínskeho militantného a politického hnutia Hamas. Dlhé roky pôsobil ako hlavný tvár hnutia v zahraničí a zohral kľúčovú úlohu pri formovaní jeho politickej stratégie.
Mladosť a exil – Narodil sa v roku 1956 v Silwade na Západnom brehu Jordánu. Po šesťdňovej vojne v roku 1967 jeho rodina utiekla do Kuvajtu, kde Mišál strávil veľkú časť svojej mladosti. Tam vyštudoval fyziku a zapojil sa do islamistického aktivizmu. Práve v Kuvajte sa stal jedným zo spoluzakladateľov hnutia Hamas koncom 80. rokov.
Pokus o vraždu v Jordánsku (1997) – Tento incident urobil z Mišála živého mučeníka a svetovú celebritu. V roku 1997 sa agenti izraelského Mossadu pokúsili v jordánskom Ammáne o jeho likvidáciu tak, že mu do ucha vstrekli jed. Pokus zlyhal, agenti boli chytení a jordánsky kráľ Husajn zúril. Kráľ pohrozil Izraelu zrušením mierovej zmluvy, ak nepošlú protijed. Izrael pod tlakom ustúpil, poslal protijed a navyše musel prepustiť z väzenia duchovného vodcu Hamasu, šejka Ahmeda Jassína.
Vodca Hamasu (2004 – 2017) – Po tom, čo Izrael v roku 2004 zabil šejka Jassína a jeho nástupcu Abdel Azíza al-Rantísího, sa Mišál stal politickým vodcom Hamasu. Keďže žil v exile (najprv v Jordánsku, neskôr v Sýrii a Katare), slúžil ako hlavný diplomat hnutia, vyjednával o financiách a udržiaval vzťahy s Iránom, Tureckom či Ruskom.
Ideologický postoj – Mišál je známy svojím pragmatickým, no zároveň neústupným prístupom: Odpor: Dlhodobo obhajuje ozbrojený odpor proti Izraelu a odmieta uznať štát Izrael. Vzťah k hraniciam: V minulosti naznačil, že Hamas by mohol prijať palestínsky štát v hraniciach z roku 1967 (Západný breh a Gaza), ale bez toho, aby formálne uznal Izrael. Súčasnosť: V aktuálnych vyjadreniach (ako ste videli v preloženom texte z roku 2026) ostro odmieta odzbrojenie hnutia a akúkoľvek formu zahraničnej správy nad Gazou.
Súčasná úloha – V roku 2017 ho vo funkcii šéfa politického byra nahradil Ismail Haníja. Mišál sa však stiahol len čiastočne – v súčasnosti vedie zahraničnú kanceláriu Hamasu v Katare. Po vypuknutí vojny v roku 2023 a následných útokoch na politických lídrov hnutia (vrátane zabitia Haníju v roku 2024) jeho vplyv opäť vzrástol, keďže zostáva jedným z mála vysoko postavených lídrov, ktorí operujú z bezpečia zahraničia.
