Bezpečnostné zložky zatkli členov teroristickej bunky zodpovednej za raketové útoky na štvrť Mezzeh v Damasku z minulého mesiaca, oznámilo v nedeľu sýrske ministerstvo vnútra. Zároveň uviedlo, že zbrane použité pri útoku pochádzajú od libanonskej teroristickej organizácie Hizballáh. V vyhlásení zverejnenom na Telegrame ministerstvo uviedlo, že bezpečnostné zložky v spolupráci s Riaditeľstvom všeobecného spravodajstva „uskutočnili sériu operácií zameraných na teroristickú bunku zapojenú do niekoľkých útokov na oblasť Mezzeh a tamojšie vojenské letisko,“ pričom poznamenalo, že „bunka bola úplne rozložená a všetci jej členovia boli zatknutí“.
Aktivity libanonského Hizballáhu v Sýrii prešli za posledných 13 rokov dramatickým vývojom – od rozhodujúcej sily, ktorá zachránila Asadov režim, až po súčasnú rolu prenasledovaného „cudzieho elementu“ pod novou sýrskou správou vo februári 2026. Prehľad ich kľúčových aktivít a vplyvu:
Záchrana Asadovho režimu (2013 – 2024) – Hizballáh vstúpil do sýrskej občianskej vojny otvorene v roku 2013 (bitka o Kusajr). Bez ich disciplinovaných jednotiek a skúseností s partizánskym bojom by režim Bašára al-Asada pravdepodobne padol už pred rokmi.
- Vojenská prítomnosť: Na vrchole konfliktu mal Hizballáh v Sýrii odhadom 5 000 až 8 000 bojovníkov.
- Strategické oblasti: Kontrolovali najmä pohraničné oblasti s Libanonom (pohorie Kalamún), aby zabezpečili zásobovacie trasy, a mali silné zastúpenie v okolí šiitskych svätýň (napr. Sajjida Zejnab v Damasku).
Vybudovanie „Iránskeho pozemného mosta“ – Sýria slúžila Hizballáhu ako životne dôležitý logistický uzol. Cez sýrske letiská (najmä vojenské letisko Mezzeh) a prístavy prúdili iránske zbrane určené pre Libanon.
- Výroba zbraní: S pomocou iránskych expertov Hizballáh v Sýrii prevádzkoval podzemné dielne na modernizáciu rakiet a výrobu dronov.
- Pašerácke trasy: Vybudovali sofistikovanú sieť tunelov a tajných ciest cez hranicu, ktoré využívali nielen na presun zbraní, ale aj na lukratívny nelegálny obchod (napr. s drogou Captagon), ktorým financovali svoje operácie.
Výcvik a velenie milícií – Hizballáh v Sýrii nefungoval len ako bojová sila, ale aj ako inštruktor. Cvičili sýrske provládne milície (NDF) a koordinovali činnosť iných šiitskych skupín z Iraku, Afganistanu a Pakistanu. Vytvorili tak paralelnú armádu, ktorá bola často lojálnejšia Teheránu než Damasku.
Konfrontácia s Izraelom na sýrskej pôde – Hizballáh sa pokúsil premeniť sýrsku stranu Golanských výšin na nový front proti Izraelu. To viedlo k stovkám izraelských náletov na ich sklady, konvoje a veliteľské centrá po celej Sýrii.
Súčasný stav (2025 – 2026): Odchod do podzemia – Po páde Asadovho režimu v decembri 2024 sa pozícia Hizballáhu radikálne zmenila. Nová sýrska vláda, zložená prevažne zo sunnitských skupín, vníma Hizballáh ako nepriateľskú okupačnú silu.
- Sťahovanie síl: Väčšina oficiálnych jednotiek sa stiahla do Libanonu, aby sa vyhla priamej likvidácii novou sýrskou armádou.
- Teroristické bunky: Ako ukázali nedávne správy o zatknutiach v Damasku (február 2026), zvyšky Hizballáhu prešli na partizánsku taktiku. Snažia sa destabilizovať nový režim pomocou raketových útokov a dronov, pričom využívajú staré sklady a siete v ruinách miest ako Darayya.
Šíitsky Hizballáh bol vďaka svojim väzbám na Iránsku islamskú republiku významným spojencom bývalého prezidenta Bašára al-Asada a do občianskej vojny v Sýrii sa na jeho strane zapojil v roku 2013. Avšak po kolapse Asadovho režimu v decembri 2024 väčšina síl Hizballáhu opustila Sýriu a stiahla sa do Libanonu. Novej sýrskej vláde dominujú členovia bývalých sunnitských islamistických teroristických skupín, ktoré počas občianskej vojny vybojovali mnoho krvavých bitiek s Hizballáhom a s ním spojenými iránskymi milíciami. Po zvrhnutí Asadovho režimu vláda spustila kampaň na ukončenie nekontrolovaného pašovania zbraní pozdĺž libanonských hraníc.
Ministerstvo tvrdí, že k zatknutiu došlo po niekoľkých týždňoch sledovania s cieľom určiť miesta odpaľovania rakiet, čo ich priviedlo do oblastí Darayya a Kafr Souseh v Damasku. Pri sérii razií bezpečnostné zložky zadržali členov bunky a „množstvo dronov, ktoré boli pripravené na použitie pri teroristických útokoch,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Darayya bola počas sýrskej občianskej vojny dejiskom intenzívneho konfliktu medzi Asadovým režimom a povstaleckými silami, pričom po prudkých bojoch v roku 2016 zostala takmer úplne neobývaná. Veľká časť tejto štvrte stále leží v ruinách. „Prvotné vyšetrovanie zatknutých odhalilo ich napojenie na cudzie subjekty a skutočnosť, že zdrojom rakiet a odpaľovacích zariadení použitých pri útokoch, ako aj zaistených dronov, je libanonská milícia Hizballáh,“ pokračuje vyhlásenie.
SOHR (Slovenský názov: Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva; anglicky: Syrian Observatory for Human Rights) je jedna z najcitovanejších a zároveň najkontroverznejších organizácií monitorujúcich konflikt v Sýrii.
Pôvod a fungovanie – Organizácia vznikla v máji 2006. Napriek svojmu názvu nesídli v Sýrii, ale v anglickom meste Coventry. Jej zakladateľom a jedinou verejne známou tvárou je Rami Abdulrahman (vlastným menom Osama Suleiman), sýrsky emigrant a majiteľ obchodu s oblečením, ktorý zo Sýrie odišiel pred viac ako dvadsiatimi rokmi.
Sieť informátorov – SOHR funguje na báze širokej siete aktivistov, lekárov, právnikov a bývalých vojakov priamo v Sýrii (údajne ich má viac ako 200). Abdulrahman tieto informácie zhromažďuje cez telefón a šifrované aplikácie, následne ich overuje a publikuje. Informátori sledujú počty obetí (civilných aj vojenských), letecké nálety, územia pod kontrolou jednotlivých strán, mučenie vo väzniciach a od roku 2025 aj aktivity novej sýrskej vlády po páde Asada.
Prečo je SOHR dôležité – Počas dlhých rokov občianskej vojny bola Sýria pre zahraničných novinárov mimoriadne nebezpečná. SOHR sa stalo primárnym zdrojom informácií pre svetové agentúry ako Reuters, AP či BBC. Ich správy často slúžili ako jediný dôkaz o masakroch v oblastiach, kde nikto iný nemal prístup.
Kritika a kontroverzie – Napriek svojej dôležitosti čelí SOHR dlhodobo kritike z viacerých strán:
- Metodika: Kritici sa pýtajú, ako môže jeden človek z bytu v Anglicku hodnoverne overovať počty obetí v chaotickom vojnovom konflikte na druhom konci sveta.
- Objektivita: Asadov režim a Rusko obviňovali SOHR z predpojatosti a práce pre britskú rozviedku. Naopak, niektoré opozičné skupiny im vyčítali, že podhodnocujú obete spôsobené vládnymi vojskami.
- Transparentnosť: Financovanie organizácie je zahalené tajomstvom, hoci Abdulrahman tvrdí, že dostáva len malé granty a využíva vlastné úspory.
SOHR v roku 2026 – Po zvrhnutí Asadovho režimu v decembri 2024 SOHR nezaniklo. V súčasnosti (február 2026) zameriava svoju pozornosť na:
- Vnútorné čistky: Monitoruje, ako nová sýrska vláda zaobchádza so zvyškami starého režimu.
- Aktivity milícií: Podrobne informuje o útokoch „spiacich buniek“ Hizballáhu a iránskych skupín.
- Turecký vplyv: Sledujú prehlbujúcu sa prítomnosť Turecka na severe krajiny.
Hizballáh poprel akúkoľvek spojitosť so zadržanými bojovníkmi a tvrdí, že v Sýrii nie je prítomný. Minulý mesiac sýrske úrady oznámili, že štvrť Mezzeh zasiahli tri rakety bez toho, aby si vyžiadali obete. Jedna údajne zasiahla kupolu mešity Al-Muhammadi, ďalšia zasiahla budovu telekomunikácií, zatiaľ čo tretia dopadla v blízkosti vojenského letiska Mezzeh. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v tom čase informovalo, že v štvrti susediacej s mešitou sídlia „predstavitelia najvyššieho vedenia nového režimu“, čo z nich robí potenciálny cieľ útokov. Pred takmer dvomi mesiacmi, 9. decembra, sýrska štátna tlačová agentúra SANA informovala, že okolie vojenského letiska Mezzeh bolo terčom „troch granátov neznámeho pôvodu, ktoré nespôsobili žiadne zranenia ani materiálne škody“. Mesiac predtým bola zranená žena, keď raketa zasiahla dom v tejto oblasti. Agentúra SANA vtedy citovala vojenský zdroj, podľa ktorého bol útok vykonaný „raketami odpálenými z mobilnej platformy“.
