V úvode rozhovoru sa minister vyjadril k nedávnej sabotáži energetickej siete v Berlíne. Uviedol, že vyšetrovatelia jasne predpokladajú zodpovednosť ľavicových teroristov, pričom nateraz nič nenasvedčuje účasti cudzích mocností. Napriek tomu minister zdôraznil, že nevylučujú žiadnu možnosť, najmä pokiaľ ide o pozadie a motívy činu. Podotkol, že vypísaná odmena milión eur za informácie svedčí o tom, že štát berie boj proti dlhodobo podceňovanému ľavicovému extrémizmu vážne.
V otázke ochrany kritickej infraštruktúry Dobrindt skonštatoval, že Nemecko je na dobrej ceste. Vyzdvihol nedávne schválenie strešného zákona o kritickej infraštruktúre, ktorý podľa neho súčasná vláda presadila za niekoľko mesiacov po tom, čo ho predchádzajúci kabinet zdržiaval. Vysvetlil, že prvýkrát platia celoplošné normy, no zároveň upozornil, že investovať musia aj samotní prevádzkovatelia, keďže absolútna bezpečnosť nie je možná.
Minister ďalej ubezpečil, že spolupráca so zahraničnými tajnými službami, vrátane USA pod vedením Donalda Trumpa a Izraela, funguje a dokonca sa rozširuje. Vyjadril však ambíciu posilniť domáce kapacity a pretransformovať Spolkový úrad na ochranu ústavy na plnohodnotnú tajnú službu s operatívnymi schopnosťami. Táto spolupráca je podľa neho kľúčová najmä pri kybernetických útokoch, kde chce štát nielen brániť svoje systémy, ale mať aj schopnosť aktívne narúšať infraštruktúru útočníkov v zahraničí.
K politickej situácii v USA poznamenal, že zásahy amerických imigračných úradov voči obyvateľstvu považuje za šokujúce a v Nemecku nepredstaviteľné. Napriek tomu zdôraznil, že USA zostávajú pre Nemecko kľúčovým partnerom bez ohľadu na aktuálnu politickú situáciu. V tejto súvislosti varoval, že americká strana musí lepšie pochopiť nespoľahlivosť strany AfD, ktorá má podľa neho nebezpečne blízko k Rusku a Číne, hlavným systémovým rivalom Západu.
Pokiaľ ide o samotnú AfD, Dobrindt ju označil za pravicovo-extrémistickú stranu, no k otázke jej zákazu sa vyjadril zdržanlivo. Uviedol, že je potrebné počkať na rozhodnutia súdov a následne zvážiť opatrenia v oblasti pracovného práva v štátnej službe či držby zbraní. Namiesto zákazu odporučil bojovať proti AfD politicky – a to tak, že demokratický stred dokáže svoju schopnosť riešiť problémy občanov.
V oblasti migrácie minister vyzdvihol, že sa mu podarilo znížiť počet prichádzajúcich utečencov o polovicu, resp. o dve tretiny v porovnaní s predminulým rokom. V tomto trende plánuje pokračovať aj pomocou inovatívnych riešení, ako sú návratové centrá v tretích krajinách mimo EÚ. Zdôraznil, že na rozdiel od predchádzajúcich pokusov iných štátov teraz existuje potrebný právny rámec EÚ a tieto centrá by fungovali pod európskym dohľadom. Na záver Dobrindt obhajoval zachovanie hraničných kontrol, kým nebude plne funkčný nový európsky azylový systém, ktorý by zahŕňal ochranu vonkajších hraníc a funkčný mechanizmus solidarity. Vyjadril presvedčenie, že v polovici roka 2026 bude tento systém funkčný.