Spojené štáty vedú na strategickej, priemyselnej aj naratívnej úrovni. Ukrajina predstavuje bezprecedentné operačné laboratórium, zatiaľ čo Čína pokračuje v raste s menej viditeľným, ale pragmatickým prístupom. Hovoríme o umelej inteligencii (UI) využívanej v obrane. Jej prítomnosť je reálna, ale nie vo všemocnej podobe, o ktorej sa často píše. Od logistiky až po kybernetickú bezpečnosť UI prepisuje hierarchiu vojenskej moci. Skutočný zápas sa však odohráva na oblohe: v roku 2025 využívalo vojenské drony viac ako sto krajín a odhaduje sa, že tento trh do roku 2030 presiahne 58 miliárd dolárov. „Je to dôležité ako pušný prach,“ vyhlásil bývalý dôstojník Patrick Shepherd v článku pre CNN. Najbezprostrednejší dôvod je ekonomický, ale nie je jediný. Taliansky server insideover.com sa o tom rozprával s Emanuelem Bezzecchim, expertom na UI vo svete obrany.
Vojenská moc už nie je exkluzívna
Technologický vývoj súčasných konfliktov poukázal na ohromujúcu ekonomickú priepasť medzi tradičnými zbraňovými systémami a novými autonómnymi technológiami. Stíhačka F-16 stojí 30 až 70 miliónov dolárov; FPV dron stojí od 300 do 2 000 dolárov. Za cenu jednej balistickej rakety je možné vyzbrojiť sa viac ako 20 kamikadze dronmi Shahed, ktoré stoja od 20 do 50 tisíc dolárov. Drony okrem úspory ponúkajú vytrvalosť vo vzduchu, presnosť vyššiu než delostrelectvo a bezprecedentnú jednoduchosť použitia. „Dnes drony, alebo dokonca softvér, dáta a komunikácia, môžu na bojisku urobiť zásadný rozdiel,“ vysvetľuje Emanuele Bezzecchi. „Moc hrozby už nie je sústredená len vo veľkých komplexných celkoch, ale je distribuovaná, modulárna a škálovateľná.“ Podľa experta to má prelomový účinok, pretože to drasticky znižuje bariéry vstupu do sveta obrany, a to z technologického aj ekonomického hľadiska.
Noví hráči vo vojenskom svete
Skutočným problémom pre tradičných gigantov obranného priemyslu je udržať krok so svetom, kde inovácie napredujú oveľa rýchlejšie. „Dnes existuje obrovské množstvo súkromného kapitálu pripraveného financovať startupy v sektore obrany. Objavia sa noví protagonisti: Palantir, Anduril, Shield AI, Helsing, Destinus a ďalší zameraní na roje, autonómiu a softvérovo definovanú obranu.“ Sú to v istom zmysle noví „influenceri“ obrany. Nazývajú sa tak preto, lebo na rozdiel od tradičných firiem využívajú sociálne siete ako jeden z hlavných nástrojov obchodného rozvoja a náboru. Sú to firmy, ktoré hovoria jazykom softvéru, rastú rýchlo a získavajú čoraz väčší podiel na kontraktoch. Nedávno napríklad americký Palantir uzavrel zmluvu s ukrajinskou armádou na vytvorenie platformy Dataroom, ktorá spracováva milióny dát z terénu na podporu rozhodovania veliteľov. „Myšlienka trénovať systémy UI na reálnych dátach z konfliktu je silná, ale ostáva otázne, nakoľko sú tieto riešenia skutočne rozhodujúce v boji a nakoľko sú odolné voči protiopatreniam protivníka.“
Menej výkonné, ale spoľahlivejšie
Adopcia UI vo vojenskej oblasti je brzdená oveľa prísnejšími technologickými a právnymi obmedzeniami než v civilnom svete. „Ak sa vám prehreje smartfón, zmeškáte hovor, ale ak sa to stane kritickému systému počas letu, následky sú katastrofálne.“ Preto sa obrana spolieha na DAL (Design Assurance Level), protokoly extrémnej bezpečnosti. Najvyššia úroveň, DAL-A, pripúšťa len jednu kritickú poruchu na miliardu letových hodín. Súčasné grafické procesory (GPU) tieto štandardy nespĺňajú, preto sa obrana orientuje na menšie modely UI, schopné bežať na CPU alebo čipoch FPGA. Tieto čipy majú často nižší výkon než smartfón najnovšej generácie, ale zaručujú totálnu spoľahlivosť v extrémnych podmienkach.
Kto zje najväčší kus koláča
Zatiaľ čo Trumpova administratíva spustila stratégiu AI Acceleration Strategy pre americkú dominanciu, Bezzecchi varuje pred podceňovaním Pekingu. „USA zostávajú bezpochyby najpokročilejšou krajinou, ale je dôležité rozlišovať deklarované líderstvo od schopností preukázaných v teréne. Dominantný naratív je veľmi západocentrický, ale Čína opakovane dokázala, že vôbec nie je pozadu.“ Pripomína paralelu s autonómnym riadením: na Západe sa roky hovorilo o Tesle, ale dnes sú v Číne autonómne taxíky bežnou realitou v masovom meradle. Skutočná miera technologického náskoku sa neukáže v bielych knihách, ale v schopnosti prinútiť UI fungovať v reálnych, komplexných a nepriateľských scenároch.
Porovnanie medzi USA a Čínou v oblasti umelej inteligencie (UI) pre obranu odhaľuje dva radikálne odlišné svety – jeden postavený na technologickej vízii a špičkovom softvéri, druhý na rýchlom nasadení a masívnom meradle.
USA: Strategické líderstvo a „softvérová“ vojna – Spojené štáty stavajú na svojej pozícii technologického inovátora. Ich prístup sa vyznačuje tromi kľúčovými faktormi:
- Naratív a komunikácia: Americké startupy ako Anduril alebo Palantir fungujú ako „influenceri“ obrany. Ich sila spočíva v schopnosti predávať víziu moderného boja a získavať súkromný kapitál.
- Softvérovo definovaná obrana: USA sa sústredia na to, aby mozgom armády bol softvér. Príkladom je platforma Dataroom, ktorá na Ukrajine spracováva dáta priamo z bojiska.
- Extrémna bezpečnosť (DAL): Americký systém je brzdený (ale aj chránený) prísnymi certifikáciami. Snaha o dosiahnutie absolútnej spoľahlivosti (napr. protokol DAL-A) znamená, že proces od prototypu k nasadeniu je pomalší.
Čína: Pragmatizmus a masová realita – Čína zvolila menej hlučný, ale o to efektívnejší prístup „zdola nahor“, ktorý sa zameriava na hmatateľné výsledky:
- Implementácia nadovšetko: Zatiaľ čo Západ o inováciách píše štúdie (tzv. white papers), Čína ich testuje v praxi. Analógiou sú autonómne taxíky – v USA sa o nich roky hovorí, v čínskych mestách už bežne a vo veľkom jazdia.
- Vojensko-civilná fúzia: Čínsky štát má priamu kontrolu nad priemyslom, čo umožňuje bleskové cykly rozhodovania a okamžitú industrializáciu nových technológií.
- Prístup „pokus-omyl“: Číňania sa menej boja zlyhania. Ak systém urobí chybu, opravia ho a idú ďalej, zatiaľ čo západné regulačné rámce sa snažia chybe predísť za cenu straty času.
- Náskok v hardvéri: Čína momentálne vedie vo vývoji námorných a leteckých dronov, ktoré sú už pripravené na operačné nasadenie v masovom meradle.
Umelá inteligencia na predpovedanie vojny
UI neslúži len na reakciu, ale aj na predpovedanie. Medzinárodné organizácie už používajú model VIEWS na odhad eskalácie konfliktov. Algoritmus podľa Bezzecchiho nevidí budúcnosť, ale ponúka pravdepodobnostné odhady založené na historických vzoroch. Existuje však riziko sebanaplňujúceho sa proroctva: „Ak model signalizuje krízu a vy agresívne presuniete svoje sily, druhá strana zareaguje. Predpoveď sa ‚stane pravdou‘, pretože ste na jej základe konali. UI môže zlepšiť pripravenosť, ale rozhodujúce je riadenie.“
Zabijácke drony stále potrebujú človeka
Skutočný posun nastáva pri samovražedných dronoch, ako sú tie od ukrajinskej firmy X-Drone, ktoré by mali autonómne zasahovať pevné ciele. Expert však upozorňuje, že realita je zatiaľ skromnejšia než marketingové sľuby. Väčšina dronov je stále riadená ľuďmi, často cez optické vlákna, aby odolali rušeniu. Smrtiace rozhodnutie zostáva na človeku. „Pokiaľ človek zostane v rozhodovacom cykle (in the loop), reťazec zodpovednosti je jasný. Vo chvíli, keď by sa UI stala plne autonómnym subjektom, celý právny systém by sa ocitol v kríze.“ Rovnako to platí aj pre chatboty ako Grok, ktoré využíva Pentagón. Generatívna UI môže pomôcť pri analýze dokumentov, ale nie pri strategickom rozhodovaní. Nemá vedomie o kontexte a môže si „vymýšľať“ (halucinovať). Jej využitie tak zostáva obmedzené na nezáväznú podporu rozhodovania. Nakoniec sa všetko vracia k etike. „UI sa nerozhoduje, či bude dobrá alebo zlá, to musíme urobiť my. Rozdiel robia pravidlá, ktoré sa my ľudia rozhodneme dodržiavať,“ uzatvára Bezzecchi.