Na dosiahnutie absolútneho víťazstva vo vojne proti Hamasu musí Izrael ešte zlikvidovať zbrane Hamasu a demilitarizovať Pásmo Gazy, uviedol premiér Benjamin Netanjahu na utorkovej večernej tlačovej konferencii, ktorá bola vzhľadom na svoj rozsah výnimočná. Izraelský premiér sa vo svojom prejave dotkol niekoľkých citlivých tém vrátane obvinenia bývalého amerického prezidenta Joea Bidena z ohrozenia izraelských vojakov zbrojným embargom. Vyhlásil tiež, že Izrael si ponechá bezpečnostnú kontrolu nad celým územím medzi riekou Jordán a morom, a odmietol predčasné voľby s odvolaním sa na pretrvávajúce bezpečnostné napätie. Hlavným bodom jeho prejavu bolo dokončenie „posvätnej misie“ návratu všetkých rukojemníkov po nedávnom náleze pozostatkov hrdinu Rana Gviliho, posledného izraelského rukojemníka v Pásme Gazy, ktorého telo bolo v nedeľu vrátené do Izraela, informuje izraelský web allisraelnews.com.
Čítajte viac Izraelský plán výstavby ozbrojených síl na roky 2026 – 2030 sa zameriava na technológie a pripravenosť
„Absolútne víťazstvo stojí na troch veciach: návrate všetkých našich rukojemníkov, zlikvidovaní zbraní Hamasu a demilitarizácii Gazy,“ povedal Netanjahu a zdôraznil, že po celý čas veril v dosiahnutie návratu rukojemníkov, a to aj napriek tomu, čo opísal ako opačné tvrdenia bezpečnostných predstaviteľov. „Pretože vo vojne je viac než čokoľvek iné dôležité ignorovať hluk v pozadí a s rozvahou čeliť tlakom z domova i zo zahraničia.“ V kontroverznom vyhlásení počas diskusie Netanjahu poznamenal, že Izrael zaplatil vo vojne „veľmi vysokú cenu“ stratou mnohých vojakov. „Časť z toho je to, čo sa deje vo vojne,“ povedal predtým, než poznamenal, že „v určitej fáze sme nemali dostatok munície. Časť tej chýbajúcej munície bola dôsledkom embarga,“ povedal s odkazom na rozhodnutie bývalého amerického prezidenta Bidena o spomalení dodávok určitej munície a vybavenia.
Čítajte viac Spoločnosť Israel Aerospace Industries predstavila nový systém ochrany hraníc
Netanjahuove slová zazneli v období napätia medzi Jeruzalemom a Washingtonom, ktorý údajne tlačí na Izrael, aby prešiel k druhej fáze prímeria vrátane otvorenia prechodu Rafah, čo by umožnilo začiatok rekonštrukcie. Premiér však zdôraznil, že Hamas musí byť odzbrojený ešte pred začiatkom obnovy, pričom tvrdí, že on a Trump sú v tejto otázke na rovnakej vlnovej dĺžke. „Aj teraz počúvam vyhlásenia, že umožníme rekonštrukciu Gazy pred demilitarizáciou. To sa nestane. Počúvam, že do Gazy privedieme tureckých a katarských vojakov. To sa tiež nestane. Počúvam, že dovolím vytvorenie palestínskeho štátu v Gaze. To sa nestalo a ani sa to nestane.“ Pokiaľ ide o dlhodobú budúcnosť Pásma Gazy, zopakoval svoj totálny odpor voči palestínskemu štátu, a to aj napriek tomu, že Mierový plán pre Gazu obsahuje zmienku o „dôveryhodnej ceste k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti“. „Dnes ani zajtra to nedovolíme,“ vyhlásil Netanjahu. „Izrael si ponechá bezpečnostnú kontrolu nad celým územím, od Jordánu až po more, a to platí aj pre Pásmo Gazy.“
Čítajte viac Minister obrany Kac vyzýva Izraelské obranné sily na plánovanie rozsiahlych operácií v Judei a Samárii
Na záver svojho pripraveného prejavu Netanjahu varoval iránsky režim pred opätovným útokom na Izrael. „Vojnou za vykúpenie sme spoločne dosiahli veľké úspechy. Tvrdo sme zasiahli Irán aj jeho teroristických zástupcov. Teraz sa iránska os snaží spamätať, ale my im to nedovolíme. Ak Irán urobí osudovú chybu a zaútočí na Izrael, odpovieme silou, akú Irán ešte nevidel.“ Dodal, že je v „neustálom kontakte“ s Trumpovou administratívou ohľadom tejto otázky.
Výraz „Vojna za vykúpenie“ (v hebrejčine Milchemet HaTkuma, čo sa dá preložiť aj ako „Vojna za obrodu“ alebo „Vojna za vzkriesenie“) je termín, ktorý Benjamin Netanjahu začal presadzovať ako oficiálny názov pre konflikt, ktorý sa v Izraeli pôvodne označoval len ako „Vojna Železné meče“ (začatá po útoku Hamasu 7. októbra 2023).
Hamas sa snaží začleniť svoju políciu a civilných úradníkov do novej správy Gazy
Teroristická organizácia Hamas sa v súčasnosti usiluje o dohodu, ktorá by umožnila začlenenie jej policajtov a štátnych zamestnancov do novej správy Gazy pod vedením Výkonnej rady Gazy (Gaza Executive Board), informovala v pondelok agentúra Reuters. Hamas v súčasnosti kontroluje necelú polovicu Pásma Gazy na základe dohody o prímerí z októbra 2025, ktorú sprostredkovali Spojené štáty. Policajné hliadky tejto teroristickej skupiny operujú v oblastiach pod kontrolou Hamasu, zatiaľ čo územie za tzv. žltou líniou (Yellow Line), ktoré držia Izraelské obranné sily (IDF), je zväčša zničené a opustené. Podľa 20-bodového mierového plánu pre Gazu, ktorý práve vstupuje do svojej druhej fázy, by mal byť Hamas odzbrojený a správa oblastí pod jeho autoritou by mala prejsť na technokratický Národný výbor pre správu Gazy (NCAG). Ten bude spravovať enklávu pod dohľadom Výkonnej rady Gazy.
V kontexte mierového plánu pre Pásmo Gazy je Žltá línia (Yellow Line) kľúčovým geopolitickým a bezpečnostným termínom. Ide o líniu, ktorá rozdeľuje Pásmo Gazy na dve zóny s odlišným režimom správy a vojenskej kontroly. Žltá línia určuje hranicu medzi územím, ktoré zostáva pod kontrolou Izraelských obranných síl (IDF), a územím, ktoré je v rámci dohôd o prímerí ponechané pod dočasnou správou palestínskych subjektov (v súčasnosti stále s prítomnosťou civilných zložiek Hamasu).
Po odzbrojení Hamasu a prevzatí administratívnej kontroly výborom NCAG sa očakáva, že IDF začnú s sťahovaním z území, ktoré držia. Hamas však naďalej odmieta zložiť zbrane a zdá sa, že vytvorenie Medzinárodných stabilizačných síl (ISF) – ktoré mali pôvodne skupinu odzbrojiť aj zaistiť bezpečnosť v enkláve – uviazlo na mŕtvom bode. Agentúra Reuters uviedla, že lídri Hamasu poslali list veľkému počtu civilných zamestnancov a policajných predstaviteľov, v ktorom ich informovali o úsilí začleniť ich do správy NCAG. Očakáva sa, že tento krok narazí na silný odpor izraelskej vlády, ktorá považuje policajné zložky Hamasu za súčasť vojenskej štruktúry skupiny a počas vojny sa zameriavala na ich členov. Izrael tiež vyhlásil, že žiadna nová správa v Gaze nesmie zahŕňať členov Hamasu.
Čítajte viac USA tlačia na odzbrojenie Hamasu výmenou za amnestiu, Netanjahu protestuje
Hovorca Hamasu Hazem Qassem pre Reuters uviedol, že hnutie je pripravené odovzdať vládnutie 15-člennému výboru NCAG, pričom vyjadril optimizmus, že súčasní zamestnanci civilnej vlády hnutia nájdu uplatnenie. „Máme plnú dôveru, že výbor bude fungovať na báze využívania kvalifikovaného personálu a nebude mariť práva nikoho, kto pracoval v predchádzajúcom období,“ povedal Qassem. V poslednom čase sa objavili špekulácie, že dohoda o odzbrojení Hamasu a udelenie amnestie veliteľom ochotným odísť do exilu by mohli pomôcť pokročiť do ďalšej fázy, čo by umožnilo začať s rekonštrukciou Pásma. O takomto pláne informoval saudský spravodajský portál Asharq al-Awsat, ktorý však citoval aj popretia z viacerých zdrojov z Hamasu ohľadom akejkoľvek ochoty veliteľov opustiť enklávu.
Čítajte viac Arabská liga prvýkrát úplne odsúdila 7. október a vyzvala Hamas na odovzdanie moci
Americký prezident Donald Trump zároveň nedávno zopakoval svoj postoj, že Hamas musí byť odzbrojený, aby mierový plán mohol napredovať. V rozhovore pre Axios začiatkom tohto týždňa Trump povedal: „Teraz musíme odzbrojiť Hamas tak, ako sľúbili.“ Tento postoj potvrdil aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, podľa ktorého musí odzbrojenie a demilitarizácia Gazy predchádzať snahám o obnovu. „Ďalšou fázou v Gaze nie je rekonštrukcia,“ povedal Netanjahu v Knesete. „Ďalšou fázou je odzbrojenie Hamasu a demilitarizácia Pásma Gazy.“ V utorok člen politického byra Hamasu Hussam Badran opäť odmietol myšlienku odzbrojenia s tým, že „právo na odpor je medzinárodne garantované a ich zbrane slúžia na sebaobranu proti okupácii“. Badran uviedol, že zbrane skupiny sú vnútornou palestínskou záležitosťou a nepodliehajú vonkajším diktátom.
