V súčasnej napätej bezpečnostnej situácii v Európe sa Rakúsko ocitlo na dôležitej križovatke, kde sa snaží nanovo zadefinovať svoju obranyschopnosť pri zachovaní ústavnej neutrality. Komisia pre vojenskú službu, zložená z popredných expertov a zriadená ministerkou obrany Klaudiou Tanner, predstavila v januári 2026 prelomové výsledky, ktoré by mohli zásadne zmeniť život mladých Rakúšanov. Hlavným pilierom týchto návrhov je model s názvom Rakúsko plus, ktorý s takmer absolútnou podporou expertov navrhuje predĺženie základnej vojenskej služby na osem mesiacov, ku ktorým by sa pripojili ďalšie dva mesiace povinných cvičení milícií. Tento krok reaguje na kritické hlasy varujúce, že Bundesheer v súčasnom stave nie je schopný rýchlej mobilizácie v prípade náhlej hrozby. Podľa predsedu komisie Erwina Hamesedera už totiž v moderných konfliktoch neexistujú žiadne prípravné lehoty a armáda musí byť pripravená zasiahnuť v priebehu niekoľkých dní.
Zmena v rakúskom prístupe je jasným znakom konca éry, kedy sa aj menšie európske štáty spoliehali na trend profesionalizácie armád. Walter Feichtinger z komisie otvorene priznáva, že pôvodné ciele o počte vojakov sú pri súčasnom systéme nedosiahnuteľné. Preto sa do popredia opäť dostáva debata o plnohodnotnej brannej povinnosti, ktorá by v budúcnosti po vzore škandinávskych krajín mohla zahŕňať aj ženy. Hoci sa povinná služba pre ženy odhaduje najskôr na rok 2030, už čoskoro by sa mohla zaviesť povinnosť absolvovať aspoň odvodovú lekársku prehliadku. Aby však armáda neochromila domáce hospodárstvo, navrhovaný model počíta s plánovaním cvičení záloh na štyri roky dopredu, čo má firmám poskytnúť potrebnú stabilitu a predvídateľnosť pri plánovaní personálnych kapacít.
Reforma sa však neobmedzuje len na vojakov so zbraňou v ruke. Komisia navrhuje aj výrazné predĺženie civilnej služby zo súčasných deviatich na dvanásť mesiacov. Tento dodatočný čas by sa mal využiť nielen na vzdelávanie, ale predovšetkým na posilnenie civilnej obrany štátu. Civilní služobníci by tak v prípade krízy mali jasne definované úlohy a vopred pridelené povolávacie lístky, čím by sa stali integrálnou súčasťou krízového manažmentu krajiny. Zároveň sa uvažuje o návrate kompetencií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti priamo na odvodové komisie, čím by sa odbremenilo civilné zdravotníctvo.
Napriek naliehaniu expertov, ktorí očakávajú politické rozhodnutie už v prvej polovici roka 2026, zostáva rakúska vládna koalícia hlboko rozdelená. Zatiaľ čo strana FPÖ volá po okamžitom predĺžení služby a priemyselné zväzy sú opatrnejšie otvorené diskusii, v rámci vládnej trojkoalície ÖVP, SPÖ a NEOS neexistuje jednotná línia. Niektorí členovia vlády sa obávajú dopadov na trh práce, zatiaľ čo iní striktne odmietajú brannú povinnosť pre ženy. Rakúsky návrh je však v európskom kontexte unikátny svojou snahou skĺbiť tradičnú neutralitu s modernými nárokmi na obranu, pričom sa inšpiruje prísnejšími modelmi z Dánska či Pobaltia, kde je trend predlžovania služby a zavádzania rodovej rovnosti už v plnom prúde. Budúcnosť Bundesheeru tak teraz závisí od schopnosti viedenských politikov nájsť konsenzus na reforme, ktorú experti považujú za nevyhnutnú pre prežitie rakúskeho obranného systému.