V súčasnom období prechádza Čínska ľudová oslobodzovacia armáda jednou z najväčších transformačných kríz vo svojej modernej histórii, ktorú spustila bezprecedentná vlna čistiek v najvyššom velení. Čínske ministerstvo národnej obrany oficiálne potvrdilo začatie vyšetrovania voči najmocnejšiemu generálovi ozbrojených síl Čang Jou-siovi a náčelníkovi generálneho štábu Liou Čen-limu pre podozrenie z vážneho porušenia disciplíny a zákona. Tento krok predstavuje doteraz najradikálnejšiu fázu kampane prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorou systematicky odstraňuje vojenské elity a koncentruje absolútnu moc do vlastných rúk. Sedemdesiatpäťročný Čang Jou-sia, ktorý zastával post staršieho podpredsedu Ústrednej vojenskej komisie, bol pritom dlhé roky považovaný za Siho najbližšieho spojenca a politicky najvplyvnejšieho vojaka v krajine, a to najmä vďaka svojim bojovým skúsenostiam a rozsiahlej sieti kontaktov vybudovanej počas desaťročí úspešnej kariéry.
Čítajte viac Správa pre americký Kongres: Čínska armáda na ceste k svetovej dominancii
Podľa informácií popredných svetových denníkov sa vyšetrovanie zameriava nielen na korupciu, ale predovšetkým na podozrenia z riadenia autonómnej siete vplyvu v armáde, čím mal byť priamo spochybnený princíp absolútnej kontroly strany nad ozbrojenými silami. Spolu s ním čelí vyšetrovaniu aj šesťdesiatjedenročný Liou Čen-li, ktorý viedol strategicky dôležité Oddelenie spoločného štábu zodpovedné za spravodajské služby a výcvik. Tento vývoj viedol k situácii, ktorá nemá v Číne obdobu od potlačenia protestov na námestí Tchien-an-men v roku 1989, nakoľko Ústredná vojenská komisia zostala po týchto zásahoch fakticky paralyzovaná. V celom riadiacom orgáne zostali aktívni už len dvaja ľudia, konkrétne samotný Si Ťin-pching a generál Čang Šeng-min, ktorý je zodpovedný za vnútornú disciplínu.
Čítajte viac Ničivá jadrová triáda: Aké zbrane ukázala Čína na vojenskej prehliadke na Námestí nebeského pokoja?
Od roku 2012, kedy Si Ťin-pching označil korupciu za najväčšiu hrozbu pre Čínu, sa vyšetrovania postupne presúvali z nižších priečok až k špičkám hierarchie, pričom zasiahli aj strategické raketové sily spravujúce jadrový arzenál a vývoj výzbroje. Skutočnosť, že čistky dopadli aj na takzvaných synov revolucionárov, ktorí boli v minulosti vnímaní ako chránená vrstva, vysiela jasný signál, že v súčasnom systéme nie je žiadna pozícia bezpečná. Z politického hľadiska ide o kritický moment pre vojenskú stabilitu krajiny, pretože takto masívna obmena velenia môže naznačovať buď prípravu na potenciálny konflikt cez vynútenie absolútnej lojality, alebo priznanie, že armádny aparát bol vnútorne rozvrátený hlbšie, než sa pôvodne predpokladalo. V oboch prípadoch má táto paralýza priamy vplyv na strategickú silu Číny a jej schopnosť jadrového odstrašovania v období rastúceho globálneho napätia.
Čítajte viac Vojenská námorná evolúcia v Pekingu: Ako sa Čína vďaka trom lietadlovým lodiam približuje k USA
Si Ťin-pching (Xi Jinping) je pravdepodobne najmocnejším čínskym vodcom od čias Mao Ce-tunga. Od roku 2012, kedy sa ujal moci, zásadne zmenil smerovanie Číny aj jej postavenie vo svete. Tu je niekoľko kľúčových aspektov jeho osobnosti a politiky:
- Osobný príbeh: Od „jaskynného obydlia“ k moci – Jeho vzostup nebol priamočiary. Hoci bol synom revolucionára a podpredsedu vlády Si Čung-süna, počas Maovej Kultúrnej revolúcie bol jeho otec uväznený a mladý Si bol poslaný na vidiek „prevychovať sa“. Sedem rokov žil v chudobe v dedine Liang-ťia-che, kde údajne spal v jaskynnom obydlí. Táto skúsenosť s drsným životom na vidieku vytvorila jeho imidž muža ľudu, ktorý rozumie trápeniam bežných Číňanov.
- Koncentrácia absolútnej moci – Si Ťin-pching systematicky búra systém kolektívneho vedenia, ktorý zaviedli jeho predchodcovia, aby zabránili vzniku diktatúry. V roku 2018 presadil zrušenie ústavného limitu dvoch funkčných období, čo mu umožňuje vládnuť doživotne. Si využíva protikorupčné kampane na elimináciu politických rivalov. Ideológia: „Myšlienka Si Ťin-pchinga“ bola zapísaná priamo do čínskej ústavy, čo je pocta, ktorej sa predtým dostalo len Maovi a Teng Siao-pchingovi.
- „Čínsky sen“ a globálne ambície – Jeho hlavným cieľom je „veľké omladenie čínskeho národa“. Presadzuje prechod od lacnej výroby k špičkovým technológiám (AI, čipy, zelená energia). Nová hodvábna cesta (Belt and Road Initiative) je gigantickým infraštruktúrnym projekt, v rámci ktorého Čína buduje prístavy a železnice po celom svete, čím si zabezpečuje ekonomický a politický vplyv.
- Tvrdá línia v bezpečnosti a kontrole – Pod jeho vedením sa Čína stala technologicky najvyspelejším sledovacím štátom na svete. Čelí medzinárodnej kritike za zadržiavanie moslimských Ujgurov v provincii Sin-ťiang. Prakticky zrušil autonómiu Hongkongu zavedením zákona o národnej bezpečnosti. Opakovane vyhlasuje, že zjednotenie s Taiwanom je nevyhnutné a nevylučuje použitie sily.
- Aktuálna situácia – V roku 2026, ako naznačujú správy, sa Si nachádza v zložitej situácii. Na jednej strane má v rukách absolútnu kontrolu nad armádou, na druhej strane čistky v Ústrednej vojenskej komisii naznačujú, že vnútri systému panuje hlboká nedôvera alebo rozsiahla korupcia, ktorú sa mu stále nedarí úplne vykoreniť.
