Na Ukrajine bol pokorený desivý rekord. Minulú jeseň lekári ošetrovali vojaka s vážne zranenou nohou, ktorý mal nasadené škrtidlo (turniket) neuveriteľných 120 dní. „Hovoríme o štyroch mesiacoch!“ potvrdzuje šéfolekár Christophe Albert. „Muž sa stal obeťou míny s takmer úplnou amputáciou. Dostal prvú pomoc, ale škrtidlo bolo pravdepodobne zle nasadené…“ pokračuje. Ak je škrtidlo príliš utiahnuté alebo ponechané príliš dlho, amputácia je nevyhnutná. „Potom sa o neho zrejme nikto poriadne nestaral. Možno sa aj on sám vyhýbal nemocnici zo strachu, že mu amputujú celú nohu. Po takom čase však boli v rane červy…“ dodáva Albert. Tento francúzsky dôstojník, pridelený k Veliteľstvu NATO pre transformáciu (ACT), je v neustálom kontakte s ukrajinskými lekárskymi tímami, informuje francúzsky denník Le Figaro.
Čítajte viac Francúzsky zbrojársky export na vrchole: Pilier suverenity a priemyselná revolúcia v praxi
Pravidlo „zlatej hodiny“ (golden hour) – teda ošetrenie ranených na fronte počas prvej hodiny, aby sa zachovali ich šance na prežitie a umožnila evakuácia – je tam už len teóriou. Západné armády, ktoré sa pripravujú na potenciálny stret, si z toho berú ponaučenie. Musia sa naučiť pristupovať k raneným v konflikte vysokej intenzity úplne inak. Bez schopnosti liečiť svojich zranených armáda vojnu neudrží. „Zlatá hodina“ slúžila ako norma pre západné operácie v Afganistane či v Saheli. Určitý operačný komfort umožňoval stabilizovať ranených v teréne pred ich transferom. Preto sa armády, vrátane tej francúzskej, postupne zbavovali poľných nemocníc – stupňa, ktorý sa stal zbytočným medzi predsunutým chirurgickým stanovišťom a nemocnicou v zázemí. Ale na Ukrajine „priemerný čas evakuácie presahuje niekoľko hodín a môže dosiahnuť tri až štyri dni,“ pokračuje francúzsky vojenský lekár. Ovplyvnené sú všetky liečebné protokoly aj hygienické zásady. Rany sa infikujú. „V týchto podmienkach veľmi vážne zranení zomrú. Musíme však byť schopní evakuovať stredne ťažko ranených,“ hovorí, a to predĺžením ich prežitia priamo na bojisku.
Na Ukrajine sa stále najčastejšie umiera na krvácanie, ale zranenia môžu byť odlišné. Lekári pozorujú používanie termobarických zbraní spôsobujúcich popáleniny, zranenia projektilmi a delostrelectvom, či rany v hornej časti tela súvisiace s masívnym nasadením dronov. Šéfolekár Albert spolu s analytickým centrom JATEC (zriadeným Alianciou na vyhodnocovanie lekcií z konfliktu) premýšľa nad zlepšením starostlivosti. „Ukrajinci nás požiadali, aby sme im pomohli prehodnotiť evakuáciu,“ hovorí. Niekedy treba čakať na noc a konať bleskovo. Musia inovovať: „Nedávno testovali opancierovanú kapsulu riadenú dronom na vytiahnutie zraneného, ktorý bol pod paľbou ostreľovača. Dostať ho von trvalo 48 hodín. Kapsula musela prejsť cez mínové pole. Tím, ktorý operáciu úspešne vykonal, vyznamenal prezident Zelenskyj,“ rozpráva Albert. Vzdušné drony sa využívajú aj na urgentné dodávky liekov.
Čítajte viac Renault sa púšťa do výroby dronov pre francúzsku armádu
Štruktúry zdravotníctva sú systematickým cieľom
Na Ukrajine útoky dronov a všadeprítomný elektronický boj ohrozujú medicínu v prvej línii. Všetko je vidieť a môže byť rýchlo zničené. Lekári, sestry a sanitky sú cieľom hneď, ako sa priblížia. „Cielenie na zdravotnícke zariadenia je na Ukrajine systematické,“ potvrdzuje pre Le Figaro generálny lekár Jacques Margery, centrálny riaditeľ zdravotníckej služby armád. „Sedemdesiat percent cieľov zasiahnutých paľbou na dlhú vzdialenosť sú vojenské alebo civilné zdravotnícke zariadenia,“ hovorí. Neutralizáciou lekárov či nemocníc, v rozpore s humanitárnym právom, zasadzuje Rusko súperovi tvrdé rany. Ukrajinské sily sa logicky snažia chrániť svoje lekárske tímy aj za cenu ich stiahnutia ďalej od frontu, čo ešte viac komplikuje prístup ranených k pomoci.
Čítajte viac Heslá vymieňané e-mailom a uniknuté súbory: Anatómia kybernetického útoku na francúzske ministerstvo vnútra
Liečiť a zostať nezistiteľný
Začiatkom decembra organizovalo centrum JATEC v Londýne „inovačnú výzvu“ venovanú vojenskej medicíne. „Riešenia navrhnuté start-upmi alebo mimovládnymi organizáciami museli byť operatívne v prostredí s rušením GPS a elektromagnetickým bojom,“ vysvetľuje kapitán Bastien Salasca. Všetky riešenia museli byť diskrétne, aby unikli radarovému či infračervenému sledovaniu. Zaujali tri projekty:
- Prenosný systém na čistenie krvi s nízkou spotrebou energie, ktorý zníži dopad toxínov pri dlhom nasadení škrtidiel.
- Mechanický injekčný dávkovač, ktorý umožní podávať lieky bez elektrického prístroja, ktorého elektromagnetický signál by nepriateľ mohol zamerať.
- Systém prenosu dát telesným kontaktom: výmena zdravotnej dokumentácie bez antén, wifi či bluetooth, teda úplne nezistiteľná pre nepriateľa.
Čítajte viac Francúzsko a Veľká Británia sľúbili Kyjevu 15 000 vojakov, realita môže byť iná
Vzhľadom na brutálnu povahu vojny sa musí adaptovať celý reťazec starostlivosti. Vojaci sa musia naučiť lepšie ošetrovať sami seba a prežiť dlhšie čakanie na pomoc. „Musíme posilniť líniu prvej pomoci nad rámec bežného bojového záchranárstva,“ vysvetľuje generál Margery. Doteraz bol každý vojak cvičený na základné úkony ako nasadenie škrtidla. Teraz však musia získať schopnosti, ktoré nie sú len automatickými gestami, ale vyžadujú analýzu situácie – napríklad schopnosť správne posunúť alebo uvoľniť zle nasadené škrtidlo. V lekárskych školách sa učia nové postupy: „Učíme mladých medikov zošívať cievy,“ uvádza Margery. Aby sa zabránilo plymovej sneti (gangréne), ktorá sa znovu objavila v ukrajinských zákopoch, vyučuje sa technika chirurgického vyčistenia rany (parage). Pre kritickú otázku transfúzií sa prehodnotila stratégia používania plnej krvi a lyofilizovanej plazmy. Armáda tiež začala „mapovať“ potenciálnych darcov krvi priamo v jednotkách, aby sa v teréne ušetril čas.
Vojenská medicína sa vracia aj k problémom, ktoré z moderných bojísk takmer zmizli: 60 % aktivity lekára na ukrajinskom fronte tvorí bežná patológia – infekcie, bolesti z dlhodobého úsilia či šírenie baktérií odolných voči antibiotikám v dôsledku zlých hygienických podmienok v zákopoch. Lekári to vnímajú ako časovanú bombu. Aby sa vyhli ostreľovaniu, musia sa lekárske stanovištia posúvať hlbšie do zázemia, niekedy až sto kilometrov od frontu. To si vyžiadalo vývoj nových mobilných jednotiek. Chirurgické tímy, ktoré boli doteraz málo mobilné, nahradí systém Elytron – operačná sála na podvozku, ktorá umožní operovať bez toho, aby vozidlo „zišlo z kolies“. Armáda tiež uvažuje o poľných nemocniciach pre 150 až 200 ranených, ktoré by boli flexibilné ako tie, ktoré sa nasadzovali počas krízy COVID.
Čítajte viac Francúzsko nahrádza legendárne AWACS-y švédskym systémom GlobalEye za 1,1 miliardy eur
Návrat k vojne veľkého rozsahu znamená obrovský nápor zranených a fenomén nasýtenia systému. Tímy sa musia znovu učiť triáž ranených pomocou simulačných softvérov a umelej inteligencie, ktorá pomôže s logistikou. Mení sa aj prístup k psychickým zraneniam, aby sa obmedzili následky posttraumatického stresu. Do príprav sa zapájajú aj civilné štruktúry. Armádna zdravotná služba predstavuje len zlomok potrebných kapacít. Pripravuje sa publikácia „vademecum“ pre civilné nemocnice o prijímaní ranených repatriovaných z vojnového divadla. Ide o reakciu na jasný rozkaz: pripraviť sa. Vojnová medicína sa totiž nerieši len na fronte, ale aj hlboko v zázemí.
