Predstavte si mesto, ktoré bolo po stáročia kolískou civilizácie, miestom, kde sa stretávali kultúry Mezopotámie, kresťanské kláštory a islamské mešity. Potom si predstavte, že sa toto mesto v priebehu niekoľkých júnových dní roku 2014 zmenilo na monochromatické väzenie, kde čierna vlajka extrémizmu prekryla všetku farbu života. Mosul, kedysi druhé najväčšie mesto Iraku, sa stalo dejiskom brutality, akú moderné dejiny poznajú len z najtemnejších archívov. V tomto čase, keď svet sledoval pád mesta z bezpečnej vzdialenosti, sa v jeho vnútri zrodil odpor, ktorý nemal zbrane, ale mal niečo oveľa mocnejšie: pamäť a pravdu. Dnes sa môže zdať, že éra kalifátu je len krvavou kapitolou v učebniciach dejepisu. Avšak pre ľudí ako Omar Mohammed, muž, ktorého svet spoznal pod pseudonymom Mosul Eye, sa boj nikdy neskončil. Omar, mladý historik a vtedajší profesor na Mosulskej univerzite, sa rozhodol, že nenechá ISIS vymazať identitu svojho domova. Riskujúc vlastnú popravu, tri roky tajne dokumentoval každé zverstvo, každú nespravodlivosť a každý výkrik mesta uväzneného v tme.
Teroristická organizácia Islamský štát (ISIS/Daesh) sa v súčasnosti (január 2026) nachádza v stave decentralizovanej, ale stále nebezpečnej gerilovej sily. Hoci už roky neovláda žiadne súvislé územie (tzv. kalifát), jej štruktúra a vplyv sa transformovali.
Sýria a Irak (Pôvodné jadro) – V týchto krajinách je ISIS považovaný za vojensky porazený, no nie zaniknutý.
- Počet bojovníkov: Odhaduje sa, že v regióne operuje približne 2 500 aktívnych bojovníkov, ktorí sú organizovaní v tajných bunkách.
- Spôsob boja: Sústredia sa na prepady, útoky na bezpečnostné zložky a cielené atentáty v odľahlých púštnych oblastiach (napr. sýrska Bádija).
- Aktuálne dianie: V januári 2026 spustili USA a spojenci operáciu Hawkeye Strike ako reakciu na decembrové útoky v Palmýre. Zároveň prebieha masívny transport tisícov zadržaných bojovníkov zo sýrskych väzníc do bezpečnejších zariadení v Iraku, aby sa zabránilo ich úteku počas nestability v Sýrii.
Afrika (Nové centrum rastu) – Najväčší nárast sily dnes ISIS zaznamenáva v Afrike, najmä v oblasti Sahelu (Nigéria, Mali, Burkina Faso) a v Mozambiku. Miestne odnože (napr. ISWAP v Nigérii) ovládajú menšie územia a pravidelne podnikajú krvavé útoky, ktoré si ročne vyžiadajú stovky obetí.
Digitálna a ideologická prítomnosť – ISIS sa mimoriadne adaptoval v kyberpriestore: Nábor cez AI: V roku 2025 začala organizácia experimentovať s generatívnou umelou inteligenciou na tvorbu propagandy a radikalizáciu mladých ľudí (vrátane maloletých v Európe). Osamelí vlci: Organizácia sa stále viac spolieha na tzv. inšpirované útoky, kde jednotlivci (ako útočník v New Orleans) vykonajú čin bez priameho velenia z centra, len na základe online ideológie.
Afganská odnož (ISIS-K) – Skupina známa ako ISIS-Chorásán zostáva najväčšou hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť. Má schopnosť plánovať a vykonávať komplexné útoky nielen v Afganistane a Iráne, ale jej vplyv zasahuje aj do strednej Ázie a Ruska.
Zhrnutie: ISIS už nie je „štátom“ s armádou, ale stal sa globálnou sieťou, ktorá využíva politickú nestabilitu (najmä po páde režimov alebo pri konfliktoch) na svoj opätovný vzostup.
Tajný historik v službách ľudskosti
Omar Mohammed nebol vojakom v tradičnom zmysle slova. Jeho bojiskom bol digitálny priestor a jeho zbraňou klávesnica. Keď ISIS vydal v júni 2014 svoju takzvanú ústavu mesta – zoznam šestnástich článkov, ktoré Omar nazval pravidlami smrti – pochopil, že mlčanie by bolo spoluúčasťou. Mosul Eye sa stal jediným oknom do mesta, ktoré bolo pre medzinárodné médiá neprístupné. Omarov blog čítali státisíce ľudí, od bežných občanov až po humanitárne organizácie ako Lekári bez hraníc, ktorým poskytoval kľúčové informácie o stave nemocníc a potrebách civilistov. Nebolo to však len o dokumentovaní hrôzy. Omar Mohammed sa stal záchranným lanom pre rodiny uväznené uprostred bojov. V roku 2017, počas najtvrdších stretov o západný Mosul, sa na neho obracali zúfalí ľudia z celého sveta. Používal svoje znalosti mesta a otvorené zdroje na to, aby lokalizoval rodiny v ruinách a odovzdával ich súradnice irackým a koaličným silám. Vďaka tejto tichej misii sa podarilo dostať do bezpečia viac ako 90 rodín. Medzi tými, ktorých zachránil, bola aj jeho vlastná rodina, ktorú nevidomý osud takmer pripravil o všetko.
Faisal Jeber a rekonštrukcia duše mesta
Zatiaľ čo Omar bojoval informáciami, iný muž, 47-ročný geológ Faisal Jeber, sa v roku 2017 podujal na inú, rovnako dôležitú úlohu. Faisal, ktorý bol v roku 2014 zadržaný radikálmi pre podozrenie zo špionáže, sa po oslobodení mesta nevrátil k pokojnému životu. Rozhodol sa, že musí vrátiť Mosulu jeho dušu prostredníctvom obnovy historických pamiatok. Podľa neho ISIS úmyselne ničil miesta, ktoré definovali multikultúrnu identitu mesta, aby z neho vytvoril prázdnu nádobu pre svoju ideológiu. Jedným z najvýznamnejších projektov bola obnova mešity proroka Jonáša. Toto miesto je symbolom vrstiev civilizácie: bolo postavené na základoch kresťanského kláštora, ktorý vyrástol na troskách zoroastriánskeho chrámu a asýrskeho paláca. Faisal veril, že ak sa tieto pamiatky obnovia ako dedičstvo patriace všetkým – moslimom, kresťanom aj ďalším menšinám – pomôže to zošiť roztrhanú sociálnu štruktúru Iraku. Vedel však, že na renesanciu mesta nebude stačiť jedna generácia a že okno príležitosti na zmenu sa môže kedykoľvek zavrieť.
Čítajte viac Operácia Hawkeye Strike: Útok USA proti táborom teroristickej organizácie Islamský štát
Tragédia stratenej generácie sirôt
Keď sa pozriete do tvárí detí v irackých sirotincoch, uvidíte hĺbku traumy, ktorú si my v bezpečí nevieme ani predstaviť. Už v roku 2012 prieskumy naznačovali, že v Iraku žije 800 000 až 1 000 000 sirôt. Toto číslo po rokoch nadvlády ISIS len rástlo. Deti ako dvanásťročný Saif, ktorý prišiel o oboch rodičov pri bombovom útoku, vyrastajú v tieni násilia bez adekvátnej psychologickej starostlivosti. V krajine s 30 miliónmi obyvateľov bolo v tom čase menej ako 200 sociálnych pracovníkov a psychiatrov dohromady. Tento nedostatok starostlivosti nie je len humanitárnym problémom, ale aj bezpečnostnou hrozbou. Hisham Hassan, ktorý vedie súkromný sirotinec v Bagdade, varoval pred tým, že ak sa o tieto deti správne nepostaráme, stanú sa z nich živé bomby. Extrémnymi skupinami môžu byť ľahko zneužité na teroristické účely. Siroty sú pre radikálov ľahkým cieľom náboru, pretože hľadajú pocit príslušnosti, ktorý im štát a rodina nedokázali poskytnúť.
Foto: Pavel Baláž
Deti v súkolesí irackej spravodlivosti
Ešte zložitejšia je situácia cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sa ocitli v Iraku kvôli rozhodnutiam svojich rodičov. V roku 2019 bolo v irackých väzniciach zadržiavaných približne 1100 detí bojovníkov ISIS. Mnohé z nich, ako napríklad malý Obaida, syn čečenskej ženy Laily Gazievovej, sa narodili priamo v kalifáte a nikdy nepoznali iný život než ten za mrežami alebo v preplnených stanoch utečeneckých táborov. Podmienky v týchto zariadeniach sú často zdrvujúce – nedostatok jedla, liekov a šíriace sa choroby ako svrab si vyžiadali životy najmenej siedmich detí. Iracký právny systém pristupuje k týmto deťom s neúprosnou prísnosťou. Podľa miestnych zákonov nesú trestnú zodpovednosť deti už od deviatich rokov. Stovky mladistvých boli odsúdené na tresty od niekoľkých mesiacov až po pätnásť rokov za mrežami za delikty, ktoré siahajú od nelegálneho vstupu do krajiny až po priamu účasť na bojoch. Tieto deti sú zabudnutými obeťami vojny, od ktorých sa ich domovské krajiny v Európe a Ázii často odvracajú zo strachu z bezpečnostného rizika.
Foto: Pavel Baláž
Ozveny ideológie v roku 2025
Mohlo by sa zdať, že porážka kalifátu na bojisku znamenala koniec hrozby. Avšak krvavý útok v New Orleanse pripomenul, že ideológia nepotrebuje územie, aby zabíjala. Páchateľ, americký veterán a nedávny konvertita na islam, zaútočil v mene ISIS v meste vzdialenom tisíce kilometrov od Mosulu. Pre Omara Mohammeda, ktorý útok analyzoval, to bol bolestivý dôkaz, že tiene minulosti stále zatemňujú našu budúcnosť. Extrémizmus dnes prosperuje v digitálnej prázdnote a pocite odcudzenia. ISIS už neriadi mestá, ale úspešne využíva ľudské zraniteľnosti, algoritmy a sociálne siete na radikalizáciu osamelých vlkov v srdci západných demokracií. V Spojených štátoch bolo doteraz v súvislosti s aktivitami ISIS obvinených 260 osôb s priemerným vekom 27 rokov. Sú to ľudia, ktorí hľadajú zmysel a istotu v dezorientujúcom svete, a ideológia im ponúka zvodný príbeh o vyvolenosti a poslaní.
Teroristický útok v New Orleans, ktorý bol inšpirovaný Islamským štátom (ISIS), sa uskutočnil 1. januára 2025 počas novoročných osláv. K tragédii došlo približne o 3:15 ráno miestneho času v historickej časti mesta známej ako French Quarter (Francúzska štvrť).
- Spôsob útoku: Páchateľ vrazil bielym pickupom (Ford F-150 Lightning) do davu ľudí na križovatke ulíc Bourbon Street a Canal Street. Následne z vozidla vystúpil a začal strieľať na prítomných policajtov a civilistov.
- Obete: Útok si vyžiadal 15 mŕtvych (vrátane páchateľa) a viac ako 50 zranených.
- Páchateľ: FBI identifikovala útočníka ako 42-ročného Shamsud-Dina Jabbara, veterána americkej armády z Texasu. Jabbar bol na mieste zastrelený políciou.
- Spojenie s ISIS: Vyšetrovanie potvrdilo, že Jabbar pred útokom zverejnil na sociálnych sieťach niekoľko videí, v ktorých vyjadril podporu ISIS a svoj zámer vraždiť. V jeho vozidle sa našla vlajka Islamského štátu, zbrane a podomácky vyrobené výbušné zariadenia (IED).
Federálne úrady (FBI) neskôr v apríli 2025 informovali o zatknutí ďalšej osoby v Iraku, ktorá mala útočníka k činu podnecovať.
Antisemitizmus ako nástroj politickej manipulácie
V rokoch 2024 a 2025 sme boli svedkami ďalšieho znepokojivého fenoménu: vzostupu antisemitizmu ako univerzálneho politického vysvetlenia pre akúkoľvek nestabilitu v regióne. Príkladom je kampaň proti Abu Mohammedovi al-Jolanimu, lídrovi Hayat Tahrir al-Sham v Sýrii. Internetom sa šírili vykonštruované dôkazy o tom, že je v skutočnosti židovským agentom menom Jonatan Zvi-David. Na potvrdenie týchto tvrdení stačilo konšpirátorom aj falošné logo na taktickom oblečení, ktoré bolo v skutočnosti produktom čínskeho výrobcu. Tieto naratívy nie sú len bizarnými fámami. Fungujú ako ideologické lešenie, ktoré zbavuje miestnych aktérov ich vlastnej vôle a všetku moc pripisuje tajomným vonkajším silám. Keď sa židovský pôvod používa ako synonymum pre zradu a infiltráciu, trpí tým nielen pravda, ale aj skutočné židovské komunity v regióne. Tento reflex vysvetľovať politickú zložitosť prostredníctvom nenávisti je prekážkou k akejkoľvek skutočnej inklúzii a demokratickému rozvoju.
Foto: Pavel Baláž
Cesta k uzdraveniu: Kultúra a vzdelanie
Napriek všetkým ranám sa obyvatelia Mosulu nevzdávajú. Omar Mohammed, dnes už ako uznávaný historik pôsobiaci na George Washington University, inicioval projekty, ktoré majú za cieľ vyliečiť kolektívnu traumu. Medzi ne patrí obnova univerzitnej knižnice, ktorá kedysi uchovávala milión kníh a ktorú ISIS barbarsky zničil. Tím mladých dobrovoľníkov zachránil z popola 30 000 zväzkov a vďaka darom z celého sveta sa zbierka opäť rozrastá. Kultúra sa stala formou odporu. Už v apríli 2017, kým v západnom Mosule ešte zúrili boje, zorganizoval Omar husľový koncert priamo na troskách svätyne proroka Jonáša. Bol to jasný odkaz svetu: Mosul opäť dýcha. V roku 2021 mesto navštívil aj pápež František, čím vyslal silný signál nádeje a uzdravenia všetkým komunitám bez rozdielu vyznania. Táto návšteva pomohla vytvoriť pocit dôvery medzi moslimami, kresťanmi a jazídmi, ktorí sa spoločne snažia o rekonštrukciu založenú na inklúzii. Budúcnosť Iraku a miest ako Mosul závisí od toho, či dokážeme adresovať koreňové príčiny odcudzenia a extrémizmu. Nie je to len otázka vojenskej sily alebo politických dohôd. Je to zápas o zmysel, spolupatričnosť a spojenie v svete, ktorý tieto hodnoty svojim ľuďom čoraz viac upiera. Príbeh Omara Mohammeda a tisícov ďalších nám pripomína, že aj v najhlbšej tme môže jeden človek so svetlom pravdy zmeniť osud celého národa. Musíme však zostať bdelí, pretože tiene, ktoré vrhá extrémizmus, sú dlhé a ich dosah nekončí na hraniciach Blízkeho východu.
