Jesenné cvičenie WESTERN POWER 2025 simulovalo nasadenie jednotiek Armády Českej republiky (AČR) na území aliančného štátu NATO po jeho napadnutí protivníkom. Výcvik bol zameraný na oblasť, ku ktorej v konfliktoch vysokej intenzity dochádza bežne, ale ktorá sa v českom systéme dlhodobo prakticky necvičila – zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, získavanie informácií od zajatých osôb a spoluprácu medzi jednotlivými zložkami rezortu obrany. Cvičenie prebehlo pod riadením Sekcie spravodajského zabezpečenia AČR Ministerstva obrany, pretože práve spravodajské využitie záujmových osôb patrí k jednej z mnohých komplexných oblastí, za ktorej rozvoj táto sekcia zodpovedá. O cvičení informovala webová stránka Armády Českej republiky.
Bojová činnosť v rámci simulácie prebiehala v plnom rozsahu a jednotky sa museli vyrovnať so zložitými situáciami, ktoré prináša moderný konflikt – od zadržania nepriateľských vojakov cez prácu s utečencami až po identifikáciu záujmových osôb schopných poskytnúť cenné informácie. „Nešlo nám o nácvik bojovej činnosti alebo taktického pohybu. Ten jednotky zvládajú a je súčasťou ich bežných výcvikových aktivít. Naším cieľom bolo overiť, či celý systém práce so zajatcami a záujmovými osobami skutočne funguje, či sú správne nastavené roly, zodpovednosti a nadväznosť jednotlivých krokov. Chceli sme zistiť, kde máme medzery, aby sme ich mohli napraviť a posunúť sa ďalej. Jedine tak budeme naozaj pripravení,“ uviedol mjr. Kuchařík.
Cvičenie bolo postavené na konkrétnych scenároch, s ktorými sa armády stretávajú v súčasných konfliktoch. Vojaci riešili napríklad zadržanie zostreleného nepriateľského pilota, kontakt so skupinami utečencov, medzi ktorými sa mohol skrývať sabotér, alebo zabezpečenie dezorientovaných a zranených nepriateľských vojakov po delostreleckom prepade. Každá situácia vyžadovala rýchle rozhodovanie a okamžité zahájenie koordinovaného postupu.
Spravodajský význam a právo
Vojnoví zajatci patria medzi tzv. záujmové osoby, pretože často môžu disponovať kľúčovými informáciami o protivníkovi – jeho štruktúre, taktike, morálke či logistike. Získavanie týchto informácií je dôležité pre stanovenie ďalších postupov, avšak musí prebiehať výhradne zákonným spôsobom a v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Práve schopnosť profesionálne a legálne pracovať s ľudskými zdrojmi patrí medzi základné znaky modernej armády. Do cvičenia sa zapojili rôzne zložky:
- 44. ľahký motorizovaný prápor v úlohe manévrovej jednotky (zaistenie priestoru a prvotný kontakt).
- 4. brigáda rýchleho nasadenia v úlohe spravodajského štábu.
- Študenti Univerzity obrany v úlohách zajatcov a utečencov.
- Špecialisti na HUMINT (Human Intelligence), Vojenská polícia a Vojenské spravodajstvo.
Všetko prebiehalo v náročných podmienkach vojenského obvodu Boletice, kde sa vojaci museli popasovať aj s logistickými nárokmi, ako je zabezpečenie základných životných potrieb zadržaných, zdravotná starostlivosť a organizácia presunov či výsluchov.
Záväzky štátu
Povinnosti štátu voči zadržaným osobám vychádzajú najmä zo Ženevských dohovorov z roku 1949. Tie jednoznačne vymedzujú vojnového zajatca ako chránenú osobu. Štát je povinný zaistiť dôstojné zaobchádzanie, stravu, ubytovanie a ochranu pred násilím či ponižovaním po celú dobu zadržania. Inštruktori po ukončení cvičenia hodnotili nielen technické zvládnutie úloh, ale aj psychickú odolnosť vojakov. Práca so zajatcami v krízových situáciách kladie vysoké nároky na disciplínu a schopnosť zvládať stres. Cvičenie potvrdilo, že tento typ výcviku je nevyhnutný pre pripravenosť na realitu súčasných aj budúcich konfliktov.
Na čo má právo vojnový zajatec
Práva vojnového zajatca sú striktne definované medzinárodným právom, konkrétne Tretím Ženevským dohovorom z roku 1949. Základným princípom je, že zajatec nie je zločinec, ale nepriateľský bojovník, ktorý je vyradený z boja, a preto sa s ním musí zaobchádzať ľudsky. Tu je zoznam kľúčových práv, ktoré moderné armády (vrátane tej slovenskej či českej počas cvičení ako Western Power) musia garantovať:
Právo na ochranu a ľudské zaobchádzanie
- Zákaz násilia: Zajatci nesmú byť mučení, mrzačení ani vystavovaní lekárskym experimentom.
- Ochrana pred znevážením: Sú chránení pred verejnou zvedavosťou (napríklad zákaz zverejňovania ich fotografií či videí na sociálnych sieťach, ktoré by ich ponižovali).
- Zákaz represálií: Na zajatcoch nesmie byť vykonávaná pomsta za činy ich armády.
Rozsah poskytovaných informácií – Vojnový zajatec je pri výsluchu povinný uviesť len štyri údaje:
- Meno a priezvisko
- Dátum narodenia
- Vojenskú hodnosť
- Vojenské evidenčné číslo
Ak zajatec odmietne odpovedať na ďalšie otázky, nesmie byť za to trestaný, zastrašovaný ani vystavovaný nepohodliu.
Životné podmienky a ubytovanie – Štát, ktorý zajatca drží, je zodpovedný za jeho prežitie:
- Ubytovanie: Musí byť rovnako kvalitné ako ubytovanie jednotiek zadržiavajúceho štátu v danej oblasti (napr. suché, vetrané priestory).
- Strava a voda: Musí byť v dostatočnom množstve, kvalite a zohľadňovať obvyklú stravu zajatcov (napr. náboženské obmedzenia).
- Odev: Štát musí poskytnúť primerané oblečenie a obuv podľa klimatických podmienok.
Zdravotná starostlivosť
- Zajatci majú právo na bezplatnú lekársku pomoc.
- Ak je zajatec vážne zranený alebo chorý, musí mu byť poskytnuté ošetrenie prioritne, pričom rozhoduje len zdravotný stav, nie národnosť.
Kontakt s vonkajším svetom a náboženstvo Korešpondencia: Majú právo posielať a prijímať listy (hoci môžu byť cenzurované z bezpečnostných dôvodov). Červený kríž: Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) má právo navštevovať zajatecké tábory a hovoriť so zajatcami bez svedkov. Duchovný život: Zajatci majú slobodu vykonávať svoje náboženské obrady, ak to dovoľuje disciplína v tábore.
Právo na prepustenie po skončení konfliktu – Po skončení aktívnych nepriateľských akcií musia byť vojnoví zajatci bez meškania prepustení a repatriovaní (vrátení do vlasti). Výnimkou sú len osoby, ktoré čelia trestnému stíhaniu za vojnové zločiny.
Dôležitý rozdiel Vojak vs. Žoldnier/Terorista – Tieto práva sa vzťahujú na kombatantov (legálnych bojovníkov v uniformách s jasným označením). Ak je niekto zadržaný ako špión, žoldnier alebo „nezákonný bojovník“ bez uniformy, jeho status je zložitejší a nemusí požívať plnú ochranu ako vojnový zajatec podľa Tretej konvencie, hoci základné ľudské práva mu musia zostať zachované.