Nemecká armáda v súčasnosti čelí jednému z najzávažnejších škandálov vo svojej novodobej histórii, ktorý hlboko zasahuje do integrity jej elitných zložiek. Ohniskom kontroverzie sa stal 26. výsadkový pluk so sídlom v Zweibrückene, kde vyšetrovanie odhalilo systémové zlyhania, kriminálne správanie a prítomnosť pravicového extrémizmu. Tento incident prichádza v politicky najmenej vhodnom čase, kedy nemecká vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza spúšťa ambicióznu náborovú kampaň a rozsiahlu modernizáciu armády s cieľom vytvoriť najsilnejšiu konvenčnú silu v Európe. Odhalenia o toxickej kultúre v elitnej jednotke tak priamo ohrozujú dôveryhodnosť Bundeswehru ako moderného zamestnávateľa založeného na demokratických hodnotách.
Čítajte viac Bundeswehr čelí problémom pri napĺňaní svojich radov
Rozsah pochybení, ktoré identifikovali vyšetrovacie orgány vrátane Vojenskej kontrarozviedky (MAD) a civilnej prokuratúry, je šokujúci. Vyšetrovanie bolo spustené po tom, čo dve vojačky podali sťažnosť parlamentnému splnomocnencovi pre ozbrojené sily, čím prelomili mlčanie o pomeroch vnútri pluku. Obvinenia zahŕňajú široké spektrum deliktov od otvoreného antisemitizmu a používania zakázaných nacistických pozdravov až po nosenie historických uniforiem SS a Wehrmachtu. Okrem ideologických prešľapov vyplávalo na povrch aj brutálne fyzické násilie, kde inštruktori opakovane tĺkli vojakov do hlavy a genitálií, čo v jednom prípade viedlo až k nevyhnutnej operácii poškodeného vojaka. Nechýbali ani prípady ohrozovania nabitou zbraňou zo strany nadriadených či pravidelné užívanie a distribúcia drog.
Osobitne závažnou kapitolou je systematické sexuálne obťažovanie a násilie voči ženám, ktoré v tejto jednotke tvoria len malý zlomok personálu. Vojačky boli vystavené dehonestujúcim komentárom, pornografickým vtipom a vyhrážkam znásilnením. Kultúra v pluku bola nastavená tak, že akákoľvek sťažnosť sa interpretovala ako prejav nelojálnosti voči skupine, čo viedlo k ostrakizácii obetí, zatiaľ čo páchatelia často zostávali vo svojich funkciách bez postihu. Právne a etické hranice prekračovali aj takzvané tradície, napríklad rituálne pripevňovanie výsadkárskeho odznaku, pri ktorom bolo cieľom udierať do hrotov tak silno, aby prepichli kožu a spôsobili krvácanie. Takéto rituály boli vyhodnotené ako trestné činy v rozpore s vojenským trestným zákonom.
Čítajte viac Podľa náčelníka štábu nemecká armáda musí do roku 2035 naverbovať ďalších 100 000 vojakov
Minister obrany Boris Pistorius vyjadril nad týmito zisteniami hlboké zdesenie a zdôraznil, že takéto správanie je v ostrom kontraste s hodnotami, ktoré má nemecký vojak zosobňovať. Kritika smeruje predovšetkým na veliteľské štruktúry, ktoré situáciu buď prehliadali, alebo sa ju snažili riešiť výhradne interne bez vyvodenia skutočnej zodpovednosti. Podľa ministra je neprijateľné, že varovné signály neboli zachytené včas, čo viedlo k odvolaniu veliteľa pluku, plukovníka Olivera Henkela, a k identifikácii celkovo 55 podozrivých osôb. Armáda už podnikla kroky k prepusteniu takmer dvadsiatky vojakov a ďalšie prípady sú v rukách civilnej spravodlivosti.
Pravicový extrémizmus je politická a spoločenská ideológia, ktorá sa vyznačuje zásadným odmietaním základných hodnôt slobodnej demokratickej spoločnosti, ako sú rovnosť všetkých ľudí, sloboda jednotlivca a právny štát. Nejde o jednotný smer, ale o súbor rôznych hnutí (od neonacistov až po krajne pravicových populistov), ktoré spájajú nasledujúce kľúčové znaky:
- Nerovnosť ľudí a šovinizmus – Pravicoví extrémisti veria, že ľudia si nie sú rovní na základe svojho pôvodu, rasy, národnosti alebo náboženstva. Svoju vlastnú skupinu (národ, rasu) považujú za nadradenú. To často vedie k xenofóbii (strachu z cudzieho), rasizmu a antisemitizmu.
- Nacionalizmus a identita – Ich ideológia je postavená na prehnanom nacionalizme. Presadzujú myšlienku, že národ by mal byť etnicky čistý a homogénny. V súčasnosti sa to často prejavuje ako odpor voči migrácii, ktorú vnímajú ako hrozbu pre prežitie vlastného národa (tzv. teória „veľkej výmeny“).
- Autoritarizmus a odmietanie demokracie – Pravicový extrémizmus pohŕda parlamentnou demokraciou, pluralitou názorov a ochranou menšín. Často volá po „vláde pevnej ruky“, silnom vodcovi a obmedzení občianskych slobôd v mene národného záujmu alebo bezpečnosti.
- Historický revizionizmus – Mnohé vetvy pravicového extrémizmu sa uchyľujú k ospravedlňovaniu alebo zľahčovaniu zločinov fašizmu a nacizmu. To zahŕňa používanie nacistickej symboliky, popieranie holokaustu alebo oslavu postáv z obdobia druhej svetovej vojny.
- Sklon k násiliu a militantnosť – Extrémistické skupiny často považujú násilie za legitímny prostriedok na dosiahnutie politických cieľov alebo na potlačenie svojich „nepriateľov“. V armádnom kontexte (ako sme videli v prípade Bundeswehru) sa to prejavuje vytváraním tajných buniek, hromadením zbraní a prípravou na rozvrat štátu.
- Prečo je nebezpečný pre armádu – V demokratickom štáte musí byť armáda podriadená civilnej kontrole a musí chrániť ústavu, ktorá zaručuje práva všetkým občanom bez rozdielu. Pravicový extrémizmus v armáde vytvára „štát v štáte“, kde vojaci namiesto zákonov poslúchajú ideológiu, čo môže viesť k pokusom o prevrat alebo k útlaku vlastného obyvateľstva.
Tento škandál nie je v nemeckých ozbrojených silách ojedinelý, čo naznačuje hlbší štrukturálny problém v elitných jednotkách. Podobná kríza zasiahla v roku 2020 Komando špeciálnych síl (KSK), kde boli odhalené sklady zbraní, výbušnín a extrémistická literatúra u poddôstojníkov. Štruktúra malých, uzavretých a vysoko špecializovaných tímov s intenzívnym fyzickým a psychickým tlakom vytvára prostredie náchylné na elitárstvo, kde lojalita ku kamarátom v zbrani často prevyšuje vernosť ústave a formálnym pravidlám. Práve toto uzavreté prostredie umožňuje vznik radikálnych klík, ktoré sa cítia byť nad zákonom.
Čítajte viac Nemecko spúšťa špeciálnu jednotku na boj proti dronom po rekordnom náraste počtu incidentov pri letiskách
Na riešenie tejto situácie ministerstvo obrany predstavilo Akčný plán pre výsadkové sily. Ten zahŕňa posilnenie prevencie, zlepšenie vzdelávania v oblasti hodnôt a reorganizáciu veliteľských štruktúr tak, aby boli transparentnejšie a odolnejšie voči infiltrácii extrémistov. Cieľom je vytvoriť prostredie, kde sa podriadení nebudú báť nahlásiť nekalé konanie zo strachu pred šikanovaním. Efektívnosť týchto opatrení bude kľúčová pre úspech náborovej kampane, ktorá má zvýšiť počet aktívnych vojakov na viac ako štvrť milióna. Nemecko sa snaží zaviesť model inšpirovaný škandinávskymi krajinami, kde sa apeluje na dobrovoľnosť a atraktívne benefity, avšak bez bezpečného a morálne zdravého prostredia vnútri kasární bude oslovenie mladých ľudí a ich rodín nesmierne náročné.
Čítajte viac Martin Jäger novým riaditeľom nemeckej Spolkovej spravodajskej služby
V konečnom dôsledku je ochrana vnútorných štruktúr pred extrémizmom a toxickým správaním pre Bundeswehr existenčnou otázkou. Ak má nemecká armáda slúžiť ako pilier európskej bezpečnosti a odlíšiť sa od autoritárskych režimov, musí preukázať, že dokáže vnútri svojich radov bez kompromisov uplatňovať demokratické štandardy. Vyčistenie elitných jednotiek od radikálnych prvkov a obnova dôvery v ich vedenie sú preto prioritami, ktoré ďaleko presahujú rámec jedného pluku v Zweibrückene a stávajú sa testom odolnosti celého nemeckého demokratického zriadenia v napätej globálnej bezpečnostnej situácii.
