Európsky komisár pre obranu a vesmírnu agendu Andrius Kubilius predniesol prejav na národnej konferencii Folk och Försvar 2026: „Európa pod tlakom“. Podľa Kubiliusa sa svet zmenil a súčasný model 27 samostatných obranných politík je neudržateľný. Svoju tézu opiera o prirovnanie k USA: „Boli by Spojené štáty vojensky silnejšie, keby mali 50 armád na úrovni štátov namiesto jednej federálnej armády? Ak je naša odpoveď ‚nie‘, na čo potom čakáme?“ Potreba zmeny je akútna z dvoch hlavných dôvodov:
- Ruská agresia: Vojna na Ukrajine svojím trvaním už presiahla dĺžku druhej svetovej vojny (v regióne známej ako Veľká vlastenecká vojna) a hybridné útoky sa šíria ďalej do vnútra Európy.
- Zmena postoja USA: Administratíva Donalda Trumpa vyvíja tlak na európsku samostatnosť a geopolitickú neistotu zvyšuje aj vyhrážkami o obsadení Grónska – územia členskej krajiny NATO (Dánska).
Čítajte viac USA naliehajú na Európu: Prevezmite vedenie v obrane NATO do roka 2027
Tri piliere novej obrany – Samotné zvyšovanie výdavkov na zbrojenie podľa eurokomisára nestačí, ak budú peniaze prúdiť do neefektívnych štruktúr. Obranyschopnosť Európy musí stáť na troch pilieroch:
- Investície: Masívne posilnenie výrobných kapacít priemyslu.
- Inštitúcie: Vytvorenie pripravených a organizovaných riadiacich štruktúr.
- Vôľa: Politické odhodlanie agresora odstrašiť a v prípade potreby viesť bojové akcie.
Cieľom je prestať investovať do „bonsai armád“ (pojem Josepa Borrella) – teda síce úhľadných, ale malých a izolovaných národných jednotiek – a začať budovať silu, ktorá dokáže bojovať ako jednotná Európa.
100 000 vojakov pod jednou vlajkou – Kubilius oživuje desať rokov staré úvahy Emmanuela Macrona a Angely Merkelovej o vytvorení stálych európskych ozbrojených síl v počte 100 000 osôb. Takáto armáda by nebola len symbolom, ale reálnou silou pripravenou na okamžité nasadenie, čo by zásadne zmenilo bezpečnostnú architektúru kontinentu.
Čítajte viac Komisár Európskej únie pre obranu: Vytvorenie steny proti dronom potrvá viac ako rok
Európska bezpečnostná rada aj s Britmi – Politickú roztrieštenosť by mala vyriešiť nová Európska bezpečnostná rada. Tento orgán by mal pozostávať z približne 10 – 12 členov vrátane:
- Kľúčových stálych členov a rotujúcich zástupcov členských štátov.
- Vedenia EÚ (predsedovia Komisie a Rady).
- Spojeného kráľovstva, ktoré Kubilius považuje za nevyhnutného partnera pre bezpečnosť Európy napriek brexitu.
Úlohou tejto rady by nebola len diskusia, ale najmä schopnosť rýchlo pripravovať a prijímať strategické rozhodnutia, ktoré doteraz brzdila potreba konsenzu všetkých 27 štátov.
Čítajte viac Európsky komisár Kubilius: Stavy európskych armád sú na 50 % toho, čo je potrebné
Otázky, ktoré by bolo potrebné vyriešiť – nie je ich málo
Vytvorenie spoločnej armády EÚ nie je len otázkou nákupu techniky, ale predovšetkým o vyriešení hlbokých právnych, politických a etických rozporov. Ak sa vychádzalo z ambícií komisára Kubiliusa a reality roku 2026, tu sú kľúčové okruhy otázok, ktoré by museli byť zodpovedané:
Kto má prst na spúšti? (Velenie a kontrola) – Toto je najcitlivejšia otázka suverenity.
- Veto vs. Väčšina: Bude o nasadení armády rozhodovať Európska rada jednomyseľne (kde môže jeden štát všetko zablokovať), alebo nová Európska bezpečnostná rada kvalifikovanou väčšinou?
- Demokratická kontrola: Ktorý parlament bude schvaľovať misie? Bude to Európsky parlament, alebo budú musieť hlasovať všetky národné parlamenty (čo by trvalo týždne a stratil by sa moment prekvapenia)?
Právny status vojaka – Dnes je vojak viazaný prísahou svojej vlasti.
- Komu budú prisahať? Bude existovať nová prísaha vernosti Európskej únii?
- Trestné právo: Pod akú jurisdikciu by spadal európsky vojak, ak by sa dopustil priestupku alebo zločinu na misii? Existoval by Európsky vojenský súd?
Čítajte viac Eurokomisár pre obranu vyzval EÚ, aby pripravila milióny dronov
Financovanie a solidarita – Armáda so 100 000 vojakmi je extrémne drahý projekt.
- Spoločný rozpočet: Bude armáda platená z priamych príspevkov členských štátov (napríklad percentom z HDP), alebo bude mať EÚ vlastné zdroje (napr. „obrannú daň“)?
- Priemyselný nacionalizmus: Ktoré firmy budú dodávať techniku? Budú to nemecké tanky, francúzske lietadlá alebo švédske radary? Boj o zákazky medzi štátmi by mohol projekt pochovať skôr, než začne.
Jadrový dáždnik – Vojenská sila v 21. storočí sa nezaobíde bez odstrašenia – Francúzske (a britské) nukleárne zbrane: Budú francúzske jadrové hlavice slúžiť ako ochrana pre celú EÚ (napríklad aj pre Slovensko alebo Estónsko)? A kto by mal právomoc rozhodnúť o ich použití v krajnej núdzi?
Vzťah k NATO a „neutrálnym“ štátom – EÚ má členské štáty s rôznou historickou skúsenosťou.
- Duplicita: Ako zabezpečiť, aby európska armáda nebola len zbytočnou kópiou štruktúr NATO, ale ich skutočným posilnením (tzv. Európsky pilier)?
- Výnimky pre neutrálnych: Ako sa k tomu postavia krajiny ako Rakúsko, Írsko alebo Malta, ktoré majú neutralitu v ústave? Budú sa podieľať len na financovaní, alebo budú mať z armády úplný „opt-out“?
Čítajte viac Andrius Kubilius: EÚ musí byť pripravená na obranu do roku 2030
Jazyk a kultúra
- Veliteľský jazyk: Bude ním angličtina (napriek brexitu zostáva technickým štandardom), alebo sa bude presadzovať francúzština či nemčina?
- Vojenská tradícia: Ako zladiť rôzne vojenské kultúry? (Napríklad nemecký koncept „občana v uniforme“ s prísnou hierarchiou iných armád).
Strategická komunikácia – Ako bude armáda EÚ chránená pred dezinformačnými kampaňami, ktoré by sa snažili poštvať vojakov rôznych národností proti sebe alebo proti veleniu v Bruseli?
Prejav komisára Kubiliusa na národnej konferencii Folk och Försvar 2026: „Európa pod tlakom“
Vážení prítomní, vážení organizátori, veľmi pekne ďakujem za pozvanie. V tomto paneli hovoríme o „Európe pod tlakom“. Požiadali ste ma, aby som povedal pár slov o „odhodlaní Európy vo veku neistoty“. Od samého začiatku môjho mandátu opakujem, že čelíme dvom výzvam: ruskej hrozbe a sťahovaniu sa Ameriky smerom k indopacifickej oblasti. Dnes predstavuje vojenský rozpočet Ruska v parite kúpnej sily 85 % obranných výdavkov všetkých členských štátov EÚ. Nič nenasvedčuje tomu, že by Putin smeroval k mieru. Aj keby sa mier nastolil, bude pokračovať s vojnovou ekonomikou. USA nás oficiálne žiadajú, aby sme boli pripravení prevziať plnú zodpovednosť za konvenčnú obranu Európy. A s takouto požiadavkou nemôžeme nesúhlasiť. Preto sme hneď na začiatku nášho mandátu spustili celú agendu „Obrannej pripravenosti 2030“. Pochopili sme totiž, že Európa je pod tlakom obranných výziev a že v oblasti obrany potrebujeme „veľký tresk“.
V tom čase ešte neexistovala stratégia národnej bezpečnosti USA, nebola tu Venezuela ani hrozby voči Grónsku. Dnes je ešte jasnejšie, že musíme budovať nezávislosť Európy, ako to predsedníčka Komisie opakovala počas celého minulého roka. Nie je to nič úplne nové: predseda Komisie Juncker, prezident Macron a kancelárka Merkelová hovorili veľmi podobné slová už pred 10 rokmi, po ruskej okupácii Krymu: Že Európa musí byť nezávislejšia a autonómnejšia. Že musíme prekonať priemyselnú roztrieštenosť a že musíme mať interoperabilitu. A dokonca aj to, že potrebujeme európsku armádu. Ale to sa nezrealizovalo. Teraz je čas konať. Pretože ako nedávno povedal kancelár Merz: „časy ‚Pax Americana‘ sú preč“.
Obranná nezávislosť znamená, že musíme byť pripravení na obranu v rámci NATO, ale s oveľa menšou americkou prítomnosťou v Európe. Neistota ohľadom budúcnosti transatlantického partnerstva si vyžaduje naše odhodlanie.Obranná pripravenosť Európy má podľa môjho názoru tri hlavné piliere:
- Materiálna obranná pripravenosť: peniaze, výroba, zbrane.
- Inštitucionálna obranná pripravenosť: ako sa zorganizujeme pri obrane Európy, najmä ak sa Američania stiahnu.
- Politická obranná pripravenosť: vôľa odstrašiť a brániť sa. Ak to bude potrebné, tak bojovať.
Ak zlyhá jeden pilier, zlyhá celá obranná pripravenosť. Počas roku 2025 sme sa sústredili najmä na materiálnu pripravenosť. Podarilo sa nám dosiahnuť pomerne veľa vďaka novým financiám (pôžičky SAFE a prísľuby o 5 % výdavkoch na obranu), novej stratégii (Biela kniha a Plán obrannej pripravenosti) a novým politikám (EDIP, Military Mobility Package). Deje sa a bude sa diať veľa pozitívnych vecí. Avšak samotné peniaze neprinesú všetko, čo potrebujeme.
Ako povedal generál Grinkiewicz (SACEUR) a ako jasne uvádzajú odborníci, obyčajné nalievanie peňazí do starých obranných štruktúr neprinesie potrebnú kvalitatívnu transformáciu. Joseph Borrell bol prvý, kto nazval naše súčasné národné sily „bonsai armádami“. Musíme investovať tak, aby sme boli schopní bojovať ako Európa, nie len ako zbierka 27 národných „bonsai armád“. Čo teda musíme urobiť okrem „veľkého tresku“ v peniazoch? Musíme sa hlbšie pozrieť na „inštitucionálnu obrannú pripravenosť“. Potrebujeme „intelektuálny veľký tresk“. Naším problémom je nedostatok jednoty. Musíme si odpovedať na jednoduchú otázku: Boli by Spojené štáty vojensky silnejšie, keby mali 50 armád na úrovni štátov namiesto jednej federálnej armády? Ak je odpoveď „nie“, na čo čakáme? Naši občania majú jasno: nedávny prieskum ukázal, že v Španielsku, Belgicku a Nemecku približne 70 % občanov uprednostňuje obranu európskou armádou pred národnou (10 %) alebo NATO (12 %).
Európa pod tlakom si vyžaduje viac jednoty a inštitucionálne zmeny. Nesmieme utekať pred kľúčovými otázkami:
- Ak sa Američania stiahnu, ako vytvoríme „európsky pilier NATO“? Kto bude európskym SACEUR-om? Kto nahradí 100-tisícové americké vojsko, ktoré je chrbtovou kosťou v Európe? Budú to Nemci? Zbierka 27 „bonsai armád“? Alebo vytvoríme silnú, stálu „európsku vojenskú silu“ so 100 000 vojakmi?
- Ako vytvoríme skutočnú Európsku obrannú úniu? Má zahŕňať Spojené kráľovstvo, Nórsko či Ukrajinu s jej skúsenosťami z boja?
- Ako odfragmentovať obranný priemysel a aké zjednotené politické vedenie k tomu potrebujeme?
- Ako bude EÚ pripravená implementovať Článok 42.7 o vzájomnej pomoci? Kto nás bude koordinovať v prípade krízy?
Doteraz sme tieto myšlienky nevedeli uviesť do praxe, pretože nám chýba jednotná platforma pre lídrov. Mojím návrhom je formalizovať platformu „E5 plus“ do podoby Európskej bezpečnostnej rady. Táto rada by mohla mať 10 – 12 členov (kľúčoví stáli členovia, rotujúci členovia, vedenie EÚ a pri širších otázkach aj Spojené kráľovstvo). Jej úlohou by bolo nielen diskutovať, ale rýchlo pripravovať dôležité rozhodnutia. Prvou úlohou tejto rady by musela byť Ukrajina.
Na záver pár slov o politickej vôli bojovať. Som z Litvy. Švédsko je „krstným rodičom“ našej nezávislosti a členstva v EÚ a NATO. Nikdy nezabudneme na tzv. pondelky slobody v Štokholme, keď 7 000 ľudí protestovalo po tom, čo sovietske tanky zaútočili na televíznu vežu vo Vilniuse 13. januára 1991. Presne pred 35 rokmi. V ten deň prvýkrát od konca druhej svetovej vojny zvonili všetky kostolné zvony v Štokholme na znak solidarity. Počuli sme tie zvony znieť cez more! O tom je politická obranná pripravenosť. Stáť pri sebe. Ako národ a ako Európania. Spoločne s Ukrajinou. Ďakujem pekne!
Materiál na premýšľanie – Food for thought
Hoci prejav Kubiliusa na konferencii Folk och Försvar mal formu verejného vystúpenia, jeho obsah a funkcia sú klasickým príkladom „Food for thought“. V diplomacii sa často stáva, že kľúčové myšlienky z neformálnych dokumentov (non-papers) politik „otestuje“ práve v takomto prejave, aby vyvolal verejnú a odbornú diskusiu. Kubilius neprišiel s hotovým právnym textom, ktorý musia členské štáty zajtra podpísať. Prišiel s konceptmi (napr. 100-tisícová armáda, Európska bezpečnostná rada). Jeho cieľom bolo, aby o týchto číslach a návrhoch začali médiá, analytici a vládni kabineti premýšľať. Tým, že to povedal verejne, prinútil ostatných politikov, aby na to nejako reagovali – a to je podstata „potravy pre myseľ“.
Čítajte viac Európsky program obranného priemyslu: Rada Európskej únie udelila konečné schválenie
V prejave pomenoval problémy, o ktorých sa v oficiálnych dokumentoch EÚ často hovorí len veľmi opatrne. Tiež spomenul, že Európa potrebuje „intelektuálny veľký tresk“. To je diplomatický kód pre: „Naše doterajšie myslenie zlyhalo, potrebujeme úplne nové nápady.“ Jeho prejav slúži ako mentálny rámec, v ktorom by sa mala hľadať nová dohoda. Tým, že prejav predniesol na začiatku roka 2026, v čase geopolitického napätia (Grónsko, Rusko), využil moment, kedy je pôda najlepšie pripravená na prijatie radikálnych myšlienok. To, čo by pred piatimi rokmi znelo ako sci-fi, dnes vďaka tomuto „Food for thought“ prístupu znie ako nevyhnutnosť diskusie.
