Od soboty 3. januára 2026 čelí juhozápad Berlína rozsiahlemu výpadku elektrickej energie, ktorý ochromil životy desiatok tisíc obyvateľov. To, čo sa pôvodne javilo ako technická porucha, úrady dnes oficiálne klasifikujú ako cielený akt terorizmu. Príčinou katastrofy bol úmyselne založený požiar na káblovom moste cez kanál Teltow, ktorý sa nachádza v blízkosti teplárne Lichterfelde. Tento most je kľúčovým uzlom pre distribúciu elektriny v regióne.
- Zasiahnuté oblasti: Štvrte Lichterfelde, Zehlendorf, Nikolassee a Wannsee.
- Počet postihnutých: Na začiatku výpadok zasiahol približne 100 000 osôb, 45 000 domácností a vyše 2 200 podnikov.
- Aktuálny stav (k 6. januáru): Bez prúdu zostáva stále približne 25 500 domácností a 1 200 až 1 700 podnikov.
- Kritická infraštruktúra: Zatvorených zostáva 20 škôl. Dobrou správou je, že 72 zo 74 domovov dôchodcov sa už podarilo napojiť na náhradné zdroje alebo obnovenú sieť.
Situáciu dramatizuje prudké ochladenie s nočnými mrazmi. V mnohých bytoch nefunguje internet, mobilné spojenie a predovšetkým kúrenie a teplá voda. V meste bol vyhlásený stav núdze, čo umožňuje nasadenie armády a humanitárnych organizácií. Pre obyvateľov sú k dispozícii ohrievacie stanice a núdzové prístrešky, kde môžu prenocovať a nabiť si elektroniku.
Čítajte viac Na nemeckej oblohe zaznamenali v roku 2025 už tisíc podozrivých bezpilotných lietadiel
Kto stojí za útokom?
K zodpovednosti sa prihlásila ľavicovo-radikálna skupina Vulkan (Vulkangruppe). Ide o utajenú sieť bez jasného vedenia, ktorá operuje už 15 rokov. Skupina vyhlásila, že útok je aktom sebaobrany proti priemyslu fosílnych palív. Tvrdia, že takýto masívny dopad na civilistov neplánovali, no zároveň dodali, že ich sympatie k majiteľom víl v týchto bohatších štvrtiach sú obmedzené. O ľavicovo-radikálnej skupine Vulkan sa v posledných rokoch hovorí ako o jednej z najnebezpečnejších militantných buniek v Nemecku. Ich stratégia sa zameriava na tzv. komunikačnú sabotáž – útoky na kritickú infraštruktúru, ktoré majú za cieľ ochromiť modernú technológiu a priemysel. Tu sú kľúčové fakty o ich fungovaní, ideológii a najznámejších útokoch:
- Decentralizácia: Skupina nemá jasné vedenie, stanovy ani členskú základňu v tradičnom zmysle. Funguje ako „značka“ alebo názov, pod ktorým rôzne autonómne bunky zverejňujú svoje listy o zodpovednosti za útoky.
- Utajenie: Nemecké tajné služby (Verfassungsschutz) ich popisujú ako mimoriadne konšpiratívnu skupinu, ktorá sa vyhýba digitálnej stope, čo sťažuje ich infiltráciu a odhalenie.
- Ideológia: Ich svetonázor je zmesou anarcho-primitivizmu, antikapitalizmu a radikálneho ekologizmu:
- Boj proti technológiám: Veria, že moderná technológia a digitalizácia sú nástrojmi útlaku a ničenia planéty.
- Odmietanie „zeleného kapitalizmu“: Na rozdiel od bežných ekologických aktivistov skupina Vulkán útočí aj na projekty, ktoré sa tvária ekologicky (napr. elektromobily), pretože ich považujú za pokračovanie vykorisťovania prírody pod inou značkou.
- Solidarita: Svoje útoky často venujú väzneným anarchistom alebo globálnym hnutiam bojujúcim za práva pôdy.
Čítajte viac V Nemecku bol zaznamenaný rekordný počet prípadov špionáže a diverzie
Najznámejšie útoky – Skupina sa zviditeľnila najmä útokmi v okolí Berlína a v spolkovom štáte Brandenbursko:
- Továreň Tesla (2021 a 2024): V marci 2024 podpálili stožiar elektrického vedenia, čo odpojilo od prúdu gigafabriku Tesla v Grünheide. Spôsobili škody v stovkách miliónov eur. Elon Musk ich vtedy označil za „najhlúpejších ekoteroristov“.
- Železničná infraštruktúra: Opakovane útočili na káble pri tratiach, čo viedlo k rozsiahlym kolapsom dopravy v severnom Nemecku.
- Január 2026 (Berlín): Ich zatiaľ najničivejší útok na civilné obyvateľstvo, kedy podpálením káblového mosta v blízkosti teplárne Lichterfelde spôsobili blackout pre približne 100 000 ľudí.
Čítajte viac Prelety neidentifikovaných dronov nad Európou: Zastavená doprava v Mníchove a narušenie v Belgicku
Strategický posun k terorizmu – Kým v minulosti sa skupina snažila vyberať ciele tak, aby zasiahla primárne korporácie (napr. Google, Amazon, Tesla), aktuálny útok z januára 2026, ktorý nechal tisíce ľudí v mrazoch bez kúrenia, znamenal prelom. Nemeckí politici a prokuratúra začali používať termín „ľavicový terorizmus“, pretože útok priamo ohrozil životy zraniteľných skupín obyvateľstva (pacienti na prístrojoch, seniori).
Symbolika názvu – Názov Vulkán má symbolizovať ničivú silu prírody, ktorá sa „prebúdza“, aby zničila technickú civilizáciu. Ich listy o zodpovednosti bývajú písané intelektuálnym, ale agresívnym jazykom, v ktorom sa ospravedlňujú „bežným ľuďom“, no zároveň vyjadrujú pohŕdanie „elitami“. Skupina je sledovaná nielen nemeckými orgánmi, ale kvôli útokom na americké korporácie (Tesla) o ich aktivity prejavila záujem aj americká FBI.
Čítajte viac Nárast počtu porúch satelitnej GPS navigácie v nemeckých lietadlách v roku 2025
Reakcia úradov: Je to terorizmus
Berlínsky starosta Kai Wegner a senátorka pre vnútro Iris Spranger zhodne tvrdia, že nejde o bežný extrémizmus. „Zločinci vedome rátajú s tým, že spôsobia škody ľuďom. Sú ohrozené životy starších ľudí na pľúcnej ventilácii či rodín s deťmi. Je to prípad ľavicového terorizmu,“ uviedla Sprangerová. Úrady teraz volajú po sprísnení ochrany kritickej infraštruktúry Nemecka, ktorá sa ukázala byť mimoriadne zraniteľná. Vyšetrovanie pravdepodobne preberie Spolková prokuratúra v Karlsruhe. Prevádzkovateľ siete Stromnetz Berlin pracuje na opravách nepretržite, no rozsah poškodenia káblového mosta je obrovský. Úplné obnovenie dodávok pre všetky domácnosti v Zehlendorfe a Wannsee sa očakáva najskôr vo štvrtok 8. januára večer.
Čítajte viac Červená búrka: Začiatok rozsiahleho vojenského cvičenia v Nemecku
Reakcia nemeckej armády (Bundeswehr) na útok v Berlíne je z hľadiska nemeckých zákonov a tradícií pomerne opatrná, no z hľadiska logistiky a plánovania významná. V Nemecku existuje historicky podmienená prísna deliaca čiara medzi vnútornou bezpečnosťou (polícia) a vonkajšou obranou (armáda). Tu sú hlavné body reakcie:
Logistická pomoc (nie priama ochrana) – Bundeswehr sa v túto chvíľu nezúčastňuje na priamom strážení energetických uzlov v Berlíne. To je úlohou polície a súkromných bezpečnostných služieb. Armáda však aktivovala svoje kapacity v rámci pomoci pri katastrofách:
- V zasiahnutých štvrtiach (Zehlendorf, Wannsee) poskytuje armáda mobilné veľkokapacitné generátory pre kritické objekty, ktoré ešte nie sú pripojené k sieti.
- Boli poskytnuté poľné kuchyne a cisterny s vodou pre miesta pomoci, kde sa zhromažďujú občania bez tepla a elektriny.
Teritoriálne velenie a ochrana kritickej infraštruktúry (KRITIS) – Nemecko po ruskej invázii na Ukrajinu a po sabotáži na plynovodoch Nord Stream zriadilo nové Teritoriálne velenie Bundeswehru (Territorial Führungskommando). To má za úlohu koordinovať ochranu kritickej infraštruktúry v čase krízy.
- Plánovanie: Armáda zintenzívnila aktualizáciu tzv. „operačného plánu pre Nemecko“ (OPLAN DEU), ktorý presne definuje, ktoré civilné energetické uzly by armáda prevzala pod ochranu v prípade eskalácie hrozby.
- Posilnenie monitoringu: Bundeswehr úzko spolupracuje s tajnými službami a políciou pri zdieľaní spravodajských informácií o pohyboch extrémistických skupín (ako je spomínaný Vulkan), ktoré by mohli cieliť na infraštruktúru dôležitú aj pre obranu štátu.
Diskusia o zmene legislatívy – Útok v Berlíne opäť otvoril politickú diskusiu o tom, či by mal mať Bundeswehr väčšie právomoci pri ochrane civilných objektov.
- Alexander Dobrindt a ďalší politici navrhujú, aby armáda mohla strážiť kľúčové transformačné stanice a káblové mosty, ktoré sú mimo dosahu bežných policajných hliadok.
- Nemecký minister obrany Boris Pistorius však zatiaľ zdôrazňuje, že „bezpečnosť v uliciach a na mostoch Berlína je a musí zostať v rukách polície“.
Kybernetická ochrana – Zatiaľ čo fyzickú ochranu mostov rieši polícia, Velenie pre kybernetický a informačný priestor (CIR) Bundeswehru zvýšilo stupeň ostražitosti. Existuje totiž obava, že fyzické útoky (podpaľačstvo) by mohli byť koordinované s kybernetickými útokmi na riadiace systémy rozvodných sietí.
Bundeswehr v Berlíne momentálne funguje skôr ako podporný prvok (dodávky energie, logistika). K priamemu nasadeniu vojakov so zbraňami pri elektrárňach dôjde len v prípade, ak by bol vyhlásený stav ohrozenia štátu, čo sa nateraz nedeje.
