Mediálna gramotnosť je súčasťou fínskych vzdelávacích osnov od 90. rokov 20. storočia. Starší dospelí, ktorí môžu byť obzvlášť zraniteľní voči dezinformáciám, majú k dispozícii ďalšie kurzy. TASR o tom píše podľa webu Euronews.com. „Myslíme si, že dobrá mediálna gramotnosť je veľmi dôležitou občianskou zručnosťou,“ povedala Kiia Hakkalová, pedagogická špecialistka mesta Helsinki. Je to veľmi dôležité pre bezpečnosť krajiny a pre bezpečnosť našej demokracie, dodala. Súčasťou mediálnej gramotnosti je schopnosť analyzovať rôzne druhy médií a rozpoznávať dezinformácie. S tým sa začína už od veku troch rokov a pomáha to zvýšiť odolnosť Fínov voči propagande a falošným tvrdeniam, najmä tým, ktoré k nim prúdia cez 1340-kilometrovú hranicu so susedným Ruskom, uviedol Euronews.
Čítajte viac Fínska revolúcia velenia - umelá inteligencia v uniforme
Teraz učitelia do učebných osnov pridávajú aj gramotnosť v oblasti umelej inteligencie (AI), predovšetkým po rozsiahlej invázii Moskvy na Ukrajinu pred takmer štyrmi rokmi. Odvtedy sa jej dezinformačná kampaň zintenzívnila v celej Európe. Svoju úlohu proti dezinformáciám zohrávajú aj fínske médiá. Každoročne organizujú Týždeň novín, v rámci ktorého mladí ľudia dostávajú noviny a iné správy na čítanie. V roku 2024 najväčší denník Helsingin Sanomat spolupracoval na knihe ABC mediálnej gramotnosti, ktorú dostáva každý študent pri nástupe na strednú školu. Je pre nás naozaj dôležité, aby sme boli vnímaní ako miesto, kde môžete získať overené informácie, ktorým môžete dôverovať a ktoré transparentným spôsobom poskytujú ľudia, ktorých poznáte, povedal redaktor Jussi Pullinen.
Čítajte viac Americká armáda používa umelú inteligenciu na preverovanie poddôstojníkov pri povyšovaní
Fínsko s 5,6 milióna obyvateľov sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach v Európskom indexe mediálnej gramotnosti. Jeho autorom je Open Society Institute – Sofia v spolupráci s odborníkmi na médiá a vzdelávanie. Do prvej päťky patria ešte Dánsko, Nórsko, Estónsko a Švédsko. Na opačnom konci sú Turecko, Albánsko, Severné Macedónsko, Kosovo, Bosna a Hercegovina a Gruzínsko.
Čítajte viac Ruské dezinformácie sa zameriavajú na Koalíciu ochotných a útočia na Berlín
V informačnom priestore je teraz oveľa ťažšie rozoznať, čo je skutočné a čo nie, povedala Martha Turnbullová, riaditeľka pre hybridný vplyv v Európskom centre excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám so sídlom v Helsinkách. V súčasnosti je pomerne ľahké odhaliť falzifikáty generované umelou inteligenciou, pretože ich kvalita nie je taká dobrá, ako by mohla byť, dodala s tým, že s rozvojom AI to bude oveľa ťažšie.
Čítajte viac Je umelá inteligencia hrozbou pre ľudstvo? Nie, Golema tiež zneškodnil jeho stvoriteľ
Slovensko často zaostáva za priemerom EÚ aj za svojimi susedmi z V4
Mediálna gramotnosť na Slovensku je témou, ktorá v posledných rokoch rezonuje čoraz silnejšie, predovšetkým v kontexte hybridných hrozieb, dezinformácií a vplyvu sociálnych sietí. Celkový obraz je však pomerne nelichotivý – v medzinárodných porovnaniach Slovensko často zaostáva za priemerom EÚ aj za svojimi susedmi z V4. Podľa rebríčka Media Literacy Index, ktorý každoročne zostavuje Inštitút pre otvorenú spoločnosť (OSI) v Sofii, sa Slovensko dlhodobo umiestňuje v spodnej polovici tabuľky európskych krajín (zvyčajne okolo 20. až 25. miesta z 35 až 40 krajín).
- Silné stránky: Pomerne dobrá úroveň slobody tlače a prístup k internetu.
- Slabé stránky: Nízka úroveň dôvery v inštitúcie a médiá, slabá kritická analýza textu a vysoká náchylnosť na konšpiračné naratívy.
Čítajte viac Umelá inteligencia je len taká inteligentná, ako sú jej dáta
Na Slovensku pôsobí niekoľko špecifických faktorov, ktoré úroveň mediálnej gramotnosti znižujú:
- Kognitívna zraniteľnosť: Prieskumy (napr. Globsec Trends) opakovane ukazujú, že Slováci patria k národom, ktoré najviac veria konšpiračným teóriám v regióne strednej Európy. Často ide o vieru v tajné skupiny ovládajúce svet alebo o pochybnosti o geopolitickom smerovaní krajiny.
- Generačné rozdiely: Seniori: Sú zraniteľní pre nedostatok skúseností s digitálnym prostredím a algoritmami sociálnych sietí. Mladí ľudia: Hoci sú technicky zruční, často majú problém rozlíšiť medzi názorovým príspevkom (influencer) a overenou správou (profesionálny novinár).
- Vzdelávací systém: Mediálna výchova je na školách formálne prítomná (ako prierezová téma), ale v praxi často chýbajú kvalifikovaní učitelia, moderné metodiky a čas v učebných osnovách.
- Facebook a TikTok sú na Slovensku hlavnými zdrojmi správ pre veľkú časť populácie, čo uľahčuje šírenie emocionálne podfarbeného a neovereného obsahu. Nedostatok mediálnej gramotnosti vedie k vytváraniu „informačných bublín“, kde ľudia prijímajú len tie informácie, ktoré potvrdzujú ich videnie sveta, a odmietajú čokoľvek iné ako „propagandu“.
Mediálna gramotnosť na Slovensku je na kritickej úrovni. Hoci sa technická gramotnosť zvyšuje, schopnosť kriticky vyhodnocovať zámery autora a pravdivosť informácií zostáva nízkou.
