Hľadať
Notifikácie 📣

Chceš dostávať čerstvé novinky?

Sledujte nás
Nastavenia súkromia

Takto chránime tvoje údaje - GDPR

domov

Bezpečnostná rada OSN má päť nových nestálych členov zvolených na obdobie 2026 – 2027

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sa nestáli členovia Bezpečnostnej rady neuspokoja len s vedľajšou úlohou. Hoci nedisponujú právom veta vyhradeným pre päť stálych členov, plne sa zúčastňujú na diskusiách, vypracúvaní rezolúcií a hlasovaní.

03.01.2026 16:00
debata

Dňa 3. júna 2025 v New Yorku pristúpilo Valné zhromaždenie OSN k voľbe piatich nových členov, ktorí obsadia nestále miesta v Bezpečnostnej rade na obdobie 2026 – 2027. Tieto voľby, kľúčové pre globálne riadenie bezpečnosti, určili za nových členov Bahrajn, Kolumbiu, Demokratickú republiku Kongo (DRK), Lotyšsko a Libériu. Bezpečnostná rada, kľúčový orgán zodpovedný za udržiavanie medzinárodného mieru, tak od 1. januára 2026 čiastočne obmieňa svoje zloženie. Voľba nových členov Bezpečnostnej rady prebehla v jednom kole, čo zostáva relatívne zriedkavé vzhľadom na diplomatickú rovnováhu, ktorá je zvyčajne potrebná na dosiahnutie požadovanej väčšiny. Podľa oficiálnych údajov sa na hlasovaní zúčastnilo 188 členských štátov, čo potvrdzuje silnú mobilizáciu okolo týchto strategických miest. V tomto kontexte získal Bahrajn 186 hlasov, Demokratická republika Kongo 183 hlasov, Libéria 181 hlasov, Kolumbia 180 hlasov a Lotyšsko 178 hlasov, píše francúzsky server enderi.fr.

Príslušníci misie OSN UNIFIL Čítajte viac Príslušníka UNIFIL v Libanone zranil izraelský granát

Tieto výsledky odrážajú nielen pevnú diplomatickú legitimitu každého zo zvolených členov, ale aj rozhodujúce regionálne uznanie. Miesta v Bezpečnostnej rade sú totiž rozdelené podľa presných geografických skupín, aby sa zabezpečila rovnováha medzi kontinentmi. Bahrajn tak zastupuje Áziu a Tichomorie, Kolumbia Latinskú Ameriku, DRK a Libéria Afriku, zatiaľ čo Lotyšsko obsadzuje miesto vyhradené pre východnú Európu. Tento volebný mechanizmus, hoci je často kritizovaný, zostáva ústredným bodom fungovania Bezpečnostnej rady. Okrem toho títo noví členovia nahrádzajú Alžírsko, Guyanu, Kórejskú republiku, Sierru Leone a Slovinsko, ktorých mandáty uplynuli 31. decembra 2025. Táto čiastočná obnova mení vnútornú dynamiku rady, najmä v debatách súvisiacich s ozbrojenými konfliktmi, mierovými operáciami a medzinárodnými sankciami – teda v oblastiach, kde sa hlasy nestálych členov môžu ukázať ako rozhodujúce.

Generálny tajomník OSN António Guterres a príslušníci UNIFIL Čítajte viac Počty mierových síl OSN sa majú znížiť o 25 % pre rozpočtové tlaky

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sa nestáli členovia Bezpečnostnej rady neuspokoja len s vedľajšou úlohou. Hoci nedisponujú právom veta vyhradeným pre päť stálych členov, plne sa zúčastňujú na diskusiách, vypracúvaní rezolúcií a hlasovaní. V mnohých situáciách môže ich postoj ovplyvniť výsledok rokovaní, najmä ak je rovnováha medzi stálymi mocnosťami krehká.Z tohto pohľadu má príchod Demokratickej republiky Kongo do Bezpečnostnej rady osobitný rozmer. Krajina, ktorá čelí veľkým bezpečnostným výzvam na vlastnom území (najmä na východe), má v úmysle priniesť africký hlas zameraný na regionálnu stabilizáciu a reformu mierových operácií. Podľa RFI tak DRK zaznamenáva výrazný návrat do Bezpečnostnej rady s deklarovanou ambíciou ovplyvňovať agendu súvisiacu s ozbrojenými konfliktmi a cezhraničným terorizmom. Lotyšsko zase zasadá v Bezpečnostnej rade po prvýkrát, čo je významná udalosť pre tento pobaltský štát, ktorý je členom Európskej únie a NATO. Táto historicky prvá účasť prichádza v kontexte zvýšeného napätia vo východnej Európe, čo dodáva tomuto kreslu posilnený strategický význam. Lotyšské postoje k kolektívnej bezpečnosti, odstrašovaniu a dodržiavaniu medzinárodného práva by tak mali v rámci rady nájsť osobitnú odozvu.

Hoci nestáli členovia Bezpečnostnej rady OSN nemajú právo veta, ich právomoci sú rozsiahle a v praxi často určujú smerovanie globálnej politiky. Tu je podrobný prehľad toho, čo týchto päť nových členov (Bahrajn, Kolumbia, DRK, Lotyšsko a Libéria) môže od 1. januára 2026 reálne robiť:

  • Rotačné predsedníctvo (Moc nad programom) – Každý člen BR OSN sa na jeden mesiac stáva jej predsedom. Poradie sa určuje podľa abecedy. Predsednícka krajina určuje mesačný program práce, zvoláva zasadnutia a rozhoduje o tom, ktoré krízy dostanú v daný mesiac prioritu. Príklad: Lotyšsko alebo Libéria môžu ako predsedovia zaradiť na program tému, ktorú by veľmoci možno radšej neriešili (napr. kybernetická bezpečnosť alebo klimatické hrozby).
  • Sila hlasu (Kolektívne právo veta) – Na prijatie akejkoľvek rezolúcie je potrebných aspoň 9 hlasov z 15. Ak sa všetkých 10 nestálych členov spojí proti návrhu, rezolúcia neprejde, aj keby ju podporilo všetkých 5 stálych členov. Stáli členovia musia často „obchodovať“ a hľadať kompromisy s nestálymi členmi, aby získali potrebných 9 hlasov pre svoje návrhy.
  • Vedenie pomocných orgánov a výborov – Nestáli členovia zvyčajne predsedajú dôležitým sankčným výborom a pracovným skupinám. Ak krajina (napr. DRK) predsedá výboru pre sankcie voči určitej ozbrojenej skupine, má priamy vplyv na to, kto bude zapísaný na „čiernu listinu“ a komu bude zmrazený majetok. Môžu tiež viesť skupiny zamerané na boj proti terorizmu, ochranu detí v ozbrojených konfliktoch či nešírenie jadrových zbraní.
  • Funkcia „Penholder“ (Držiteľ pera) – Ide o neformálnu, ale kľúčovú právomoc pripravovať texty rezolúcií. Hoci v minulosti texty pripravovali najmä USA, Británia a Francúzsko, v súčasnosti sa čoraz častejšie do tejto role dostávajú aj nestáli členovia. Tým získavajú kontrolu nad prvým návrhom textu, ktorý potom ostatní pripomienkujú.
  • Formát „Arria“ (Neformálne vypočutia) – Každý člen, aj ten najmenší (ako Bahrajn alebo Lotyšsko), môže iniciovať tzv. stretnutia podľa vzorca Arria. Sú to neformálne zasadnutia, na ktoré môžu pozvať expertov, zástupcov občianskej spoločnosti alebo obete konfliktov, aby svedčili priamo pred radou. Je to silný nástroj na pritiahnutie pozornosti svetových médií k určitému problému.

Bezpečnostná rada zostáva centrálnym orgánom na povoľovanie nadnárodných vojenských operácií, uvaľovanie zbrojných embárg alebo rozhodovanie o ekonomických sankciách. Z tohto titulu predstavuje každé nestále miesto významnú diplomatickú páku. Bahrajn, strategický spojenec viacerých západných mocností na Blízkom východe, by tak mohol zohrávať aktívnu úlohu v otázkach námornej bezpečnosti a stability v Perzskom zálive. Libéria, posilnená svojou post-konfliktnou skúsenosťou a minulou spoluprácou s misiami OSN, prináša uznávané odborné znalosti v procesoch odzbrojenia a obnovy. Kolumbia, angažovaná v upevňovaní vlastného mierového procesu, mieni v Bezpečnostnej rade presadzovať integrovaný prístup spájajúci bezpečnosť, rozvoj a politický dialóg.

Kyjev po ruskom útoku 10. júla 2025 Čítajte viac Úrad OSN pre ľudské práva vyzval na urýchlené ukončenie vojny Ruskej federácie proti Ukrajine

Celkové zloženie Bezpečnostnej rady zostáva vo svojej štruktúre nezmenené. Orgán má stále 15 členov, z ktorých päť stálych disponuje právom veta. Títo poslední – Čína, Spojené štáty, Rusko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – si zachovávajú rozhodujúci vplyv na najcitlivejšie rozhodnutia. Napriek tomu desať nestálych členov vďaka svojej geografickej a politickej rozmanitosti pomáha formovať diskusie a prinášať priority, ktoré niekedy v programe veľmocí chýbajú.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Bezpečnostná rada OSN #kolumbia #Lotyšsko #Bahrajn #Libéria #Demokratická republika Kongo
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"