Vstup do roku 2026 sa na Ukrajine nesie v znamení zásadných personálnych a inštitucionálnych zmien, ktoré prezident Volodymyr Zelenskyj označil za podstatný reštart. V sérii prejavov ohlásených 2. januára 2026 hlava štátu načrtla novú víziu riadenia krajiny, ktorej cieľom je zvýšiť vnútornú odolnosť, zefektívniť obranu prostredníctvom technológií a posilniť diplomatickú pozíciu v očakávaných mierových rokovaniach. Tento proces prichádza po turbulentnom závere roka 2025, kedy ukrajinskú politickú scénu zasiahli korupčné škandály, najmä v štátnom podniku Enerhoatom, čo viedlo k odchodu vplyvného vedúceho Kancelárie prezidenta Andrija Jermaka. Prezidentská administratíva sa teraz snaží transformovať tento krízový moment na príležitosť pre modernizáciu štátneho aparátu.
Kancelária prezidenta pod vedením generála: Éra Kyryla Budanova
Najvýraznejšou a najdiskutovanejšou zmenou je vymenovanie generálporučíka Kyryla Budanova za vedúceho Kancelárie prezidenta (KP). Budanov, doterajší šéf vojenskej rozviedky (HUR), nahrádza Andrija Jermaka a stáva sa vôbec prvým generálom v tejto funkcii. Zelenskyj toto rozhodnutie odôvodnil potrebou sústrediť sa na bezpečnostné otázky a „diplomatickú dráhu v rokovaniach“. Budanov nie je len vojenský stratég, ale v priebehu roka 2025 sa stal kľúčovou postavou v zákulisnej diplomacii. Jeho účasť na vyjednávaniach v SAE v novembri 2025 a jeho schopnosť komunikovať s partnermi z USA z neho urobili ideálneho kandidáta na post, ktorý de facto koordinuje zahraničnú aj domácu politiku krajiny. Analytici poukazujú na to, že Budanov patrí k najpopulárnejším osobnostiam Ukrajiny. Podľa decembrových prieskumov z roku 2025 požíva dôveru, ktorá konkuruje samotnému prezidentovi. Jeho vymenovanie do čela KP možno interpretovať dvoma spôsobmi:
- Konsolidácia moci: Prezident si drží populárneho lídra blízko seba, čím neutralizuje jeho potenciálne politické ambície ako nezávislého kandidáta.
- Imidžový ťah: Prítomnosť „Hrdinu Ukrajiny“ v čele administratívy môže pomôcť prekonať negatívne dopady korupčných škandálov spojených s predchádzajúcim vedením.
Mychajlo Fedorov ministrom obrany
Druhým pilierom reštartu je presun Mychajla Fedorova z rezortu digitálnej transformácie na post ministra obrany. Fedorov, ktorý má len 34 rokov, sa stáva najmladším ministrom obrany v histórii krajiny. Fedorov si získal medzinárodné uznanie vďaka platforme Dija a úspešnému zapojeniu technológií do štátnej správy. V rezorte obrany má za úlohu dokončiť transformáciu armády na technologicky vyspelú silu. Zelenskyj vyzdvihol jeho prácu na projekte „Línia dronov“, ktorý v decembri 2025 dosiahol produkciu vyše tisíc bezpilotných lietadiel denne.
Osud Denysa Šmyhaľa
Doterajší minister obrany Denys Šmyhaľ (vo funkcii od júla 2025) podľa prezidenta „zostáva v tíme“. Hoci bol jeho rezort chválený za systémovú prácu a plnenie výrobných kvót, Zelenskyj sa rozhodol pre zmenu formátu ministerstva v prospech vyššej technologickosti. Šmyhaľ má viesť „iný smer v štátnej práci“, čo naznačuje jeho možné zapojenie do procesov povojnovej obnovy alebo ekonomickej stability.
Výmeny v tajných službách a bezpečnosti hraníc
Vojenská rozviedka (HUR) po odchode Budanova nestráca na kontinuite. Do jej čela nastupuje generálporučík Oleh Ivaščenko, doterajší šéf Vonkajšej spravodajskej služby (SZR). Ivaščenko je považovaný za technokrata a profesionála s hlbokými koreňmi v rozviedke. Jeho hlavnou úlohou bude pokračovať v stratégii obmedzovania ruského vojenského potenciálu a udržiavať vysoké tempo špeciálnych operácií, ktorými sa HUR pod Budanovom preslávila. Otázka nového šéfa SZR zostáva nateraz otvorená, no očakáva sa v najbližších dňoch.
Reforma Štátnej pohraničnej služby (DPSU)
Zelenskyj ohlásil aj výmenu šéfa pohraničiarov. Serhija Dejneka má nahradiť nový kandidát s mandátom zaviesť „nové prístupy v riadení“. Hoci sú hranice s Ruskom a Bieloruskom vojensky opevnené, prezident zdôraznil potrebu zmeny vnútornej práce úradu, čo pravdepodobne súvisí s bojom proti korupcii a zefektívnením logistiky na hraniciach s EÚ.
Kontroverzie a parlamentné prekážky: Vasyl Maľuk Nie všetky ohlásené zmeny prebiehajú hladko. Napätie sa sústreďuje najmä okolo osoby šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasyla Maľuka. Podľa uniknutých informácií a vyjadrení poslancov (napr. Jaroslava Železňaka) prezident navrhol Maľukovi odchod z funkcie SBU s ponukou viesť SZR alebo RNBO (Radu národnej bezpečnosti a obrany). Maľuk však tieto ponuky údajne odmietol s argumentom, že chce pokračovať v efektívnej práci v SBU. Tento spor má širšie politické pozadie:
- Parlamentná matematika: Na rozdiel od iných menovaní, odvolanie šéfa SBU musí schváliť Verchovna rada. Existujú indície, že v parlamente momentálne nie je dostatok hlasov na Maľukovo odvolanie, čo vytvára patovú situáciu.
- Princíp nezávislosti: Objavili sa špekulácie, že Maľuk upadol do nemilosti po tom, čo odmietol vykonať určité právne kroky, ktoré považoval za nezákonné.
Legislatívna agenda a armádne vzdelávanie – Súčasťou reštartu nie sú len mená, ale aj systémové zmeny.
- Reforma ŠÚV: Zelenskyj nariadil prípravu zákona na hĺbkovú obnovu Štátneho úradu pre vyšetrovanie. Očakáva sa, že návrh bude predložený v januári 2026.
- Vojenské vzdelávanie: Do Kancelárie prezidenta prichádza Pavlo Palisa, bývalý bojový veliteľ. Jeho úlohou bude prepojiť frontové skúsenosti priamo s výučbou nových kádrov. Heslo znie: „Kto učí vojakov, musí sám vedieť, čo je vojna.“
Smerom k februáru 2026
Prezidentský „veľký reštart“ z januára 2026 je jasným signálom, že Ukrajina sa pripravuje na novú fázu vojny, ktorá bude menej o masívnych frontových útokoch a viac o technologickej prevahe a diplomatickom tlaku. Vymenovanie Budanova a Fedorova do kľúčových mocenských uzlov naznačuje, že Kyjev vsádza na kombináciu spravodajskej sily a digitálnej efektivity. Budanov vo svojich vyjadreniach spomína „okno príležitosti“, ktoré by sa malo otvoriť vo februári 2026. Dovtedy musí byť nová vládna vertikála plne funkčná a schopná odolávať nielen ruskému vojenskému tlaku, ale aj vnútorným politickým a korupčným výzvam. Budúce týždne ukážu, či sa tento riskantný, no ambiciózny plán prezidenta Zelenského stretne s podporou v parlamente a či nové vedenie dokáže pretaviť „plány, ktoré milujú ticho“, do reálnych výsledkov na fronte aj pri rokovacom stole.