Zverejnená správa Ministerstva obrany USA má 100 strán. Nasleduje stručný súhrn:
Strategické ciele a modernizácia ČĽOA
Čínska ľudová oslobodzovacia armáda (ČĽOA) systematicky buduje kapacity s cieľom stať sa armádou „svetovej úrovne“ a nahradiť USA v pozícii dominantnej globálnej mocnosti. Tento proces, označovaný ako „národná totálna vojna“, zahŕňa celonárodnú mobilizáciu zdrojov a technológií. Kľúčové míľniky a kapacity:
- Cieľ 2027: Čína plánuje dosiahnuť schopnosť vyhrať konflikt o Taiwan, vytvoriť strategickú jadrovú protiváhu voči USA a uplatňovať dominanciu v regióne.
- Vojenské kapacity: Masívny nárast jadrového arzenálu, konvenčných rakiet dlhého dosahu (s dosahom až 2000 námorných míľ), kybernetických a vesmírnych zbraní.
- Technologický rozvoj: Prioritou je umelá inteligencia (AI), biotechnológie a hypersonické rakety. Obranný rozpočet sa za éry Si Ťin-pchinga takmer zdvojnásobil.
- Vojensko-civilná fúzia: Reformy z roku 2024 sa zameriavajú na hlbšie prepojenie súkromného sektora a obranného priemyslu, boj proti korupcii v armáde a modernizáciu mobilizačných systémov.
Čítajte viac Vojenská námorná evolúcia v Pekingu: Ako sa Čína vďaka trom lietadlovým lodiam približuje k USA
Národná stratégia a „Kľúčové záujmy“
Vízou Pekingu je „veľké omladenie čínskeho národa“ do roku 2049. Pre dosiahnutie tohto cieľa definuje Komunistická strana Číny (KSČ) tri nedotknuteľné kľúčové záujmy:
- Udržanie absolútnej moci KSČ.
- Zabezpečenie hospodárskeho rozvoja.
- Obrana a rozširovanie územných nárokov (Taiwan, Juhočínske more, Senkaku, hranica s Indiou).
Vnútorná stabilita je udržiavaná tvrdým potláčaním opozície v Hongkongu, Sin-ťiangu (Ujgursku) a Tibete, ktorú strana označuje za separatizmus podporovaný „vonkajšími silami“.
Čítajte viac Čínske Vzdušné sily objednávajú v Rusku 20 tankovacích lietadiel Iľjušin Il-78MK-90A
Vzťahy so Spojenými štátmi
Peking vníma medzinárodné prostredie ako nepriateľské a USA obviňuje zo snahy o zadržiavanie rozvoja Číny. Napriek tomu v roku 2024 pokračovala limitovaná komunikácia:
- Napätie v roku 2024: Čína opakovane kritizovala americké aliancie (AUKUS, spolupráca s Japonskom a Kóreou) a dodávky zbraní na Taiwan.
- Vojenské kontakty: Uskutočnili sa stretnutia ministrov obrany a pracovné skupiny pre bezpečnosť plavby (MMCA). Čína však koncom roka 2024 odmietla niekoľko žiadostí o hovory na najvyššej úrovni, čím využíva vojenskú diplomaciu ako nástroj politického tlaku.
Kybernetické hrozby: Kampane ako Volt Typhoon demonštrovali schopnosť Číny infiltrovať kritickú infraštruktúru USA a narušiť vojenskú logistiku.
Volt Typhoon je označenie pre rozsiahlu a sofistikovanú kybernetickú kampaň podporovanú čínskym štátom, ktorá sa zameriava na infiltrovanie kritickej infraštruktúry v Spojených štátoch a ich teritóriách (napr. Guam). Na rozdiel od bežných hackerských útokov, ktorých cieľom je okamžitá krádež dát alebo finančný zisk, Volt Typhoon funguje ako „predbežné rozmiestnenie“ (pre-positioning). To znamená, že hackeri sa snažia nepozorovane usadiť v systémoch a vybudovať si trvalý prístup, aby mohli v prípade budúceho konfliktu (napr. o Taiwan) ochromiť kľúčové služby.
Čím je táto kampaň výnimočná
- Technika „Living off the Land“ (LOTL): Namiesto inštalácie vlastného škodlivého softvéru (malvéru), ktorý by odhalili antivírusy, využívajú hackeri legitímne nástroje, ktoré sú už v systéme predinštalované (napr. PowerShell, príkazy správcu). Vďaka tomu splývajú s bežnou prevádzkou siete a zostávajú neodhalení mesiace aj roky.
- Využívanie botnetov zo starých routerov: Hackeri ovládli tisíce zastaraných domácich a kancelárskych routerov (SOHO), z ktorých vytvorili sieť (botnet). Svoju aktivitu následne smerujú cez tieto zariadenia, takže útok vyzerá ako bežný internetový prenos z domácej adresy a nie ako útok z Číny.
Hlavné ciele útokov: – Skupina sa zameriava na sektory, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie spoločnosti a armády:
- Energetika a voda: Rozvodné siete a čističky vôd.
- Telekomunikácie: Komunikačné uzly medzi USA a Áziou.
- Doprava: Prístavy, letiská a železničná infraštruktúra.
Bezpečnostné služby (FBI, CISA – Cybersecurity and Infrastructure Security Agency) varujú, že cieľom Číny je vyvolať paniku a spoločenský chaos. Ak by došlo k vojenskému stretu v Tichomorí, Čína by mohla pomocou Volt Typhoon vypnúť prúd alebo ochromiť logistiku USA, čím by sťažila americkú vojenskú reakciu.
Strategické partnerstvo s Ruskom
Vzťah s Ruskom je definovaný spoločným odporom voči USA. Čína sa stala kľúčovým ekonomickým a priemyselným pilierom Ruska počas vojny na Ukrajine:
- Vojenská spolupráca: Častejšie a komplexnejšie cvičenia. V roku 2024 prebehli historicky prvé spoločné lety bombardérov schopných niesť jadrové zbrane pri pobreží Aljašky.
- Priemyselná podpora: Čína dodáva súčiastky dvojakého použitia (polovodiče, radary), ktoré Rusko využíva pri výrobe zbraní. Rusko na oplátku poskytuje Číne know-how v oblasti protiraketovej obrany a vesmírnych technológií.
- Ponaučenia z Ukrajiny: ČĽOA analyzuje priebeh vojny na Ukrajine, pričom sa zameriava na logistiku, informačnú vojnu a dôležitosť autonómnych systémov (dronov) pre prípadný konflikt o Taiwan.
Čítajte viac Čína oficiálne zaradila do aktívnej služby svoju tretiu lietadlovú loď - CNS Fujian
Regionálny vývoj a zahraničné operácie
Taiwan a juhovýchodná Ázia
- Tlak na Taiwan: Peking upustil od rétoriky o „mierovom zjednotení“ a prešiel k nátlakovej kampani, ktorá zahŕňa simulácie blokády a útokov na ostrov.
- Námorná agresia: V Juhočínskom mori čínska pobrežná stráž stupňuje násilné strety s filipínskymi a vietnamskými plavidlami (použitie vodných diel, narážanie do lodí).
Čítajte viac Taiwan vyvíja novú raketu proti lietadlovým lodiam
India a Kórejský polostrov
- India: Došlo k určitému uvoľneniu napätia na sporných hraniciach, čo Peking využíva na stabilizáciu vzťahov a oslabenie väzieb medzi Indiou a USA.
- Severná Kórea: Vzťahy zostávajú chladné. Peking sa dištancuje od vojenskej spolupráce KĽDR s Ruskom, aby sa vyhol ďalším sankciám.
Čítajte viac Čínska špionážna loď vo vodách Havaja monitoruje vojenské cvičenia
Globálny juh (Afrika, Latinská Amerika, Blízky východ)
- Afrika: Masívna vojenská pomoc (140 mil. USD) a výcvik tisícov príslušníkov. Čína tu buduje vplyv cez „vesmírnu diplomaciu“ (systém Beidou) a porty pre svoje námorníctvo.
- Latinská Amerika: Čína tu vybudovala najväčšiu sieť vesmírnych sledovacích staníc mimo svojho územia, čo jej umožňuje sledovať vojenské satelity USA.
- Blízky východ: Čína sa štylizuje do role neutrálneho mediátora a podporovateľa palestínskej otázky. Súkromne však predáva komponenty pre drony a rakety iránskym partnerom a húsíom.
Beidou (BDS) je čínsky satelitný navigačný systém, ktorý predstavuje priamu alternatívu k americkému systému GPS, ruskému GLONASS-u či európskemu Galileu. Jeho názov v čínštine znamená „Veľký voz“. Hoci sa Beidou začal vyvíjať ako regionálny systém pre Áziu, od roku 2020 (s dokončením tretej generácie BDS-3) poskytuje plné globálne pokrytie.
- Presnosť: V civilnej oblasti dosahuje presnosť približne 2,5 až 5 metrov, no s využitím pozemných korekčných staníc dokáže v Číne určiť polohu s milimetrovou presnosťou.
- Počet satelitov: Systém využíva sieť viac ako 30 aktívnych satelitov na rôznych obežných dráhach (MEO, IGSO a GEO), čo mu v niektorých častiach sveta dáva lepšiu viditeľnosť signálu než má GPS.
Na rozdiel od GPS, ktorý je primárne pasívny (váš telefón len prijíma signál), Beidou má unikátnu funkciu obojsmernej komunikácie cez krátke textové správy. Používatelia môžu cez satelit posielať správy aj v miestach bez mobilného signálu, čo je kľúčové pre záchranné misie, rybárov na otvorenom mori alebo vojenské operácie.
Pre Čínu je Beidou kriticky dôležitý z hľadiska národnej bezpečnosti:
- Nezávislosť: Čínska armáda (ČĽOA) už nie je závislá od amerického GPS, ktorý by USA mohli v prípade konfliktu (napr. o Taiwan) v danej oblasti vypnúť alebo skresliť.
- Navádzanie zbraní: Beidou slúži na presné navádzanie čínskych balistických rakiet, dronov a inteligentnej munície.
- Integrácia: Čína masívne integruje Beidou do civilnej infraštruktúry (smartfóny, autonómne vozidlá, zdieľané bicykle, poľnohospodárstvo).
Čína v rámci iniciatívy „Digitálna hodvábna cesta“ (Digital Silk Road) ponúka technológiu Beidou krajinám Globálneho juhu (Afrika, Latinská Amerika, Pakistan). Týmto spôsobom získava technologickú dominanciu v týchto regiónoch; vytvára štandard, ktorý sťažuje prechod na západné technológie; posilňuje politické a bezpečnostné väzby s partnerskými štátmi.
