Ruská vláda povolila ministerstvu obrany ukončiť platnosť viacerých dohôd o vojenskej spolupráci s európskymi krajinami. Príslušné nariadenie bolo zverejnené na portáli právnych aktov. Ide o zmluvy podpísané v období od začiatku 90. rokov do začiatku nultých rokov 20. storočia. V dokumente sa uvádza povolenie pre Ministerstvo obrany RF ukončiť dohody s:
- Ministerstvom obrany Nemecka (podpísaná v Moskve 13. apríla 1993),
- Ministerstvom národnej obrany Poľska o bilaterálnej vojenskej spolupráci (zo 7. júla 1993),
- Ministerstvom obrany Nórska o spolupráci vo vojenskej oblasti (z 15. decembra 1995).
Okrem toho bolo povolené ukončiť platnosť zmlúv o vojenskej súčinnosti s Bulharskom (4. augusta 1992), Rumunskom (28. marca 1994), Dánskom (8. septembra 1994), Veľkou Britániou a Severným Írskom (18. marca 1997), Holandskom (18. júna 1997), Chorvátskom (18. decembra 1998), Belgickom (19. decembra 2001) a Českom (16. apríla 2002).
Toto rozhodnutie pokračuje v kurze obmedzovania formálnej vojenskej súčinnosti so západnými štátmi. Už skôr, 5. decembra, vláda ukončila platnosť dohôd o vojenskej spolupráci s Francúzskom (1994), Kanadou (1989) a Portugalskom (2000). V lete podpísal premiér Michail Mišustin nariadenie o ukončení dohody o vojensko-technickej spolupráci s Nemeckom. Ministerstvo zahraničných vecí Ruska vtedy vyhlásilo, že dokument stratil zmysel a neodráža reálny stav vzťahov, pričom obvinilo Berlín z nadmerných zahraničnopolitických ambícií. V júni bola vypovedaná dohoda so Švédskom o výmene informácií o jadrových zariadeniach a ohlasovaní incidentov.
Od zmluvy START až po likvidáciu plutónia: Rusko pokračuje vo vypovedaní medzinárodných zmlúv
Od začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu a následného napätia vo vzťahoch so Západom odstúpila RF od desiatok medzinárodných dohôd týkajúcich sa otázok spolupráce v bezpečnostnej sfére. Jednou z posledných bola dohoda medzi RF a USA o likvidácii plutónia, ktorá okrem iného zakazovala používať tento prvok na výrobu jadrových zbraní. De facto však RF pozastavila platnosť dokumentu už v roku 2016, čo odôvodnila „prudkým zhoršením vzťahov“ medzi Moskvou a Washingtonom. Ako podmienku pre obnovenie platnosti dohody Kremeľ žiadal zrušenie sankcií uvalených na RF pre agresiu voči Ukrajine.
Ruské úrady sa tiež snažia od USA vymôcť záväzky nevytvárať strategické útočné zbrane, ktoré boli upravené zmluvou START III (New START) uzavretou v roku 2010. V opačnom prípade Moskva hrozí oficiálnym vypovedaním (denonciáciou) dohody. Taktiež v apríli 2025 kabinet RF denoncoval dohodu s Nórskom, Švédskom a Fínskom o spolupráci v Barentsovom mori a euroarktickom regióne. Rusko pripisuje zodpovednosť za ukončenie partnerstva západným krajinám.
Vypovedanie týchto dohôd automaticky neznamená zrušenie funkcií vojenských pridelencov (ataché), ale výrazne to mení a obmedzuje ich činnosť.
Rozdiel medzi dohodou a diplomatickým zastúpením: Vojenskí pridelenci sú súčasťou diplomatických misií (veľvyslanectiev) a ich postavenie upravuje najmä Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (1961). Dohody o spolupráci, ktoré Rusko teraz vypovedá, sa týkali konkrétnych aktivít: spoločných cvičení, výmenných programov, vzdelávania dôstojníkov na akadémiách či spoločných konzultácií. Vojenský pridelenec však môže na ambasáde pôsobiť aj bez toho, aby krajiny mali aktívnu „vojenskú spoluprácu“. Jeho úlohou je vtedy primárne oficiálna komunikácia medzi rezortmi obrany a pozorovanie situácie v hostiteľskej krajine.
Hoci funkcie ako také nemusia byť právne zrušené, v praxi dochádza k nasledovnému:
- Izolácia: Pridelenci stratia prístup k oficiálnym kanálom a podujatiam, ktoré boli definované v zrušených zmluvách.
- Personálna redukcia: Mnohé z týchto krajín (napr. Česko, Poľsko či Nemecko) už v posledných rokoch radikálne znížili počet ruských diplomatov a pridelencov v rámci vzájomného vyhosťovania.
- Prechod na technický režim: Prítomnosť pridelencov sa obmedzí na minimum potrebné pre prípad krízovej komunikácie (tzv. horúce linky), aby sa predišlo náhodným vojenským stretom.