Lukáš Brchl, zakladateľ spoločnosti Dronteg, zdôraznil pre Český rozhlas Plus, že chce, aby sa kritická infraštruktúra mohla brániť proti dronom sama, pretože polícia je pomalá. Uviedol, že nielen Česko rieši, aby sa kritická infraštruktúra mohla proti dronom brániť sama. Česká armáda plánuje ešte do konca roka upraviť stratégiu protivzdušnej obrany štátu. Túto obranu označila za prioritu aj nastupujúca koalícia ANO, SPD a Motoristov. Na posilnení tohto typu obrany sa dohodli aj členské štáty NATO.
Dronteg je česká technologická spoločnosť, ktorá sa špecializuje na vývoj a dodávku riešení pre detekciu, monitorovanie a obranu proti bezpilotným lietadlám (dronom), často označovaných ako systémy Anti-UAV alebo Counter-UAS.
Detekcia a rušenie dronov
Na otázku, čo je potrebné, aby bolo možné vidieť aj drony, ktoré sa samy nehlásia, Brchl odpovedal, že detegovať drony, ktoré sa samy nehlásia, je oveľa väčší problém už len preto, že sa tomu aktívne bránia. Uviedol, že pre tieto prípady sú potrebné sofistikované technológie typu radarov, ktoré môžu stáť v rádoch miliónov korún. Zároveň upozornil na to, že dron, ktorý sa sám nehlási, môže stáť len napríklad nižšie desiatky tisíc korún, čím vzniká nerovnosť útočníkov. Ďalej poznamenal, že pred dronmi je potrebné chrániť strategické objekty ako letiská, armádne objekty a elektrárne. Na otázku, či ich systém funguje ako rušička hneď, ako uvidí podozrivý dron, Brchl potvrdil, že detekcia je iba prvá časť procesu. Vysvetlil, že potom sa rieši procesná časť – čo sa s tým stane.
Čítajte viac Nemecko spúšťa špeciálnu jednotku na boj proti dronom po rekordnom náraste počtu incidentov pri letiskách
Doplnil, že pri detekcii dronu ešte nie je nutné presne vedieť, kde je, ale len to, že je v okolí. Potom sa rieši jeho smer, vzdialenosť a to, či naozaj letí smerom k objektu, alebo či ide o niečo iné, prípadne o falošný poplach. Až potom sa začína riešiť, ako sa s dronom vysporiadať. Zdôraznil, že obrovský problém spočíva v tom, že v prípade kritickej infraštruktúry môže zasahovať iba polícia či vojenská polícia. To podľa neho znamená, že políciu treba zavolať a nejaký čas trvá, kým dorazí a dostane inštrukcie. Uviedol, že ako už všetci vedia z médií, väčšina útočníkov na kritickú infraštruktúru už tam v tom čase dávno nie je.
Kritická infraštruktúra a legislatíva
Na otázku, čo by sa malo zmeniť, aby reakcia a obrana štátu pred týmto typom nebezpečenstva bola pružnejšia, Brchl odpovedal, že po prvé by bolo dobré umožniť kritickej infraštruktúre brániť sa voči útokom, pretože teraz je to všetko na polícii. Aj keď ide o kritickú infraštruktúru typu rafinérie, musí čakať na výjazd polície, aj keď ide o škody enormného charakteru. Podotkol, že toto sa rieši na úrovni štátov a netýka sa to len Česka. Ďalej vyvstáva otázka zodpovednosti v prípade, ak kritická infraštruktúra ruší dron, ktorý spadne na niekoho alebo spôsobí nehodu, napríklad na diaľnici. Preto nie je jednoduché, aby ktokoľvek drony zostreľoval, rušil či zhadzoval, pretože nie je doriešená legislatívna stránka.
Čítajte viac Narušenie belgického vzdušného priestoru dronmi: Detegovať, identifikovať, zasiahnuť sú tri osi definované Národnou bezpečnostnou radou
Ohľadom upozornenia armády, že neexistuje ochrana proti všetkým typom dronov, a že stále ide o kombináciu rušičiek a zostreľovania, Brchl potvrdil, že Česko tieto možnosti má. Spomenul, že sa riešia aj rôzne siete a dokonca zhodenie dronov dravcami. Upozornil, že nejde len o drony ako o zariadenia riadené niekým, ale že v Európe bolo vidieť aj hybridné útoky balónov, kvôli ktorým sa taktiež zastavovala prevádzka letiska. Konštatoval, že pri čomkoľvek vo vzduchu – či je to dron, balón alebo papierový drak – je disproporcia voči ľuďom, ktorí sa proti tomu potrebujú brániť, enormná. Na záver v súvislosti s riešením problematiky na úrovni jednotlivých štátov vyjadril nádej, že Európa bude silná, a poznamenal, že v Česku majú šťastie, že tu je niekoľko firiem, ktoré sa venujú detekčným systémom, ale aj rušičkám.
